Nitra, 6. augusta 2017 (HSP/Foto: Slavica a ER)

Aj dnes sa ešte porozprávame o slovanstve, o našich tradíciách, zvykoch a kultúre, ale hlavne o slovanskej histórii – tisíce razy preškrtanej, prekrútenej, umučenej, znásilnenej a zatracovanej – ale predsa existovala a bola iná, ako sa to v súčasnosti prezentuje…

Hovorili sme o činnosti nitrianskeho slovanského občianskeho združenia Slavica. Jednou z foriem jeho činnosti je aj vydávanie kníh, brožúr, analýz o histórii slovanstva, o našej kultúre, tradíciách a zvykoch. Slavica vydala niekoľko veľmi zaujímavých publikácií. Pred niekoľkými dňami svetlo sveta uvidelo aj ďalšie jej dielo o starodávnej a preto fakticky neznámej histórii slovanstva. Slavica predstavila čitateľom preklad do slovenčiny vzácneho diela známeho ruského autora Svetozara „Bystvor: bytie a tvorba Slavianov a Árijov“.

Predseda Slavice Miloš Zverina a tajomníčka združenia Alena Zverinová nám porozprávali, ako sa pripravovala táto zaujímavá kniha. „V danej knihe autor skúma problémy domácej a svetovej minulosti z pozície našich predkov. Minulosť národov, ktoré žijú na Zemi, sa často stávala dôvodom pre spory a nezhody. V nich spravidla zvíťazil názor toho silnejšieho, ktorý sa neskôr transformoval na vedúcu historickú školu. V tomto vydaní autor jednoducho a presvedčivo prezentuje skutočný obraz udalostí minulosti, uvádza závažné dôkazy a očisťuje všeobecne známe chápania od klamstiev a zámen. Pritom vo fókuse štúdie autora sa nachádza rozvoj rusko-árijského spoločenstva, ktoré je tým  najstarším na Zemi, skúsenosti a ponaučenia ktorého sú neobyčajne dôležité pre nás v súčasnosti.“ Tak jednoducho a zrozumiteľne vydavatelia vysvetľujú, prečo uvidela svetlo sveta táto kniha a aký má obsah,“ vysvetľuje Alena Zverinová.

„Daná kniha je vývojom názorov autora na minulosť našich predkov, ktorí boli prezentovaní v iných jeho vydaniach. Posledné vydanie uzrelo svetlo sveta v r. 2003. Odvtedy uplynulo takmer 15 rokov. Za ten čas sa nahromadilo množstvo materiálov, ktoré, podľa autora,  potvrdili prezentované nim názory na našu minulosť. Sú však aj také, ktoré potreboval  opraviť alebo spresniť v nich jednotlivé momenty. Autor je presvedčený, že oficiálna historická veda pokračuje po ceste skresľovania a dokonca aj falzifikácie našej minulosti. Venuje sa histórii Slovanov – hlavne, Slovienov, Rusov a Árijov,“ dodáva Miloš Zverina.

„Autor knihy viac razy zdôrazňuje, že história slovanstva bola viac razy pozmenená, prekrútená a sfalšovaná. Keďže je to ruský autor, tak predsa trochu viac pozornosti udeľuje otázky minulosti súčasného obyvateľstva Ruska. Poukazuje na to, že v poslednom období sa stále ráznejšie prezentuje a vštepuje myšlienka, že v minulosti na území Ruska nežili Rusi a Árijovia, ale iné národy. V predslove to aj zdôrazňuje: „Vymýšľajú sa úplne neprirodzené etnické skupiny, ako napríklad: Fíno-Uhri a  Skifo-Sarmati, ktorých vyhlasujú za pôvodných obyvateľov, ktorí žili na území Ruska, zatiaľ čo naši predkovia sú podľa nich v Rusku iba prisťahovalci. Kým Fíni majú árijský pôvod a Uhri boli privezení našimi predkami z juhu z Dravidie a umiestnení na okrajoch svojej Vlasti, Skifovia sú bezpochyby potomkami Rusov a Árijov. Sarmati sú prisťahovalci z Perzie a Babylonu, svojho času vpadli do Ruskolane /Scifie/ a zničili ju, pozabíjali takmer všetkých Skifov,“ cituje Alena Zverinová.

„V danej publikácii autor analyzuje viaceré problémy domácej a svetovej minulosti, presne tak ako aj v predošlých svojich publikáciách, z pozícií našich predkov. Priznáva, že nemá za úlohu prezentovať tieto problémy v plnej hĺbke. Hovorí, že jeden človek to jednoducho nezvládne. Preto sústreďuje pozornosť na to hlavné. Veľkú pozornosť venuje „biblii“ Slovanov – „Velesovej knihe“. Táto kniha viac ako tisíc rokov sa utajovala, veľa razy sa ju snažili zničiť, pretože uvádza pravdu o histórii slovanstva, rozpráva o jednotlivých epizódach, významných vládcoch a veliteľoch, bitkách a budovaní miest. Táto kronika prezentuje tú pravdivú a neskreslenú históriu Slovanov, ktorú stáročia sa snažili vygumovať z celej histórie ľudstva,“ vysvetľuje Miloš Zverina.

„Samotný autor takto vysvetľuje prekrútenia a prepisovania histórie v priebehu tisíc rokov: „Minulosť ako udalosť má prirodzene skutočný charakter. V čase, kedy jej odraz (interpretácia) vo vede a literatúre vo veľkej miere závisí od interpréta a od  školy, ku ktorej patrí. Aj keď v súčasnosti sa oficiálna história považuje za vedu, mnohé jej interpretácie, prísnejšie povedané, nie sú vedecké. To isté môžeme povedať aj o samotnom pojme „história“. Svetová historická literatúra začiatku ХХI. storočia pozná veľa odlišných definícií predmetu „história“, existujú dokonca diametrálne protichodné (je približne 30 definícií predmetu „história“ ako vedy),“ cituje Alena Zverinová.

„Pochopiteľne, autor väčšiu pozornosť upriamuje na to, ako sa falzifikovala predovšetkým ruská slovanská história: „Do XVIII. storočia, keď sa v Rusku začala vyvíjať historická veda, sa zachovali iba niektoré úryvkové údaje o našej minulosti, často považované za fantastické. Pretože tento boj bol veľmi nevyrovnaný a nakoniec väčšina zdrojov bola zničená, naši predkovia boli nútení napísať svoju históriu na základe rozprávania volchvov. Tak v IX. storočí vznikla „Velesova kniha“, ktorú napísali na doštičkách a ktorá sa vďaka svojim ochrancom, aj keď v neúplnom stave, zachovala do našich dní. Naši predkovia, ktorí ju chránili, sa dokonca podrobili vedomému prijatiu kresťanstva, aby v kláštorných celách zachovali túto knihu pre potomkov. Nie náhodou sa údaje z „Velesovej knihy“ objavili aj v Iakomovskom letopise a v Mazurinskej kronike. „Velesová kniha“ spolu s dielami V. N. Tatiščeva, M. V. Lomonosova, E. I. Klassena je zdrojom výnimočného významu pre skúmanie  našej minulosti. Po zničení obrovskej časti zdrojov vedomostí o našej skutočnej minulosti Rusom začali vnucovať falzifikované kresťanské letopisy, najstaršou z ktorých je letopis Nestora.“ Tak to popisuje,“ poznamenáva Miloš Zverina.

„Veď aj naša slovenská slovanská história bola viac razy prepísaná, prekrútená a  sfalzifikovaná. Preto aj pre Slovensko a Slovákov platia tie slová, ktoré autor hovorí o Rusku a ruskej slovanskej histórii: „Ruský národ, aby sa vyvaroval falzifikáciám, musí mať svoju vedu o minulosti, ktorá by príslušným spôsobom odrazila všetky falzifikácie domácej minulosti a súčasnosti a vytvorila by aj pevné základy pre budúcnosť. Proti našej  domácej vede o minulosti vystupuje celý rad škôl a prúdov, ktoré ju tak alebo inak skresľujú a falzifikujú. Aby sa dalo úspešne bojovať proti nim, potrebujeme poznať ich silné a slabé stránky,“ cituje Alena Zverinová.

„Táto kniha je väčšinou venovaná vzdialenej predpotopnej a postpotopnej minulosti našich slovanských predkov. Toto obdobie je charakteristické obmedzenými zdrojmi, čo samozrejme mimoriadne komplikuje vytvorenie neprotirečivého obrazu vývoja udalostí. Napriek tomu, pramene a  artefakty, ktoré sú už známe bádateľom v ostatnom čase, celkom stačia na to, aby bolo možné vyvrátiť umelo vytvorenú mytológiu oficiálnej historickej vedy a načrtnúť pomerne dôveryhodný obraz vývoja udalostí od starovekých čias (spred niekoľkých státisícov rokov) do konca výprav A. Macedónskeho. Je to prvá zo série 4 kníh autora Svetozara. Vydali sme túto prvú jeho knihu a pripravujeme aj vydanie ostatných 3 kníh z tejto série. Ak autor bude pokračovať v tomto seriálu, budeme pokračovať aj my,“ povedal Miloš Zverina.

„Pôvodnú knihu vydalo moskovské vydavateľstvo „Rodovič“, ktoré sa špecializuje na vydaní kníh o slovanskej a ruskej histórii a kultúre. Naša kniha v slovenskom preklade má 1 000 výtlačkov a je fakticky „kópiou“ pôvodného vydania. Knihu Svetozara „Bystvor: bytie a tvorba Slavianov a Árijov“ si môžete objednať na našej stránke www.slavica.sk. Niektoré jej pasáže a časti môžu šokovať a prekvapiť nepripraveného čitateľa, ale autor desaťročia pracoval v archívoch a venuje sa slovanskej histórii celý život, takže určite je v tejto knihe viac pravdy, ako vo mnohých súčasných učebniciach histórie alebo vo vedeckých historických prácach,“ hovorí Alena Zverinová.

Na tomto mieste môžeme dať bodku za 4-dielnym seriálom o slovanstve, našej histórii, tradíciách a zvykoch a o činnosti slovanského združenia Slavica. Samozrejme, tejto téme sa budeme aj ďalej venovať. Slovanstvo, naša história, korene, pramene, tradície – sú mimoriadne aktuálne otázky, hlavne v súčasnosti. Rušia sa mnohé dobré a zdravé tradície našich predkov, rodinné vzťahy, národnostné zvyky, prekrájajú sa hranice, z nás všetkých by určité sily chceli vytvoriť poslušnú, tupú, ľahostajnú a bezcitnú globalistickú zmesku. Preto by sme si nemali zabúdať na naše korene a na to, kto sme, odkiaľ sme prišli, čo tu robíme a čo zanecháme našim deťom a vnukom. Bez minulosti niet budúcnosti. Preto by sme mali poznať skutočnú pravdu o našej minulosti, správne konať v súčasnosti a pripravovať krásnu budúcnosť pre ďalšie generácie, pre našich detí a vnukov.

Eugen Rusnák

Video si môžete pozrieť tu: