Bratislava 19. novembra (TASR) – Novembrové číslo najstaršieho literárneho časopisu v Európe Slovenské pohľady prináša celý rad zaujímavých a podnetných literárnych a publicistických útvarov.
Prozaička, esejistka, ale i poetka Etela Farkašová v úvodníku uvažuje nad „zmyslom písania (z trochu iného pohľadu)“. Tejto úvahe akoby chcela oponovať provokačná a maskovane ironizujúca esej chorvátskeho spisovateľa Pavaa Pavličića „Pravda oslobodzuje“ s podtitulom „Návrh na zrušenie chorvátskej literatúry“. V tejto racionálne sa tváriacej úvahe popisuje všetky peripetie a mrzutosti okolo súčasnej chorvátskej literatúry, a to od jej tvorcov – spisovateľov, cez vydavateľov, kníhkupcov, kritikov, literárnych vedcov i čitateľov. A je to presné, ako keby to bolo o nás. Stačí len vymeniť spojenie „chorvátska literatúra“ za „slovenská literatúra“ a sme doma.
Prelomovou historickou esejou možno nazvať kratšiu štúdiu archeologičky Zory Lazarovej „Úvaha nad vzťahom kráľa Svätopluka k arcibiskupovi Metodovi a jeho učeníkom“. Autorka v nej uvádza historický dokument – Dukljansku kroniku (Kráľovstvo Slovanov – Kniha Chorvátska, kap.IX), kde sa nachádza text, ktorý jednoznačne dokazuje, že Svätopluk bol z príkazu pápeža Štefana VI. korunovaný na kráľa so všetkými oficiálnymi obradmi a ceremóniami. „Keď sa končil dvanásty deň, bol kráľ (Svätopluk) korunovaný, posvätený a potvrdený rukou vikára Honoria, kardinálov a biskupov podľa spôsobu rímskych kráľov a vznikla veľká radosť medzi ľudom v celom jeho kráľovstve.
Štúdiu k 100. výročiu narodenia spisovateľa Alberta Camusa napísal Alexander Halvoník, nad poémou Jána Ondruša Po povraze sa zamýšľa básnik Ján Tazberík, o ženských motívoch v poézii Ruda Fabryho uvažuje Jaroslav Vlnka. Do ankety „Vznik Slovenskej republiky“ tentoraz prispel spomienkou prekladateľ Stojan Lekoski.
Z umeleckých literárnych žánrov časopis v tomto čísle prináša prózu Pavla Rankova, poéziu Jána Švantnera, Michala Badína a poému Jána Ondruša Po povraze, zo zahraničných autorov je to širšia epická báseň súčasného srbského básnika Zorana Djeriča na tému slovenského Devína a súčasného holandského básnika Júliusa Dreyfsandta. Nechýba ani pravidelná Rozhľadňa Juraja Bindzára, zameraná na novinky filmového umenia, rubrika Sedem viet o…, recenzná časť a zápisník.
Číslo je ilustrované reprodukciami malieb Stanislava Balku.
jrs dab