Bratislava 23. júna 2021 (HSP/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin, SITA/AP-Arne Dedert/dpa, TASR/AP-Boris Grdanoski )

V mene občanov, ktorí podpísali Petíciu za dobrovoľnosť očkovania proti CoViD-19 iniciátori petície žiadajú o jej prijatie a prerokovanie požiadaviek petície. Petíciu od jej zverejnenia podpísalo 39 134 petentov, či už v elektronickej forme alebo na fyzických petičných hárkoch

Napriek tomu, že je očkovanie proti CoViD-19 dobrovoľné, v celej spoločnosti je vyvíjaný tlak na očkovanie. Bohužiaľ, niektoré spoločnosti sa už otvorene chvália, že znevýhodňujú neočkovaných zamestnancov.

Minister zdravotníctva dokonca uvažuje o možnosti zaradenia očkovania proti CoViD-19 do kalendára pre povinné očkovanie detí a dospelých.

„Môžeme sa rozprávať o tom, že pokiaľ bude očkovanie detí, môže byť predmetom na odbornú diskusiu jeho prípadné zaradenie do povinného očkovacieho kalendára,“ uviedol minister v rozhovore.

Plošné očkovanie detí

V Nemecku pritom Stála očkovacia komisia (Stiko) neodporúča plošné očkovanie detí kvôli nedostatku vedeckých podkladov. Podobne WHO nateraz neodporúča očkovanie detí a mladistvých.

„Deti by nateraz nemali byť očkované. Zatiaľ nie je dosť údajov o používaní vakcín proti CoViD-19 u detí, aby bolo možné odporučiť deťom očkovanie proti CoViD-19. Deti a dospievajúci majú obvykle miernejší priebeh choroby v porovnaní s dospelými.“

Ondrej Halgaš z Torontskej univerzity na príklade z Kanady, kde žije, vysvetľuje, že nízky počet úmrtí u detí (ktorý nepresahuje úmrtnosť u chrípky), hospitalizácií ani výskyt multisystémového zápalového syndrómu v súvislosti s ochorením CoViD-19 v tejto vekovej skupine nepodporuje plošnú vakcináciu detí.

Podobne nízke čísla ochorenia u detí sú aj v iných krajinách vrátane Slovenska.

Povinné očkovanie seniorov

Podobne uvažuje o povinnom očkovaní pre určité skupiny obyvateľstva: „Jednou z možností, ako zlepšiť zaočkovanosť Slovenska, by podľa ministra zdravotníctva mohlo byť povinné očkovanie určitých skupín obyvateľov. Týkať by sa to mohlo niektorých zamestnaní alebo určitých vekových kategórií, napríklad ľudí nad 60 rokov.“

Taktiež štát poskytuje rozličné výhody pre očkovaných, napríklad oslobodením od povinnosti testovania. A EÚ zas schválila diskriminačné Covid pasy.

„Diskriminácia je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti…“, teda aj zvýhodňovanie istej skupiny ľudí na základe jej odlišnosti na úkor druhej je diskrimináciou.

Preto by sme chceli uviesť ďalšie aktuálne údaje k petícii, ktoré v čase jej vzniku neboli známe. Tie poukazujú na skutočnosť, že z hľadiska zabránenia šíreniu ochorenia CoViD-19, nie je preukázaný rozdiel medzi očkovanými a neočkovanými občanmi. Navyše je neprípustné diskriminovať kohokoľvek na  základe  medicínskeho zákroku, ktorý mu môže poškodiť zdravie.

Ochranná hladina sa vytvorí 10-14 dní po 2. očkovaní a dĺžka ochrany vyvolanej očkovacou látkou podľa príbalového letáku nie je známa (Pfizer/BioNTech). Odhaduje sa na 90 dní. Čoraz častejšie sa spomína ďalšia dávka či pravidelné preočkovávanie.

Očkovanie nechráni pred šírením nákazy podľa doterajších poznatkov, nanajvýš podľa niektorých štúdií môže znížiť riziko prenosu, teda aj očkovaní môžu roznášať ochorenie naďalej.

Vysoká zaočkovanosť nepomáha

V krajine s najvyšším podielom zaočkovaných obyvateľov nezabránila ani 60% zaočkovanosť (dvoma dávkami) ďalšej vlne epidémie. Jednu dávku na Seychelách dostalo už vyše 85% obyvateľov.

Podľa štúdie z Izraela úroveň protilátok prudko klesla pod úroveň považovanú za ochrannú za menej ako 3 mesiace po 2. dávke (Pfizer). Bude potrebné sa pripraviť na očkovanie populácie každých 6 mesiacov, možno dvoma dávkami?

Podľa príbalového letáku, tak ako každá očkovacia látka, ani očkovanie očkovacou látkou Comirnaty (obchodný názov vakcíny proti CoViD-19 od Pfizeru) nemusí chrániť každého, kto ju dostane.

V súčasnosti používané očkovacie látky majú rozlične deklarovanú účinnosť voči mutáciám. Voči niektorým variantom môžu byť neúčinné. Ani ochrana proti ťažkému priebehu či úmrtiu nie je pri nich taká, ako sa očakáva. Vo vysoko zaočkovanej Británii takmer tretina Britov, ktorí zomreli na mutáciu delta, bola plne zaočkovaná. (15)

Kolektívna imunita

Ako jeden z najpodstatnejších dôvodov na vysokú zaočkovanosť sa uvádza kolektívna imunita.

Hranica zaočkovanosti potrebná pre jej vytvorenie sa však nezakladá na vedeckých údajoch. Spočiatku deklarovaných 60% postupne narastá a rôzni odborníci uvádzajú stále vyššie čísla. Aktuálne sa spomína 90%. Podobne menil svoje vyjadrenia Anthony Fauci, ktorý neskôr priznal, že klamal, aby ovplyvnil verejnú mienku k vyššej ochote dať sa zaočkovať.

A popredný nemecký virológ, ktorý vyvinul jeden z prvých PCR testov na SARS-CoV-2, Christian Drosten hovorí, že kolektívna imunita voči SARS-CoV-2 je čistá ilúzia, že niečo také nie je možné očkovaním dosiahnuť.

V panike po druhej vlne nám pri použití vakcín chýba opatrnosť. Napriek istote, s akou naši odborníci presadzujú plošné očkovanie, faktom ostáva, že dáta o dlhodobej bezpečnosti a zriedkavých nežiaducich účinkoch nám skrátka chýbajú. Táto skutočnosť sa absolútne nekomunikuje. Mementom by nám mohla byť vakcína proti prasacej chrípke Pandemrix. Táto bola schválená Európskou liekovou agentúrou a po narastajúcom počte prípadov narkolepsie u očkovaných, vyhodnotenej ako súvisiacej s očkovaním, bolo nakoniec vyplatené v mnohých krajinách odškodné v miliónoch eur.

Nežiaduce účinky

Osobitne by sme sa preto chceli venovať nežiaducim účinkom, ktoré predstavujú pri tomto preventívnom zákroku neprimerané riziko najmä u ľudí, pre ktorých Covid nepredstavuje hrozbu. Podľa výsledkov klinických skúšok bolo zaznamenaných až 2,8 – 4,6% vážnych NÚ po očkovaní (Pfizer).

V Nórsku už v prvých týždňoch po spustení očkovania proti CoViD-19 zomrelo po očkovaní 23 ľudí, čo otvorilo otázky ohľadom vhodnosti očkovania u určitých skupín obyvateľstva.

Na štatistické ukazovatele o možnom náraste úmrtnosti krátko po očkovaní proti CoViD-19 upozornila aj britská Aliancia za slobodu v medicíne a požiadala o preskúmanie súvisu.

Viac ako tretina očkovaných (Pfizer) hlásila nežiaduce reakcie v UK.

K 7. máju tvorili hlásené úmrtia v roku 2021 takmer 45% všetkých úmrtí po vakcínach od roku 1990. Do 7. mája bolo 3919 hlásených úmrtí v systéme VAERS. Vzhľadom na vysokú podhlásenosť budú počty NÚ pravdepodobne omnoho vyššie.

V európskom systéme hlásení EudraVigilance sú podobne nahlásené tisíce úmrtí po očkovaní proti CoViD-19 – Moderna, Pfizer, Johnson&Johnson a AstraZeneca. Zo starších dát vládneho dokumentu USA vyplýva, že je hlásených menej než 1% NÚ.

U nás doposiaľ ŠÚKL hlásil okolo 100 nežiaducich účinkov očkovania ročne – u všetkých vakcín spolu. Tento polrok iba u vakcín proti CoViD-19 bolo hlásených 5.795 podozrení na nežiaduce účinky, čo znamená, že vakcíny proti CoViD-19 sú prinajmenšom 10x, možno dokonca aj vyše 100x nebezpečnejšie než všetky ostatné doposiaľ schválené vakcíny, používané na Slovensku.

Úmrtia po očkovaní

Kvôli úmrtiam hláseným ešte v marci po očkovaní dočasne pozastavilo očkovanie AstraZenecou viacero krajín. Na Slovensku sa objavili podobné prípady. Očkovanie AstraZenecou pozastavilo v tom čase 20 krajín, slovenský ŠÚKL nevidel dôvod, očkovanie u nás sa pozastavilo až začiatkom mája.

Dánsko očkovanie AstraZenecou ani neobnovilo, podľa predstaviteľky Dánskej liekovej agentúry nešlo o bežné zrazeniny.

Neskôr, keď sa hlásenia rozšírili na 86 prípadov trombózy, Európska lieková agentúra (EMA) oznámila, že táto vakcína nakoniec môže zriedkavo spôsobovať krvné zrazeniny. V apríli pridali na zoznam aj vakcínu Johnson & Johnson a odporučili pridať informáciu o krvných zrazeninách do príbalového letáku.

Na prípade krvných zrazenín pri vakcínach od AstraZenecy je vidieť ako laxne pristupujú k bezpečnosti pri vakcínach štátne úrady. Pripomíname, že vakcínu od AstraZenecy Švajčiarsko ani USA ani nepovolili. (31)

Popredný činiteľ EMA, Marco Cavaleri neodporúča očkovanie AstraZenecou už  nikomu, ani osobám nad 60 rokov.

Reumatológ z UCLA, Patrick Whelan, MD, PhD., už v decembri v liste varoval  FDA, že spike proteín by mohol súvisieť so zápalovými reakciami a nežiaducimi účinkami podobnými následkom ochorenia s mechanizmom vzniku mikrozrazenín.

Šéf patológov MUDr. Palkovič v rozhovore vysvetlil, ako sa vo všeobecnosti vyhodnocuje úmrtie v dôsledku očkovania:

„Potvrdili sme dve úmrtia s možným súvisom s očkovaním… to je rozdiel. Museli by dostať anafylaktický šok, alebo dramatickú reakciu, priekaznú. Inak je to možný súvis.“

V ďalšom rozhovore hlavný patológ uvádza, že po očkovaní bolo hlásených 72 úmrtí, z toho 12 ich zomrelo na Covid, ktorým sa nakazili po očkovaní.
Najnovšie sa objavuje spojitosť medzi očkovaním a problémami so srdcom, myokarditídou.

Zbavenie zodpovednosti

Výrobcovia však za poškodenie zdravia neponesú žiadnu zodpovednosť, rovnako štát nezabezpečuje žiaden systém odškodnenia. Všetky prípadné následky znáša občan, preto trváme na tom, aby bola zabezpečená dobrovoľnosť bez akejkoľvek diskriminácie.

Dobrovoľníkov z kontrolnej skupiny chcú, bohužiaľ, zaočkovať tiež, a tak nebude možné vyhodnotiť dlhodobé dopady a neskoršie NÚ.
V príbalovom letáku sa tiež uvádza, že sa nevykonali štúdie genotoxicity ani karcinogenity.

Navyše v USA bola táto experimentálna vakcína schválená len pre núdzové použitie. A v EÚ bola podobne schválená len podmienečne na použitie pri pandémii. Nemajú zatiaľ ukončenú tretiu fázu klinických skúšok, a nie sú zatiaľ známe dlhodobé následky.

U vakcíny Comirnaty (výrobca: Pfizer) bude tretia fáza klinických skúšok, ktorá za normálnych okolností predchádza schváleniu vakcíny/lieku a jej/jeho uvedeniu na trh, ukončená až 2. mája 2023, teda až o takmer 2 roky.

Vakcíny sú podmienečne pripustené na trh pred dokončením tretej fázy klinických skúšok kvôli núdzovej situácii. Deti však ochorením CoViD-19 nie sú prakticky vôbec ohrozené, teda pre ne by núdzová situácia nemala platiť, a tak by logicky ani nemali tieto vakcíny byť (ani len podmienečne/dočasne) pripustené pre deti, prinajmenšom do dokončenia 3. fázy klinických skúšok.

Podobne nie je  prípustné, aby bolo povinne (či už priamo alebo nepriamo skrz rôzne nevýhody pre neočkovaných alebo výhody pre očkovaných) požadované očkovanie populácie vakcínou, ktorá ešte nebola plnohodnotne schválená a stane sa tak až o 2 roky, aj to len možno.

Bohužiaľ, momentálne sa jednohlasne pretláča názor v prospech očkovania a negatíva sa komunikujú iba k ochoreniu Covid-19. (Ten má pritom podľa minuloročnej obsiahlej štúdie  Johna P. A. Ioannidisa smrtnosť 0,23%)

Zo spoločnosti sa vytráca zdravá diskusia, v médiách sa vyjadrujú iba odborníci, ktorí neoponujú spôsob vývoja, testovania či fungovania rýchlo schválených a dostupných vakcín.

Pripomíname teda, že aj u nás či vo svete sa množia hlasy odborníkov, ktorí namietajú opodstatnenie použitia či bezpečnosť vakcín proti CoViD-19.
Profesor Luc Montagnier, nositeľ Nobelovej ceny za medicínu, žiada o zastavenie masívneho očkovania proti CoViD-19.

Editor Britského medicínskeho žurnálu (BMJ) Peter Doshi upozorňuje na viacero problematických aspektov klinických testov vakcín Pfizer a Moderna.

Podobne kritické články má zverejnené aj Dr. Jan B. Hommel k vakcíne Moderna a Pfizer/BioNTech.

Ďalší odborníci svetového formátu sú voči očkovaniu proti CoViD-19 kritickí: G. Vanden Bosshe, PhD., DVM, belgický virológ a vývojár vakcín; Prof. D. Cahill, Univerzity College Dublin; M. Yeadon, bývalý viceprezident spoločnosti Pfizer; Dr. Peter McCullough, internista, kardiológ a profesor medicíny na Texaskej fakulte medicíny.

Kritika vakcín

Aj u nás sú viacerí odborníci kritickí ku kovidovým vakcínam.

O očkovaní proti Covid hovorí MUDr. Janco, predseda lekárskej Únie špecialistov Slovenska ako o zbytočnom kvôli častým mutáciám SARS-CoV-2.
MUDr. Ján Lakota, CSc., lekár s 3 atestáciami z ÚEO SAV o vakcíne proti CoViD-19 hovorí:

„Táto vakcína je veľká neznáma a nevieme, čo sa s človekom v priebehu ďalších mesiacov udeje… Ide o prvú vakcínu v histórii, kde nie sú jednoznačné a jasné dáta o znížení infekcie, znížení prenosu, resp. o znížení úmrtnosti/smrtnosti.“

Slovenský vedec Ondrej Halgaš z Torontskej univerzity v rozhovore spomína:

„Vzhľadom na to, že informácie v médiách sú veľmi skreslené, tak sa obávam, že aj mnoho dospelých sa rozhoduje na základe veľmi obmedzených a pravdepodobne nepresných informácií. Úplne sa pošliapavajú základne princípy bioetiky – úplné informovanie o všetkých možných rizikách, zabezpečenie pochopenia týchto rizík pacientom a informovaný súhlas pacienta bez nátlaku.“

Prirodzená imunita vs. získaná

Prirodzená imunita po prekonaní CoViD-19 sa v brnenskej štúdii ukazuje ako dlhotrvajúca, zatiaľ čo imunitu po očkovaní opisuje vedúca tímu ako slabú.
„Lidé musí převzít zodpovědnost sami za sebe a ne slepě věřit jen v očkování, které, ať je to myšleno sebelépe, není samospásné,“ vraví vedkyňa doc. RNDr. Irena Koutná PhD. z Masarakovej univerzity, ktorá už rok v Brne vedie tím skúmajúci imunitu na covid-19.

Z právneho hľadiska hovorí v súvislosti s očkovaním proti CoViD-19 ústavný právnik JUDr. Drgonec o obchádzaní zákona pri očkovaní, právnej problematike a porušovaní norimberského kódexu.

„Článok 6 Norimberského kódexu vyžaduje, aby miera škody vzniknutej pokusom bola úmerná prínosu poznatku získaného pokusom pre ľudstvo. V prípade očkovaní proti Covid-19 pomer rizika a prínosu je extrémne vysoký. Medzinárodný trestný tribunál v Haagu v súvislosti s protikovidovým očkovaním už vedie konanie proti Dánsku a Nórsku. Podľa predložených dôkazov úmrtnosť na covid je 0,12 %. Úmrtnosť na vakcíny je 0,377 %. Trikrát viac ľudí zomiera na následky očkovania proti covidu ako na samotný covid.“

Bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva, právnička Marica Pirošíková, v relácii TA3 k výhodám pre očkovaných z právneho hľadiska hovorí, že nie je dôvod obmedzovať neočkovaných: „Už od 15. januára tohto roku je zrejmé stanovisko Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá upozornila na to, že pri cestovaní nemožno podmieniť vstup do krajiny očkovaním. A to práve preto, že neexistuje jednoznačný dôkaz, že nezaočkovaný nešíri covid.“

Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo 27. januára 2021 rezolúciu č. 2361 (2021), v ktorej okrem iného vyzýva členské štáty a Európsku úniu, aby zabezpečili, aby nikto nebol diskriminovaný za to, že nebol očkovaný kvôli možným zdravotným rizikám alebo preto, že nechcel byť očkovaný.

Vakcína by mala zamedziť rozvinutiu ťažkého priebehu ochorenia CoViD-19. Preto by mala byť osobnou voľbou každého jednotlivca bez akéhokoľvek nátlaku či diskriminácie a s poctivým a podrobným informovaním nielen o potenciálnych prínosoch, ale aj možných rizikách.

V mene petičného výboru Alexandra Pavlovská