Môj profil 
Predplatné
Bude to samostatná výstava Miloša ZVERINU (autor) a jeho spolupracovníkov, Daniela BLAŽKA (grafika), Galiny ANTROPOVOVEJ (grafické spracovanie ornamentov) a Anny KOSTELNIČÁKOVEJ (odborná spolupráca), ktorá sa bude konať v Dome Matice slovenskej v Nitre. Vernisáž výstavy sa uskutoční 25. marca o 15. hodine.
Výstava ČARO SLOVENSKÉHO ORNAMENTU sa venuje téme Slovenského ľudového ornamentu majstra Štefana L. Kostelničáka a Staroslovienskej symboliky doplnených o autorské fotografie Miloša Zverinu zachytávajúce zaujímavé miesta slovensko-slovanského sveta (Skaly Doubuša, Tatranské pleso, Kriváň, okolie Nitry, skalu Budzogáň, Terchovskú dolinu, rieku Dunajec, skanzen Zuberec, Malý Dunaj, vrch Zobor, hradisko Bojná, jaskyňu Čertova pec, hradisko Mikulčice apod.)
Na výstave budú prezentované nasledovné regióny:
Moravské Slovácko – Slovácko je národopisná oblasť južnej Moravy juhovýchodne od Brna
Západné Slovensko – západná časť Slovenska, Záhorská nížina, Biele Karpaty, Malé Karpaty, Myjavská pahorkatina, Považské podolie, Trnavská pahorkatina, Hornonitrianska kotlina, pohoria Fatransko-tatranskej oblasti a Slovenského stredohoria, ktoré zo severu lemujú Podunajskú pahorkatinu.
Stredné Slovensko – centrálna časť Slovenska, do ktorej sa zahŕňa Turčianska kotlina, Hornonitrianska kotlina, Žiarska kotlina, Pliešovská kotlina, Zvolenská kotlina, Horehronské podolie, ako aj pohoria nimi zovreté a tiež západná časť Slovenského rudohoria.
Východné Slovensko – do východného Slovenska sa zaraďuje Popradská kotlina, Spišská Magura, Pieniny, Ľubovnianska vrchovina, Čergov, Levočské vrchy, Bachureň, Šarišská vrchovina, Hornádska kotlina, Branisko, Čierna hora, Košická kotlina, Nízke Beskydy, Poloniny, Slanské vrchy, Beskydské predhorie, Východoslovenská nížina, Vihorlatské vrchy a Zemplínske vrchy.
Karpatská Rus – Карпатска Русь územie, ktoré je približne zhodné s územím Karpatských hôr a z prevažnej časti sa rozkladá na území dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny, čiastočne na území dnešného Prešovského a Košického kraja na Slovensku, malou časťou tiež na území Poľska a Rumunska.
Organizátor výstavy Miloš Zverina nám porozprával, že slovenský ľudový ornament prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. „Vďaka naším predkom sa nám zachoval takmer na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr a Karpatskej kotliny. Ornament, používaný pri zdobení šiat a ich doplnkov, chát a domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov používaných na šatách našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vonkajších vplyvov,“ podčiarkol.
„Umiestnenie týchto ornamentov nebolo náhodné, ale boli umiestnené cielene na tých miestach odevu, kde sa odhaľovalo ľudské telo – vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec alebo ozdobený klobúk, prilba … Okolo krku to bol vyšívaný ornament na golieri chrániaci predovšetkým krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky,“ pripomenul.
Porozprával o tom, že v týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch, sú zakomponované staroslovienske symboly, ktoré plnia spomínanú ochrannú funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovienskymi symbolmi, nazývanými neskoršie aj ako geometrické alebo merbné ornamenty alebo vzory.
„Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských dolinách a kotlinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe tieto vyššie spomenuté staroslovienske symboly. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Karpatská Rus,“ povedal Miloš Zverina.
Pripomenul výroky Štefana L. Kostelničáka z knihy, ktorá má rovnomenný názov, ako aj výstava – Čaro slovenského ornamentu: „Cvičením ornamentálnej výzdoby dosahuje sa zušľachťovanie ducha a srdca mládeže. Činnou prácou nedáme zahynúť našej ornamentálnej výzdobe, vedome jej vypadnúť ani z programu školy, ale budeme dbať na to, aby sa z pokolenia na pokolenie zachovala. Práca musí byť výplodom duše a srdca. Kto chce spoznať samobytnú slovenskú ornamentiku, musí navštíviť aj najposlednejšiu chalúpku, tam nájde pravé, slovenské ornamentálne dekorácie a podoby, presvedčí sa o našom svojskom ľudovom umení, o tejto obdivuhodnej stránke slovenskej kultúry a o našej duchovnej schopnosti…“
Návštevníci dvoch výstav – Bibliotéka Slavica a Čaro slovenského ornamentu, ktoré sa uskutočnia v nedeľu v Dome Matice slovenskej v Nitre, určite sa dozvedia veľa nových, užitočných a zaujímavých informácií.
Eugen Rusnák
.JPG)
.jpg)
