Košice/Bratislava/Rím 7. marca 2018 AKTUALIZOVANÉ (TASR/TK KBS/HSP/Foto:FB Domček)

Slovensko má novú blahoslavenú. Svätý Otec František schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anky Kolesárovej z Vysokej nad Uhom, ktorú v závere druhej svetovej vojny zastrelil sovietky vojak. V stredu o tom informovalo tlačové stredisko Svätej stolice v Ríme.

Chronológia procesu blahorečenia Božej služobníčky Anny Kolesárovej

Mladé dievča zomrelo, aby si zachovalo nevinnosť. Prinášame chronológiu procesu blahorečenia.

– 3. júla 2004

Na podnet mladých ľudí zaujímajúcich sa o príbeh Anky Kolesárovej sa 3. júla 2004 začal proces blahorečenia tejto Božej služobníčky.

Do úlohy postulátora bol vymenovaný Mons. JCDr. Bartolomej Gábor, PhD., neskôr Dr. Andrea Ambrosi v Ríme. Post vicepostulátora zastáva JCDr. JUDr. Juraj Jurica. Okrem toho boli zriadené ešte dve komisie – teologická a historická – ktoré mali život Anky Kolesárovej posúdiť z týchto dvoch uhlov pohľadu. Proces prebiehal v duchu inštrukcií Kongregácie pre kauzy svätých. Jeho súčasťou bolo zozbieranie svedectiev a rôznych dôkazov.

– 14. februára 2012

Diecézna fáza procesu blahorečenia bola ukončená ďakovnou svätou omšou 14. februára 2012 v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Svätú omšu celebroval košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober, spolu s vtedajším pomocným biskupom Mons. Stanislavom Stolárikom a emeritným košickým arcibiskupom Alojzom Tkáčom, za prítomnosti veľkého počtu kňazov a mladých, ktorí zaplnili celú katedrálu.

Po svätej omši otec Juraj Jurica, vicepostulátor procesu blahorečenia, oboznámil prítomných s procesom blahorečenia Anny Kolesárovej a o odovzdaní 12 kg materiálov tejto kauzy do Ríma.

– 7. marca 2018

Cirkev oficiálne uznala mučeníctvo Božej služobníčky Anny Kolesárovej, čím sa otvorila priama cesta k jej blahorečeniu. Ako 7. marca 2018 informovalo Tlačové stredisko Svätej stolice, súhlas na vydanie dekrétu Kongregácie pre kauzy svätých potvrdzujúceho mučeníctvo dal Svätý Otec František pri osobnej audiencii prefekta kongregácie kardinála Angela Amata SDB v utorok 6. marca.

Božia služobníčka Anna Kolesárová sa narodila 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom v okrese Michalovce a bola zavraždená 22. novembra 1944 vo svojej rodnej obci, kde je aj pochovaná.

– Termín slávnosti blahorečenia zatiaľ nie je známy.

Zdroje: VIS / domcek.org

Životopis Anny Kolesárovej 

Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej nad Uhom ako dcéra Jána Kolesára, prezývaného po mame Hruška, a Anny, rodenej Kušnírovej. Pokrstená bola hneď na druhý deň 15. júla.

O 10 rokov neskôr stratila mamu, ktorá zomrela na zápal pľúc. Anka ako jediná žena v domácnosti, mala len staršieho brata, musela prevziať zodpovednosť za domácnosť a nahradiť mu matku. Mala veľa kamarátok, ale teraz kvôli povinnostiam ich už nestíhala navštevovať. Preto sa rozhodli, že sa budú schádzať u Kolesárovcov. Spolu potom chodili na sväté omše, ruženec či litánie do blízkeho kostola. Žila veľmi skromne a jednoducho. Dbala o svoju povesť a čistotu. Pravidelne pristupovala k sviatosti zmierenia a Eucharistii. Každú sobotu sa chodili modliť ruženec k susedom Podhorínovcom.

Prišla však druhá svetová vojna a na jej konci v roku 1944 prechádzal cez Vysokú nad Uhom aj front. Boje trvali niekoľko týždňov a vystrašení dedinčania sa skrývali v pivniciach. Ján Kolesár-Hruška, Anka a Miško spolu so susedmi sa ukrývali v pivnici pod kuchyňou. Ruských vojakov predchádzal chýr, že v Užhorode rozbili pálenicu a teda zásob majú dosť. Anka chodila oblečená v šatách svojej nebohej mamky, aby pôsobila dojmom vydatej ženy a uchránila svoju čistotu.

Pri prehliadke domu jeden opitý sovietky vojak našiel pivnicu a ľudí, ktorí sa v nej skrývali. “Haňka, daj mu niečo zjesť, iste je hladný,” povedal Ján Kolesár svojej šestnásťročnej dcére. Anka počúvla a išla do kuchyne pripraviť niečo vojakovi pod zub. Po chvíli si však všimol, že pod šatami dospelej ženy sa skrýva mladé dievča a začal na ňu naliehať, aby sa mu oddala. Odmietla aj napriek hrozbám, že ju zabije. Vytrhla sa mu z rúk a bežala k otcovi a bratovi do pivnice. Nahnevaný vojak ju nasledoval, namieril na ňu automat a zakričal: “Rozlúč sa s otcom!” Anka vykríkla: “Apočko, zbohom! Ježiš, Mária, Jozef…” v polovici modlitby vojak vystrelil dve rany, do hrude a do tváre.

Boje neutíchali a tak s jej mŕtvym telom stravili celú noc v pivnici. Na druhý deň neskoro večer ju potajomky a bez kňaza narýchlo pochovali. Zbúchali jednoduchú truhlu z dosák zo stodoly a vykopali plytký hrob vedľa jej nebohej mamky.

Pohrebné obrady vykonal farár Anton Lukáč 29. novembra 1944. Hneď po pohrebe do matriky zapísal Hostia sanctae castitatis, teda obeť svätej čistoty. Takisto pripísal, že krátko pred smrťou pristúpila k sviatosti zmierenia a svätému prijímaniu.

Jej hrob navštívia každoročne stovky mladých. Prvé stretnutie mladých na podnet svedectva mučeníckej smrti Anny Kolesárovej sa uskutočnili v roku 1999. Odvtedy sa konajú pravidelné púte.