Putin sa vyjadril k ultimátu Západu prijať od zajtra 30-dňové prímerie. Čo bude ďalej?

Predstavitelia EÚ informovali denník Wall Street Journal, že predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už diskutovala o zavedení sankcií proti plynovodu s novým nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

„Tento krok si bude vyžadovať podporu všetkých členských štátov bloku. Bude pôsobiť oddelene od nedávno navrhnutého balíka sankcií EÚ, čo znamená, že môže nadobudnúť platnosť, ak Rusko odmietne alebo poruší dohodu o prímerí,“ uvádza sa v článku.

Vysokopostavený nemecký úradník tiež vyhlásil, že Merzova vláda má v úmysle prijať „všetky politické a právne opatrenia“, aby zabránila obnoveniu výstavby plynovodu.

Podotkneme, že podľa médií USA a Rusko predtým diskutovali o prevode plynovodu do vlastníctva amerických investorov, čo by mohlo obnoviť dodávky ruského plynu do Európy.

V inom článku publikácia píše, že Američania prejavujú záujem o plynovú tranzitnú infraštruktúru, ktorou preteká ruský plyn. Konkrétne investičný fond Elliott Investment Management vedie rokovania o kúpe podielu v „Tureckom toku“.

Ide o „obchod, ktorý sa môže stať vzorom pre oživenie kedysi mocného energetického biznisu Moskvy za účasti amerických investorov“. Nie je však známe, v akej fáze sa tento obchod nachádza.

Zelenskyj zverejnil spoločné vyhlásenie

Zelenskyj zverejnil spoločné vyhlásenie po návšteve Macrona, Starmera, Mertza a Tuska.

Vyhlásil, že „účastníci sa dohodli na úplnom a bezpodmienečnom prímerí od 12. mája na dobu najmenej 30 dní“.

Informoval, že hlavným cieľom tohto kroku je vytvorenie podmienok pre diplomatické urovnanie konfliktu.

Signatári zdôraznili potrebu posilnenia ozbrojených síl Ukrajiny a navrhli vytvorenie „medzinárodného garančného kontingentu“.

Informoval, že ak Rusko odmietne prímerie, „budú zavedené nové prísne sankcie, najmä proti bankovému a energetickému sektoru“.

Putin sa k téme ultimatívneho návrhu na prímerie vyjadril na večernom tlačovom brífingu

Obvinil Ukrajinu z porušenia marcového moratória na útoky na energetické objekty, ako aj veľkonočného prímeria.

Tiež vyhlásil, že Ukrajina nereagovala na návrh na zastavenie paľby od 8. do 10. mája. A uskutočnila „päť pokusov o útok na hranice Ruskej federácie v Kurskej a Belgorodskej oblasti“.

Putin dodal, že Kyjev „sa pokúšal zastrašiť lídrov štátov, ktorí sa zišli na prehliadke v Moskve“.

Putin navrhol Ukrajine obnoviť priame rokovania tento štvrtok.

„Navrhujeme začať vo štvrtok 15. mája v Istanbule, kde boli (rokovania – pozn. red.) prerušené v roku 2022,“ vyhlásil ruský prezident.

Zajtra bude Putin o tejto otázke hovoriť s Erdoganom.

„Sme odhodlaní viesť seriózne rokovania s Ukrajinou,“ dodal ruský prezident.

Putin je pripravený dohodnúť prímerie len na priamych rokovaniach s Ukrajinou.

To znamená, že v podstate odmietol návrhy Ukrajiny a Európy na 30-dňové prímerie od pondelka.

Pripomeňme, že Zelenskyj vyhlásil, že na priame rokovania s Ruskom pristúpi až po zastavení paľby.

Samostatne Putin obvinil Európanov, že s Ruskom hovoria „jazykom ultimát“.

Rusko vysiela delegáciu do Istanbulu na organizáciu rokovaní s Ukrajinou. O jej zložení bude informovať neskôr Putinov poradca Jurij Ušakov.

Pripomíname, že prezident Ruskej federácie vo štvrtok navrhol Ukrajine začať priame rokovania. Kde a o možnom prímerí.

Trump sa vyjadril nejasne

Osobitný splnomocnenec Trumpa Kit Kellogg podporil vyhlásenia Zelenského a Európanov s požiadavkou prímeria od 12. mája.

Ostatní predstavitelia Trumpovej administratívy sa k tejto téme zatiaľ nevyjadrili.

Samotný Trump sa dlho k téme nevyjadril. Nakoniec na sociálnej sieti zverejnil veľmi nejasné ale optimistiké stanovisko

Trump píše, že nás čaká „výborný deň“ a „veľký týždeň“. Toto vyhlásenie je však formulované tak, že nie je jasné, čiu myšlienku podporil – Zelenského a Európanov (prímerie od pondelka) alebo Putina (začiatok priamych ukrajinsko-ruských rokovaní o prímerí v Istanbule vo štvrtok).

„Potenciálne skvelý deň pre Rusko a Ukrajinu! Pomyslite na stovky tisíc životov, ktoré budú zachránené, keďže táto nekonečná „krvavá kúpeľ“ snáď skončí. Bude to úplne nový a oveľa lepší svet. Budem pokračovať v spolupráci s oboma stranami, aby som sa uistil, že sa tak stane. Namiesto toho sa USA chcú sústrediť na obnovu a obchod. Čaká nás veľký týždeň!“, napísal Trump.

Pripomíname, že včera Zelenskyj a jeho európski partneri vyzvali Rusko, aby súhlasilo s 30-dňovým prímerím od pondelka. V opačnom prípade Rusku hrozili nové sankcie.

Putin na to reagoval faktickým odmietnutím a navrhol, aby sa od štvrtka obnovili priame rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom.

Je zaujímavé, že Trump nekomentuje ruský odmietnutie a tón jeho vyhlásenia je celkovo dosť pozitívny.

Macron vyvíja tlak

Macron komentoval Putinov návrh začať priame rokovania s Ukrajinou.

Vyhlásil, že ide o „prvý, ale nedostatočný krok“, informuje agentúra AFP. „Bezpodmienečnému prímeriu nemusia predchádzať rokovania,“ vyhlásil Macron.

Dodajme, že Putin ‚hľadá východisko, ale stále chce získať čas‘.

Putin odmietol prímerie od pondelka. Čo ďalej?

Ako sme už písali, Putinovo odmietnutie návrhu bolo od začiatku najpravdepodobnejšou možnosťou.

Predložil „protinávrh“ na začatie priamych rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom od štvrtka. To je v rozpore s postojom Zelenského, ktorý povedal, že súhlasí s rokovaniami s Ruskom až po zastavení paľby.

Z Európy už prichádzajú vyhlásenia, ktoré Putinov návrh nepodporujú. Ďalší vývoj však nebudú určovať oni, ani reakcia ukrajinských orgánov (ktorá bude s najväčšou pravdepodobnosťou tiež negatívna), ale pozícia USA.

Trump dnes zverejnil príspevok, z ktorého nie je celkom jasné, čiu myšlienku podporil – Zelenského a Európanov o prímerí od pondelka, alebo Putina o rokovaniach vo štvrtok.

Celkovo však má Washington teraz na výber tri možnosti.

Prvá – vyvinúť tvrdý tlak na Putina a obviniť ho z odmietnutia prímeria. Zaviesť najtvrdšie sankcie (návrh zákona o 500 % sekundárnych clách na krajiny, ktoré kupujú hlavné ruské vývozné tovary), rozšíriť sortiment dodávaných zbraní, zrušiť moratórium na údery diaľkovými zbraňami na územie RF atď. Práve k tomuto variantu vyzývajú Trumpa Zelenskyj a Európania. To by znamenalo úplné prerušenie akéhokoľvek dialógu s Ruskom a hrozbu prudkej eskalácie vojny na Ukrajine (odvetné ultimátum Putina, údery „Oreshnikom“) aj americko-ruských vzťahov.

Druhý – pokračovať v vyzývaní na okamžité prímerie, ale neprijímať žiadne silné opatrenia proti Rusku. V tom prípade vojna bude pokračovať plus-mínus podľa súčasného scenára, sprevádzaná obvineniami oboch strán, že „nechcú mier“. Hoci s predlžovaním vojny je možné aj jej vyostrenie.

Tretia možnosť – presvedčiť Ukrajinu, aby súhlasila s Putinovou myšlienkou priamych rokovaní v Istanbule. Takéto rokovania však prinesú výsledok v podobe prímeria len vtedy, ak Rusko vopred dohodne s USA, čo Američania môžu Moskve ponúknuť spolu s prímerím (uznanie Krymu, zrušenie sankcií, zastavenie dodávok zbraní, niečo ďalšie), ako aj kroky Ruska na stretnutie s Washingtonom. Pretože práve v tomto bode („dohoda“ medzi Washingtonom a Moskvou) sa predtým dostali do slepej uličky rokovania o ukončení vojny na Ukrajine.

K Putinovmu návrhu sa vyjadril aj Zelenskyj

Rokovania o Ukrajine v Istanbule, ktoré navrhla Rusko, by mali prebiehať s ohľadom na stretnutia prerušené v roku 2022 a situáciu „na zemi“.

Vyhlásil to Putinov poradca Jurij Ušakov. „S ohľadom na to, s ohľadom, samozrejme, s ohľadom na reálnu situáciu,“ povedal novinárom.

Pripomíname, že hlavnými bodmi návrhu Istanbulských dohôd v roku 2022 boli:

– neutrálny status Ukrajiny a nevstup do NATO,

– stiahnutie ruských vojsk na líniu z 24. februára 2022 s výnimkou Donbasu, o ktorom mali byť uzavreté osobitné dohody.

V súčasnosti však dobrovoľný odchod ruských vojsk na líniu z februára 2022 vyzerá nereálne, o čom hovorí aj Ušakov, keď spomína „realitu na zemi“.

– obmedzenie počtu vojakov Ozbrojených síl Ukrajiny.

V marci špeciálny predstaviteľ Trumpa Kellogg označil projekt istanbulských dohôd za pravdepodobný „východiskový bod“ pre budúce rokovania o Ukrajine.

Zelensky dal najavo, že Putinovu ponuku na rokovania prijme, ak Rusko súhlasí s prímerím od zajtrajšieho dňa.

„Je to dobrý znak, že Rusi konečne začali uvažovať o ukončení vojny. Všetci na svete na to čakali už veľmi dlho.
Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní ani o deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie – úplné, dlhodobé a spoľahlivé – počnúc zajtrajším dňom, 12. májom, a Ukrajina je pripravená na stretnutie,“ vyhlásil Zelenskyj.