Môj profil 
Predplatné
Bratislava 27. decembra (TASR) – Strach z negatívneho vývoja nahradil pocit spokojnosti z väčšieho množstva šancí na vlastnú realizáciu. Aj takto hodnotia sociológovia zmenu, ktorou prešli Slováci v priebehu 20 rokov od rozdelenie bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR). V hodnotení rozpadu ČSFR zmenila väčšina vtedajších odporcov svoj názor. V Českej republike naopak väčšina ľudí, ktorí s rozdelením nesúhlasila, svoj postoj ani po dvadsiatich rokoch nezmenila.
Novembrový prieskum Inštitútu pre verejné otázky (IVO) a agentúry FOCUS ukázal, že ak v roku 1992 rozdelenie ČSFR neschvaľovalo dve tretiny Slovákov (66 percent), v súčasnosti takmer identické percento ľudí na Slovensku (65 percent) vtedajší rozpad spoločného štátu schvaľuje.
Podľa sociológa Ivana Dianišku je vysvetlením to, že pred dvadsiatimi rokmi hodnotila rozpad negatívne najmä skupina ľudí s vyšším vzdelaním, v plnej ekonomickej sile. "Práve táto skupina si v samostatnom Slovensku našla priestor na realizáciu svojich schopností a možnosť profesionálneho i osobnostného rastu," uviedol pre TASR Dianiška. V prípade spoločného štátu by na to podľa Dianišku nedostali rovnakú príležitosť. "Český živel bol predsa len dominantnejší, nielen kvantitatívne, ale aj kvalitatívne, Česi mali prevahu vzdelanostne, kvalifikačne i tým, že mali väčší životný „drive“."
Zora Bútorová z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) pripomenula, že rozpad sprevádzali vo väčšine slovenskej spoločnosti obavy. "Ľudia nevedeli čo to bude znamenať pre ich každodenný život, prevažovalo presvedčenie, že samostatné Slovensko to ekonomicky neutiahne, navyše ľudia spoločný štát vnímali ako svoju vlasť," poznamenala Bútorová. Dôvodom obratu chápania a hodnotenia rozpadu spoločného štátu je preto podľa Bútorovej práve to, že sa pesimistické až katastrofické príčiny ohľadom ekonomiky i politického režimu napokon nepotvrdili. Navyše, Slováci si na svoj štát zvykli. "Pochopili, že aj keď je samostatný štát možno nechcené dieťa, je to naše dieťa, a treba z neho vychovať čo najlepšieho človeka, teda čo najlepšiu krajinu."
Česi naopak nevedia zabudnúť na to, že rozpad spoločného štátu bol dohodou politikov bez účasti verejnosti. Podľa sociológa Ivana Gabala je to jeden z faktov, prečo väčšina Čechov, ktorí pred 20 rokmi nesúhlasili s rozpadom spoločného štátu (59 percent) na svojom názore zotrváva aj v súčasnosti (44 percent). Druhým faktom, ktorý sa podpisuje pod naďalej odmietavé stanovisko väčšiny bývalých odporcov rozdelenia je podľa Gabala hospodársky vývoj v oboch krajinách. "Keďže Slovensko za pár rokov zmazalo svoju nižšiu hospodársku výkonnosť oproti Česku, prakticky zlikvidovalo pôvodný argument, že je brzdou hospodárskej prosperity," uviedol Gabal.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
