Slovenská ekonomika podľa opozičných strán stráca konkurencieschopnosť

Bratislava 11. decembra 2019 (TASR/HSP/Foto:SITA-Alexandra Čunderlíková)

Slovenská ekonomika stráca konkurencieschopnosť, potrebuje zmeny. Zhodli sa na tom predstavitelia opozičných politických strán na utorkovej (10.12.) predvolebnej diskusii pod názvom Ako zaistiť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Organizovali ju zamestnávateľské zväzy a obchodné komory a nadväzovala na ich odporúčania na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré predstavili minulý mesiac

Diskusie sa za parlamentné strany zúčastnili Richard Sulík (predseda SaS), Eduard Heger (OĽaNO), Štefan Holý (Sme rodina), za mimoparlamentné strany Miroslav Beblavý (PS/Spolu), Veronika Remišová (Za ľudí) a Caroline Líšková (KDH). Strany súčasnej vládnej koalície pozvanie na diskusiu nevyužili.

Zástupcovia politických strán diskutovali najmä o stabilite legislatívneho prostredia, nezávislosti regulačných inštitúcií, ale aj o potrebných zmenách vzdelávacieho systému či o potrebe vyššej flexibility pracovnoprávnych vzťahov.

“Niektoré zákony nemôžu začať platiť od 1. júla, napríklad týkajúce sa rôznych dávok. Zákony, ktoré sa týkajú škôl, je rozumné schváliť pred 1. septembrom. V našom programe navrhujeme, aby sa k 1. januáru mohli meniť zákony ako Zákonník práce, zákon o dani z príjmu, o DPH, o spotrebných daniach, o správe daní a poplatkov, o sociálnom a zdravotnom poistení,” povedal Sulík na margo prijímania zákonov v parlamente a ich účinnosti.

Podľa Hegera v parlamente prijímané zákony “musia dávať zmysel a musia pomáhať”. Kritizoval skrátené legislatívne konania pri zákonoch a častú prax poslaneckých pozmeňovacích návrhov. “Ak ideme plánovať, nie je dôvod, aby sa zákony menili tak často ako doteraz. Skrátené legislatívne konania a ‘pozmeňováky’ riešia spravidla zbabrané zákony, teda buď ‘hasia požiar’ alebo presadzujú nejaký skupinový alebo individuálny záujem,” tvrdí Heger.

“Malo by sa v parlamente zastaviť, respektíve veľmi sťažiť zneužívanie skrátených legislatívnych konaní. Cez skrátené legislatívne konania sa dejú tie najhoršie ‘psie kusy’,” priblížil Beblavý. Navrhuje tiež, aby medzi druhým a tretím čítaním zákona v parlamente bol dlhší časový úsek, ako je to v praxi Národnej rady SR teraz.

Podľa Remišovej veľkým problémom pri prijímaní zákonov v Národnej rade SR je najmä neprehľadnosť, preto by mali byť zverejňované konsolidované (úplné) znenia novelizovaných zákonov. “Konsolidované znenia zákonov by mali ‘visieť’ na stránke Národnej rady SR tak, aby si ich každý mohol bez problémov prečítať,” podčiarkla. Odstrániť by sa podľa nej mala prax poslaneckých pozmeňovacích návrhov, ktoré menia legislatívu cez iné, nesúvisiace zákony.

“Poslanecké návrhy, teda ad hoc ‘prílepky’ zákonov, o ich škodlivosti asi nemusíme diskutovať. S elimináciou takýchto nápadov určite budeme súhlasiť,” poznamenal Holý k stabilite a predvídateľnosti legislatívy týkajúcej sa podnikateľského prostredia. Pri prijímaní legislatívy je Holý za to, aby sa poctivo vyhodnocovali dopady poslaneckých návrhov na rozpočet, podnikateľské prostredie či životné prostredie.

Podľa Líškovej pre bežného občana či menšieho podnikateľa je extrémne náročné dokázať sa orientovať v častých zmenách zákonov. “Podnikateľská obec je sklamaná z toho, že podnikateľ má nastavený nejaký biznis plán, ktorý mu naruší zmena legislatívy, najmä na strane nákladov,” dodala Líšková.

Organizátormi predvolebnej diskusie so zástupcami politických strán boli Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR, Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Americká obchodná komora v SR (AmCham), Britská obchodná komora v SR (BritCham), Business Leaders Forum (BLF), Francúzsko-slovenská obchodná komora, Holandská obchodná komora v SR, Industry Innovation Cluster, Podnikateľská aliancia Slovenska (PAS), Slovak Compliance Circle (SCC), Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Slovensko-rakúska obchodná komora (SROK), Švédska obchodná komora v SR, Taliansko–slovenská obchodná komora.

Utorková diskusia so zástupcami politických strán nadväzovala na diskusiu koalície zamestnávateľských združení a obchodných komôr, ktorá 26. novembra varovala pred zhoršením konkurencieschopnosti Slovenska. Zamestnávatelia a komory vtedy predstavili dve desiatky opatrení, ktorými by sa podľa nej mala zaoberať budúca vláda. Pred parlamentnými voľbami adresovala politickým stranám Desatoro pre férové a predvídateľné podnikanie a Desatoro pre krajinu talentu.

“Zamestnávatelia vyzývajú politické subjekty, aby sa v prípade účasti v budúcej vláde zaviazali poskytnúť konkrétne opatrenia na lepšiu vymožiteľnosť práva, reformu vzdelávacieho systému či modernejšie pravidlá zamestnávania,” uviedli podnikatelia v spoločnom vyhlásení koncom novembra.

Veľkú časť svojich požiadaviek smerovali zamestnávatelia do legislatívy. Nepáči sa im okrem iného veľký počet zmien zákonov, ktoré ovplyvňujú podnikanie. Chceli by tiež zavedenie povinného pripomienkovania a vyhodnotenie dosahu poslaneckých návrhov či zákaz druhého a tretieho čítania zákonov počas jednej schôdze parlamentu.

V Desatore pre krajinu talentu zamestnávateľské zväzy a obchodné komory požadujú zosúladenie potrieb trhu práce s obsahom vzdelávania, zníženie počtu a skvalitnenie pedagogických fakúlt či zavedenie komplexného a funkčného systému celoživotného vzdelávania. Podnikatelia by tiež chceli zmeniť Zákonník práce tak, aby bol pracovný trh flexibilnejší. K zásadným pripomienkam zamestnávateľov patrí aj predvídateľnosť minimálnej mzdy. Tú by chceli napojiť na rast produktivity práce a zrušiť jej previazanie na príplatky za víkendovú a nočnú prácu.