Bratislava 22. októbra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)
Slovenská lekárska komora (SLK) opakovanie vyzýva ministerku zdravotníctva, aby stiahla návrh zákona o stratifikácii nemocníc z rokovania NR SR. Komora o tom informovala v otvorenom liste ministerke zdravotníctva
“Do dnešného dňa nemala SLK možnosť s predkladateľom zákona konštruktívne, odborne a vecne diskutovať o zásadných nedostatkoch legislatívneho návrhu zákona,” tvrdí prezident SLK Marian Kollár. Je nevyhnutné oboznámiť sa s odbornými nedokonalosťami návrhu zákona, ktorý nielen SLK nemôže v žiadnom prípade v predkladanej podobe považovať za zásadnú reformu slovenského zdravotníctva, uvádza sa v otvorenom liste.
Ako uviedla SLK, aj po vysvetlení ich pripomienok ministerkou, je SLK naďalej presvedčená, že uvedený návrh zákona je nielen vytrhnutý z konceptu potreby riešenia problémov slovenského zdravotníctva, ale v navrhovanej podobe neprinesie žiadne zlepšenie ani dostupnosti zdravotnej starostlivosti, a už vôbec nie kvality jej poskytovania. Za kľúčovú oblasť riešenia klesajúcej úrovne slovenského zdravotníctva považuje komora problémy jeho financovania. “A to nielen na úrovni celkového rozpočtu, konkrétne jeho výšky v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ, ale i problémy prerozdelenia uvedených finančných prostriedkov medzi poskytovateľov zabezpečujúcich zdravotnú starostlivosť pre našich občanov,” povedal za Radu SLK Marian Kollár.
Definíciu verejnej minimálnej siete či už v oblasti ambulantnej alebo ústavnej považuje SLK za obsolentnú, “nakoľko údaje “tabuľky a počty” boli z nášho pohľadu zjavne asi len prekopírované z dávnejšej minulosti, aj s neaktuálnym názvoslovím a v súčasnosti nespĺňajú kritériá a potreby zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti,” informovala komora. Zmena typológie nemocníc a ich premenovanie na lokálne, regionálne, národné a kompetenčné centrá podľa SLK nerieši samotný problém s poskytovaním ústavnej zdravotnej starostlivosti. Komora to vníma ako výmenu tabule na nemocnici, ktorá ani nelieči, ani nezlepší kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Predložený legislatívny návrh tiež podľa komory nerieši v žiadnej kapitole otázky personálneho zabezpečenia nielen nemocníc. “Preto tzv. reforma nemocníc je bez súčasného riešenia personálnej otázky len ďalšie z nesystémových opatrení,” uviedla SLK.
Komora tiež uviedla, že v súčasnosti nie je možné zadefinovať správne a relevantné časové údaje k dĺžke čakacích lehôt, nakoľko zadefinovaniu reálnych časových lehôt musí v prvom rade predchádzať vyriešenie problému personálneho zabezpečenia poskytovania zdravotnej starostlivosti, vrátane zadefinovania optimálnej siete. “Za významný krok k ďalšej destabilizácii systému považujeme zvyšovanie už aj tak neprimeraných kompetencií zdravotných poisťovní,” konštatovala SLK. Kompetencie zdravotných poisťovní sa podľa komory rozširujú bez zadefinovania ich zvýšenej zodpovednosti v prípade pochybenia. Ako uviedla SLK, takéto zvyšovanie právomocí umožňuje predovšetkým zdravotným poisťovniam, ekonomicky prepojeným s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, vytvárať podmienky na zníženie súťaže poskytovateľov a na zneužitie systému verejného zdravotného poistenia v záujme vybraných subjektov.
“Prijatím takéhoto zákona sa výrazným spôsobom môže zhoršiť nielen kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ale môže sa aj výrazným a negatívnym spôsobom vstúpiť do vlastníctva zdravotníckych zariadení a oslabiť postavenie štátu ohľadom jeho garancie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre našich občanov. Tento návrh zákona je evidentným hazardom s fungovaním nášho zdravotníctva v gescii a regulácii štátu, ktorý sa len zakrýva frázami ako zdravá zmena či najväčšia zdravotnícka reforma desaťročia,” uzavrela SLK.