Môj profil 
Predplatné
Kedysi mávali poslanci oveľa väčšiu právnu ochranu. Jej zmyslom bolo chrániť funkciu poslanca ako nástroj uplatňovania vôle občanov pred falošnými a účelovými obvineniami, vydieraním a inými formami nátlaku. Ako je postupne západná „demokracia“ čoraz viac na nerozoznanie podobná totalite, v ktorej moc má niekto úplne iný ako občan, tak aj poslanec parlamentu sa stáva iba zbytočnou okrasou, ktorú je tým pádom zbytočné chrániť pred silami, proti ktorým aj tak nemá šancu efektívne bojovať.
Zrušenie poslaneckej imunity je posledným krokom k likvidácii demokracie. Slováci už nejaký čas nie sú majiteľmi svojej krajiny a cez „demokratický“ systém fungovania moci v trhovom právnom štáte (rozumej mocenskú hierarchickú pavučinu väčších i menších domácich aj zahraničných kmotrov, judášov a janičiarov) prakticky už nemajú takmer žiadny dosah na veci verejné. A teraz prídu aj o poslednú možnosť prostredníctvom svojich volených zástupcov veci otvorene pomenovať.
„Nestíhateľnosť poslancov bola vždy vnímaná ako absolútna, časom sa to však mení a vo veľa krajinách to už neplatí. Nepokladám to za niečo mimoriadne alebo zvláštne,“ komentoval situáciu ústavný právnik a poslanec strany Most-Híd Peter Kresák. Tým pán „ústavný právnik“ len vystavil vysvedčenie tomu, akú hodnotu má jeho predstava o ústavnosti, a vlastne celé jeho právne povedomie a vzdelanie.
Zrekapitulujme si to podstatné: nositeľom moci a zákonnosti je ľud. V zastupiteľskej demokracii má svojich volených zástupcov, prostredníctvom ktorých uplatňuje svoju vôľu a svoj hlas. Povedzme to na rovinu, polopate: keby bola nejaká významná časť občanov hoci aj ľudožrútmi, tak je logické, že by mali mať v parlamente svojich zástupcov, ktorí by mali legitímne demokratické právo šíriť a obhajovať myšlienky ľudožrútstva – o tom je demokracia.
Viem, poviete si, že ľudožrútstvo nie je dobré. No aj ja si myslím, že nie je. Lenže kto okrem občanov má právo rozhodovať o tom, čo je dobré a čo nie? Ak si niekto toto právo vyhradí pre seba a nadradí ho demokracii, potom pôjde o obyčajnú, prachsprostú totalitu, akokoľvek bude maskovaná peknými slovami. Jednu vec si treba povedať úplne otvorene: režim, ktorý neumožní ľuďom s nepohodlnými názormi (prinajmenšom cez ich volených zástupcov) tieto názory vysloviť, je režimom neslobodným, pretože obmedzuje slobodu slova. To je skrátka holý fakt, napriek tomu, že mainstream nám podsúva ako samozrejmosť, že existujú predsa politické témy, ktoré sú uzavreté, nedotknuteľné a nadradené akejkoľvek diskusii. A je zarážajúce, aká veľká časť obyvateľstva tento háčik zhltla aj s návnadou…
Istý anglický lord povedal: „Moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.“ A iný klasik povedal: „Kto vám skutočne vládne, to poznáte podľa toho, koho nesmiete kritizovať.“ Tieto dva citáty pekne vystihujú to, o čom je dnes západná demokracia, ktorej správcami sú nekontrolovateľné nadnárodné korporácie, mimovládne organizácie a mainstreamové médiá.
Demokracia v EÚ prituhuje a zdá sa, že tento proces ide čoraz rýchlejšie. Ktosi sa náramne ponáhľa, aby boli slobodné hlasy čím skôr umlčané, a žiaľ, zdá sa, že tento proces neobíde ani slovenský parlament.
Ivan Lehotský
.JPG)
