Slovensko z toho nebude mať takmer nič: Ťažba slovenského zlata prihrá austrálskej spoločnosti excelentný profit za minimálne investície

Bratislava 27. augusta 2020 (HSP/Foto:TASR-Adem Ozdemir)

Asi pred rokom sa stala austrálska ťažobná spoločnosť MetalsTech hlavným aktérom projektu ťažby zlata na Slovensku. Podľa správ médií získala MetalsTech od Arc Minerals akcie jej slovenskej firmy Ortaca za 462-tisíc eur (750-tisíc austrálskych dolárov)

Arc Minerals tiež od spoločnosti MetalsTech získa licenčný poplatok 1,23 eura za každú uncu vyťaženého zlata. Jedna unca zlata váži 31,1 gramov a celý zdroj sa odhaduje na približne 1,5 milióna uncí čo je v prepočte 46, 66 ton zlata.

Len pre porovnanie, cena zlata sa včera na svetovom trhu pohybovala vo výške 1757,87 amerických dolárov za uncu, čo je v prepočte 1487, 87 eur.

Ťažba zlata sa bude uskutočňovať v lokalite Šturec pri Kremnici. V tejto oblasti má ťažba zlata bohatú tradíciu. Vzácny kov tu začali dolovať už v 8. storočí. Historická produkcia predstavovala 1,5 milióna uncí zlata a 6,7 ​​milióna uncí striebra. Ťažilo sa pritom prevažne v podzemných šachtách, hoci je známa ťažba aj z niekoľkých otvorených jám.

Zlato sa však ešte aj teraz v oblasti nachádza. Celkovo má lokalita potvrdené najvyššie zásoby zlata na Slovensku.

Podľa najnovších správ austrálska spoločnosť MetalsTech na Slovensku uzavrie očividne veľmi výhodný obchod.

Tento týždeň spoločnosť verejne oznámila, že gravitačné a flotačné zotavenie v zlatej bani v Šturci prináša „vynikajúce“ výsledky a procesy zhodnocovania zlata dosiahli až 98% mieru návratnosti.

Testy sa uskutočnili na prechodnej, polooxidovanej, a sulfidovej rude zo šachty Andrej. Získavanie gravitačného zlata sa pohybovalo od 52% do 74%, po flotácii sa zvýšilo až na 88% a keď sa nakoniec vylúhovali aj flotačné zvyšky, zisky stúpli až na 98%.

Vzorky boli hodnotené v laboratóriách Nagrom Laboratories v austrálskom Perthe. Cieľom testov bolo zistiť, či sa na Slovensku budú vyrábať koncentráty zlata a striebra určené na spracovanie využívajúc technológiu bezkyanidového spracovania, alebo sa bude ruda vyvážať do iných miest v Európe, napríklad do Poľska, kde sa tieto koncentráty dajú priamo taviť alebo spracovať tradičným spôsobom lúhovania kyanidom.

MetalsTech upozornil, že predchádzajúcemu majiteľovi zabránil v ďalšiemu rozvoji projektu práve zákaz používania kyanidu na slovenskom území v roku 2014.

Spoločnosť uviedla, že silný profil získavania zlata sulfidovej rudy podporuje potenciál jednoduchej stratégie gravitačného oddeľovania a flotácie, čím sa výrazne znižuje potreba potrebných kapitálových výdavkov.

Spoločnosť MetalsTech plánuje Šturci vyrobiť zlatý koncentrát určený na vývoz zo Slovenska, ktorý by sa mohol ďalej spracovávať pomocou konvenčných technológií používaných na koncentrácie sulfidov.

Pre spoločnosť sa teda otvára široká škála možností a to za použitia nízkeho kapitálu.

Predseda spoločnosti MetalsTech Russell Moran uviedol, že sulfidová ruda v Šturci je primárnym cieľom ťažby a preukázala vynikajúce výťažky zlata jednoduchou gravitačnou separáciou a flotáciou. „Ak bude v Šturci tento profil obnovy zlata pokračovať, otvára to pre Šturec celý rad jednoduchých a nízkych kapitálovo výdavkových možností,“ dodal.

Ako sa teda ukázalo, na získavanie zlata zo Šurca netreba technológiu používania kyanidu.

Priam naopak, na Slovensku sa dajú vyrábať koncentráty zlata a striebra určené na spracovanie využívajúc jednoduchú a lacnú technológiu gravitačnej separácie a flotácie. A preto, hoci je potrebný oveľa menší kapitál ako sa pôvodne očakávalo, dajú sa dosiahnuť pomocou tejto technológie vynikajúce výťažky zlata so ziskom až z 98%.

Zo zisku sa pochopiteľne bude tešiť Austrália a nie naša vlasť. Veď načo by nám boli peniaze, alebo nebodaj zlato.

Článok 4 Ústavy Slovenskej republiky síce uvádza, že: “Nerastné bohatstvo je vo vlastníctve Slovenskej republiky, ktorá chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií.”, ale prax “zveľaďovania a chránenia” vyzerá odlišne.

Teoreticky by malo byť odovzdanie najväčšieho ložisko zlata Kremnica-Šturec austrálskej firme klasifikované ako protiústavný akt.

Ale prakticky náš Banský zákon, porušujúci podľa všetkého čl.4 Ústavy SR, tento stav umožňuje. A očividne to nikomu nevadí. Za každú vyťaženú uncu, ktorá stojí na trhu niečo menej ako 1500 eur musí  firma MetalsTech firme Arc Minerals zaplatiť licenčný poplatok vo výške 1,23 eur. Teda úplné terno.

Treba len počkať, čo na budúce predáme, respektíve za babku darujeme, alebo ako hovorí zákon “zveľadíme a ochránime”. Čo tak predať Tatry?

Andrea Lopatková