Môj profil 
Predplatné
Fond má vzniknúť počas nadchádzajúceho summitu EÚ – Afrika k otázkam migrácie, ktorý sa uskutoční dnes a vo štvrtok (12.11.) v La Vallette na Malte. Účasťou na jeho založení dáva Slovensko najavo, že je súčasťou riešenia problémov súvisiacich s migračnou krízou, vysvetlil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
„Ak chceme účinnejšiu spoluprácu afrických krajín pri predchádzaní nelegálnej migrácie, tak oni očakávajú od nás finančnú pomoc,“ uviedol Lajčák. „Navyše to zodpovedá našej filozofii, že ten problém treba riešiť v krajinách pôvodu a nezaoberať sa výlučne dôsledkami toho problému,“ doplnil.
Podľa Lajčáka bude dôležité, koľko peňazí sa celkovo pre fond vygeneruje. Konkrétne spôsoby ich využitia budú jasnejšie po summite, ozrejmil.
Vládny materiál špecifikuje, že fond by mohol podporovať zavádzanie hospodárskych programov, ktoré vytvárajú pracovné príležitosti, najmä pre mladých ľudí a ženy v miestnych komunitách. Taktiež projekty podporujúce základné služby pre miestne obyvateľstvo, projekty na zlepšenie riadenia migrácie a tiež budovanie kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja krajín.
Na Malte bude Slovensko zastupovať predseda vlády Robert Fico. „Je to dlho očakávané stretnutie, pretože africké krajiny sú vlastne krajinami pôvodu veľkej časti migrantov. Ten problém nemôžeme riešiť bez dialógu s nimi,“ priblížil Lajčák.
Debata by tak mala byť podľa ministra o tom, ako africké krajiny vedia pomôcť obmedziť prílev migrantov do Európy. „Potrebujeme začať na začiatku, a nie na konci toho problému. Európska únia poskytuje veľké finančné prostriedky na pomoc africkým krajinám. Chceme, aby to bolo cítiť aj v miere ich ‘responzívnosti’ pri riešení našich problémov,“ uzavrel.
Slovensko si už dopredu vyhradilo, že jeho príspevok vo zvereneckom fonde bude použitý výlučne pre krajiny Afrického rohu – Džibutsko, Eritreu, Etiópiu, Keňu, Somálsko, Južný Sudán, Sudán, Tanzániu a Ugandu. Okrem nich bude Európska únia prostredníctvom fondu podporovať aj severnú Afriku (Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya a Egypt) a región Sahel a oblasť Čadského jazera (Burkina Faso, Kamerun, Čad, Gambia, Mali, Mauritánia, Niger, Nigéria a Senegal).
O zriadení zvereneckého fondu rozhodla Európska komisia 20. októbra po sérii konzultácií s členskými krajinami EÚ. Jeho cieľom je podpora stability, ekonomického rozvoja, bezpečnosti, dodržiavania ľudských práv a v neposlednom rade podpora lepšieho manažmentu migračných tokov vo vybraných regiónoch a krajinách Afriky. Fond sa zriaďuje na obdobie do konca roku 2020 ako strednodobý nástroj pre riešenie aktuálnych výziev v Afrike.
Fico: Slovensko je jedna z mála krajín, ktorá prispela do fondu EÚ pre Afriku
Premiér Fico víta oficiálny summit Európskej únie a Afriky, ktorý sa dnes začína na Malte. Ako poznamenal, africké krajiny je potrebné zaangažovať do riešenia migračnej problematiky rovnako ako Turecko.
“Ale zase to nebude zadarmo,” uviedol s tým, že na to bude potrebné vyčleniť pomerne veľa finančných prostriedkov. Na tento účel zriadila Európska komisia (EK) núdzový trustový fond EÚ pre Afriku. Zo svojho rozpočtu naň prispela 1,8 miliardami eur. Členské štáty únie majú dať rovnakú sumu. Slovenská vláda dnes rozhodla o vyčlenení 500.000 eur.
“Je to správna cesta,” poznamenal Fico s tým, že zatiaľ sa príspevky všetkých členských štátov nevyšplhali ani na 100 miliónov eur. Dosahujú len okolo 32 miliónov eur.
“Opäť budeme patriť, pokiaľ ide o počet obyvateľov a ekonomiku, medzi najvýznamnejších prispievateľov. To je naša odpoveď, ktorú neustále opakujeme – nenúťte nás do nezmyselných hlúpostí. Sme pripravení na dobrovoľnej báze byť podstatne aktívnejší,” konštatoval.
Slovensko si dopredu vyhradilo, že jeho príspevok vo zvereneckom fonde bude použitý výlučne pre krajiny Afrického rohu – Džibutsko, Eritreu, Etiópiu, Keňu, Somálsko, Južný Sudán, Sudán, Tanzániu a Ugandu.
Afričania podľa Fica predpokladajú, že výsledkom dohody s EÚ bude jednoduchší pohyb niektorých skupín ľudí, migrantov z Afriky do Európy. “Na druhej strane sa bránia readmisným dohodám a tvrdia, že migrant v Európe musí súhlasiť s tým, že ho môžu vrátiť naspäť do krajiny pôvodu,” vysvetlil. Nesúhlasia ani so zriaďovaním špeciálnych zón priamo na ich území, pretože sa obávajú vzniku takých migračných táborov, aké sú v Jordánsku, Libanone či Turecku.
“Bude to politická dohoda,” konštatoval s tým, že Európa musí niečo ponúknuť Afrike a tá musí viac spraviť pre to, aby z jej územia masovo neodchádzali ľudia do Európy.
Vo štvrtok bude summit pokračovať, pričom sa po jeho ukončení neformálne zídu prezidenti a premiéri EÚ. Táto schôdzka, ktorú zvolal šéf Európskej rady Donald Tusk, má podľa Fica reagovať na neuspokojivú európsku politiku vo vzťahu k migrácii. Nebudú sa prijímať žiadne závery.
Diskutovať sa má o fungovaní zatiaľ dvoch hot-spotov – v Grécku a Taliansku. Rovnako tak o spolupráci s Tureckom. Ako poznamenal Fico, Ankara sa stala kľúčovým a nenahraditeľným hráčom. “Takže k nej musíme byť ústretoví,” dodal, pričom spomenul prístupové rokovania, vízovú liberalizáciu či finančnú pomoc. Zatiaľ sa zo strany únie hovorí o troch miliardách eur.
.jpg)
.JPG)
