Slovenské deti na juhu nemajú dostatok slovenských škôl? Ministerka školstva vysvetlila situáciu

Bratislava 12. júla 2018 (HSP/Foto:TASR-Pavol Zachar)

Na spoločnej tlačovej konferencii v Bratislave informovali ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná (SNS) a ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (SNS) o tom, že stovky základných škôl dostanú 52 miliónov eur na zlepšenie vybavenia jazykových a odborných učební, knižníc a na podporu čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Ministerke Lubyovej sme položili pri tejto príležitosti pár otázok.

Úroveň znalostí žiakov základných škôl na Slovensku v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovedeckej podľa opozície neustále klesá. Je to tak naozaj? 

Slovensko sa dlhodobo drží v tých meraniach na porovnateľnej úrovni, ale keďže priebežne pribúdajú nové členské krajiny, tak v tom rebríčku klesáme, hoci si úroveň udržiavame. Ale chceli by sme úroveň gramotnosti žiakov zvyšovať, a o tom je aj predmet dnešnej tlačovej besedy.

Strana SaS pripravila program, ktorý chce po prevzatí moci realizovať, a v ňom sa pre oblasť základného školstva ráta s takým spôsobom „zefektívnenia“, že by sa školy zlučovali (inými slovami, časť z nich by sa zrušila) a deti by sa vozili do vzdialenejších škôl autobusmi. Myslíte si, že toto je cesta ako zlepšovať základné školstvo?

Rušenie škôl určite nie je cestou ako zlepšovať školstvo. Teraz je tu výzva, ktorá je spojená s tým, že máme veľa malých obcí, sú ich tisíce, kde v niektorých z nich v dôsledku demografického vývoja nie je dostatok detí, ktoré by odôvodňovali existenciu samostatnej školy. Mnohé obce preto volia spojené školské obvody, to znamená, na základe dohody starostov alebo zriaďovateľov v rámci niekoľkých obcí niektoré deti dochádzajú do školy do inej obce. Toto však naozaj nie je možné riešiť nejakou násilnou racionalizáciou, pretože v mnohých obciach tie školy majú výbornú úroveň a často je tá škola poslednou kultúrnou inštitúciou v tej obci, podporuje spoločenský a kultúrny život a zamestnanosť. Ak je v obci starosta a ľudia, ktorí chcú školu mať a vedia ju dobre viesť, tak nie je dôvod, aby bola násilne rušená.

V niektorých obciach na juhu slovenska sa slovenskí rodičia sťažujú, že ich deti nemajú kam v blízkom okolí chodiť do slovenskej školy, pričom tamojšie maďarské školy sú poloprázdne. Niektorí poslanci hovoria, že to je problém, ktorý by ste mali riešiť vy. Máte nejaké riešenie?

Toto, čo spomínate, je vlastne národnostne podfarbený prípad presne toho, o čom som hovorila: ide o spojené školské obvody, kde v prípade niektorých menších obcí na národnostne zmiešaných územiach sa vyskytuje situácia, že je tam niekoľko detí, pre ktoré sa tej obci nedarí prevádzkovať hoci aj málotriednu školu v danom jazyku z dôvodu malého počtu detí. Sú totiž stanovené určité minimálne počty žiakov v triedach, takže keď počet detí hovoriacich určitým jazykom je v tej obci menší než stanovený, neodôvodňuje to zo zákona existenciu takejto školy. V takom prípade jednoducho nie je možné tú školu v rámci zákona otvoriť. A žiaľ, tým že sa to v určitých prípadoch stalo práve na národnostnom rozhraní, začal z toho byť citlivý problém. Pritom je to v skutočnosti vec, ktorú rieši mnoho obcí na celom Slovensku – že deti sú nútené chodiť do školy do susednej obce, pretože ich vlastná obec nemôže mať samostatné školské zariadenie.

Hovoríte teda, že tento problém so základnými školami nie je národnostný problém, ale týka sa dedín vo všetkých kútoch Slovenska?

Áno. Tu sa problém spojených školských obvodov dostal do národnostného hľadáčika, ale nie je to prioritne národnostný problém. Vieme o tej obci Rohovce, kde sme mali tento problém dlhodobejšie, aj sme sa stretávali so starostom a s petičným výborom, ale zdá sa, že je tam na trvalý pobyt v niekoľkých najbližších rokoch prihlásených tak málo detí slovenskej národnosti, myslím že v priebehu troch rokov asi okolo osem, že pri najlepšej vôli ten starosta nemôže otvoriť samostatnú školu. Napríklad aj preto, lebo maďarský pedagogický zbor nemá aprobáciu na slovenské predmety. Takže naozaj je to o tých počtoch, určite to nie je o nejakom národnostnom útlaku.

Takže tie mediálne šumy okolo toho, to bola len politicky umelo nafúknutá bublina?

Ide tu naozaj len o ilustráciu problému klesajúceho počtu detí a spojených školských obvodov, ktorý sa dostal do toho národnostného rozhrania. Nejde tam o to, že by niekomu bolo upierané niečo, na čo má právo. Okrem toho, ministerstvo školstva nemá kompetenciu zriaďovať školy. Povinnosť zriaďovať školy a poskytovať právo na vzdelanie v materinskom jazyku je na zriaďovateľoch, a tými sú v tomto prípade mestá a obce. Ministerstvo môže na nich tlačiť cez legislatívu, ale tu práve je kľúčový ten minimálny počet detí v triedach. Nemôžeme niekoho nútiť mať kompletnú školu s pedagogickým zborom napríklad pre päť detí – to je ekonomicky nerentabilné a nereálne. Teda nejde tu o politický aspekt, ale o optimalizáciu počtu detí.

Ivan Lehotský