Petícia za ochranu mravnosti detí a mládeže vo verejnom priestore

Vaša iniciatíva zakázať nahotu v dennej tlači prebieha už od roku 2013. Pred časom ste iniciovali aj petíciu. Koľko ste zozbierali podpisov?

Doteraz sme nazbierali 75 000 podpisov. Do celého legislatívneho procesu zasiahlo aj to, že mi moji voliči udelili mandát poslanca do Európskeho parlamentu. Ako europslanec nemôžem podávať legislatívne návrhy v NR SR, ale spolupracujem s mojimi kolegami z OĽaNO, ktorí tento návrh podajú.

Neobávate sa silného lobbingu zo strany vydavateľov dennej tlače? Keďže týmto krokom by museli byť mnohé denníky či týždenníky odstránené z výkladov, alebo na druhej strane, museli by svoj obsah zmeniť.

Lobbingu zo strany vydavateľov sa neobávam, lebo nám, ako rodičom,  ide o správnu vec. Chceme mať slobodu v rozhodovaní o tom, akému mediálnemu obsahu majú byť vystavené naše deti. Ako rodičia nechceme, aby na titulných stránkach dennej tlače boli vyobrazované nahé ľudské telá. Takýto obsah patrí do erotickej tlače, ktorá má byť takto označená a nie voľne dostupná. Vydavatelia, teda vlastníci médií, si musia uvedomiť svoju spoločenskú zodpovednosť za obsah v médiách a rovnako aj to, že nie sú majiteľmi nášho spoločného verejného priestoru. Nemôžu bez ohľadu na verejnosť ktorá s tým nesúhlasí vrhnúť na scénu čokoľvek.

Národný pochod za život – Radosť zo života

Zúčastnite sa Národného pochodu za život?

Národného pochodu za život sa zúčastním. V týchto dňoch som zverejnil aj video, kde vyzývam na účasť. Je dôležité, aby sme svojim postojom deklarovali to, že je rozhodujúce chrániť ľudský život od jeho počatia po prirodzenú smrť.

Aké je rozloženie síl v EÚ parlamente čo sa týka otázky potratov?

V EP majú dnes prevahu ľudovci, ktorí by mali skôr reprezentovať tradičné hodnoty. Ale nie vždy je tomu tak. V EP sa veľmi diskutuje o novodobom tzv. “nadpráve” ženy na potrat. Zástancovia potratov hovoria hlavne o tom, že žena má právo sa rozhodnúť, čo bude s jej telom. Počaté dieťa je považované vari za niečo ako “slepé črevo”, alebo nádor, či “zhluk buniek”,  ktorý treba vyoperovať, keď sa žene nebude zdať vhodné priviesť na svet dieťa.  A rozhodovať o tom má len žena. Túto diskusiu považujem za chorú z dvoch dôvodov a to: že počaté dieťa je novým človekom. Aj keď je súčasťou tela ženy, ide o individuálnu bytosť. A druhý dôvod – pýtam sa, prečo je vynechaný otec dieťaťa? Prečo on nemá také isté právo ako žena rozhodovať o svojom dieťati?

Do ochrany života ako europoslanec sa zapájate aj aktívne na pôde Európskeho parlamentu? Akým spôsobom?

Viackrát som hovoril na pôde EP o ochrane života a to aj toho počatého. Hosťoval som na konferencii, kde sme sa vyjadrovali k otázke neprirodzeného počatia detí. Vo Veľkej Británii prijali zákon, kde môže byť darcom vajíčka viac matiek. Funguje to tak, že sa z vajíčka odoberú “zlé” bunky, ktoré majú údajne vplyv na vývoj dieťaťa. Nahradia sa inými z iného vajíčka. A keď sa vajíčko oplodní, tak sa potom vloží do maternice ďalšej ženy. A tak počaté dieťa, môže mať aj tri matky. A všetko je legálne. Ďalším problémom je to, že oplodnené vajíčka sa stavajú výnosným biznisom. Bohaté páry (nielen heterosexuálne, ale aj homosexuálne) si zaplatia umelé oplodnenie. Darcami či už vajíčok a ani spermií nemusia byť oni, ale úplne niekto cudzí. Následne si žena povie, že si nechce pokaziť postavu, alebo ak sa jedná o homosexuálny pár, tak si povedia, že si nájdu ženu, ktorá vynosí “ich oplodnené vajíčko”. Ide o ženy z chudobných krajín, ktorým sa zaplatí za “prenájom maternice”. Tieto ženy počas tehotenstva majú špičkovú starostlivosť. Rodia potom zásadne cisárskym pôrodom, pre bezpečnosť dieťaťa. Po pôrode sa už o ženu ďalej nikto nestará. Ak sa dieťa narodí zdravé je všetko ok, ale sú už prípady, keď sa dieťa narodilo postihnuté. Rodičia takéto deti potom nechcú.

Z deti sa stáva tovar a sú predmetom genetického inžinierstva. Čo z nich vyrastie? A kto im odpovie na otázku, kto je ich mama či otec? Čo sa narobí z ich vývojom? Toto považujem za brutálny zásah do prirodzeného poriadku sveta. Obávam sa, že dôsledky tohto vývoja nebudú pekné.

Téme utečenci

Téma utečenci je dnes veľmi horúca. V niektorých diskusiách je Vám vyčítané, že ste hlasovali za kvóty utečencov, ale zároveň ste proti uzatvoreniu hraníc. Vysvetlite našim čitateľom Váš postoj k prijímaniu utečencov a kvótam.

Veľmi pekne ďakujem za túto otázku a som veľmi rád, že sa môžem k tejto téme vyjadriť. Musím v prvom rade povedať, že som hlasoval proti kvótam, čo bol samostatný bod hlasovania. Nepovažujem ich za správne riešenie. Kvóty však v tom dokumente zostali,  predovšetkým vďaka ľavicovým poslancom, ktorí hlasovali takmer unisono zaň. Tento dokument však v prvom rade riešil otázku zásahu voči pašerákom ľudí, ochranu vonkajších hraníc EÚ, teda aj Slovenska voči prílevu nelegálnych migrantov a navrhol zvýšenie financií pre pobrežné stráže.  S týmto musí súhlasiť každý súdny človek. Toto hlasovanie prebehlo v apríli. Teraz (na jeseň) sa bude opäť  riešiť mechanizmus na prerozdeľovanie utečencov, ktorý žiadajú niektoré členské štáty.

Sú podľa Vás bezpečnostné zložky SR pripravené na príchod utečencov a ich možné vyčíňanie, ako preukazujú niektoré videá z utečeneckých táborov?

Som za to, aby pašeráci boli prísne trestaní, aby sa nestávali také udalosti ako napr. pri Parndorfe, kde bolo v dodávke udusených 71 ľudí. A som tiež za to, aby boli dôslednejšie kontroly na vonkajších hraniciach EÚ. Je nevyhnutné však pomôcť utečencom, ktorým ide o život. Nemôžeme zostať ľahostajní v tak závažných otázkach ako je pomoc núdznemu a  ochrana jeho života. Aj utečenci sú ľudia, ktorým treba pomôcť. A to by sme si všetci mali uvedomovať.

Téma utečencov je veľmi vážna a ľahko sa o utečencoch hovorí od stola. Preto som sa rozhodol ísť do Sýrie a Iraku  a vidieť ich situáciu na vlastné oči. Bol som tam v máji a musím povedať, že to čo som tam videl mnou otriaslo. Či sa nám to páči alebo nie, utečenci sú ľudia ako my. Utekajú pred hrôzami a ide im o holý život. Poloblázni z Islamského štátu sa rozhodli vraždiť a zabíjať všetkých, ktorí nezdieľajú ich výklad islamu. V mene Alaha zabíjajú, znásilňujú a ničia celé mestá ako aj starobylé pamiatky. V Sýrii a Iraku zúri nezmyselná vojna vedená fundamentalistami. A ľudia utekajú, aby si zachovali holú existenciu. Hovoril som s matkou, ktorej pred očami popodrezávali deti. Bol som v dome kresťanov, ktorí ho v chvate opustili – všetko tam leżalo ako v tej chvíli, ešte aj hračky na zemi či pero na stole. Videl som rodičov, ktorý niesli na svojich rukách deti. Všetok ich majetok sa zmestil do tašiek, čo mali so sebou. A takýchto ľudí sa na Slovensku bojíme. Máme strach z utečencov, ktorým zostal len holý život. A previnili sa tým, že sa narodili do krajiny, kde sa roznietila vojna.

V Sýrii som bol na pozvanie Syriackych kresťanov z  Demokratickej samosprávy Rojava. Syriacki kresťania, spolu s ďalšími menšinami, si vybudovali vlastnú samosprávu, keďže štát Sýria nebol schopný zabezpečiť ani ochranu vlastných obyvateľov pred ISIS. Obyvatelia tejto časti sa postavili odvážne so zbraňou v ruke voči ISIS. Podarili sa im aj zvíťaziť v mnohých bitkách a vytlačili ich zo svojho územia. Ale potrebujú medzinárodné uznanie, aby mohli prijímať humanitárnu a aj vojenskú pomoc. Takéto demokratické samosprávy považujem za dobré riešenie na problém budúcej existencie tejto oblasti sveta. Ak by ich  samospráva získala uznanie a pomoc, tak by sa do tejto oblasti mohli vrátiť aj tí, ktorí utiekli. Lebo by tam zavládol pokoj a do ich malej domobrany by mohli narukovať tisíce mužov a byť relevantnou obranyschopnou silou voči agresorom z ISIS.

Aký je Váš názor na tvrdenia, že utečencov nemajú krajiny prijímať ale Európa sa má snažiť o odstránenie podmienok, ktoré vedú k migračnej vlne?

Treba pomáhať utečencom, ktorí sa už dnes nachádzajú v Európe. Bude trvať nejaký čas, kým sa podarí v ich domovine nastoliť mier a poriadok. A dovtedy je našou povinnosťou im pomôcť. Potrebujú predsa pomoc na určitý  čas a chcú ísť späť do svojej domoviny, kde majú domy, polia, hroby svojich predkov, svoje korene. Samozrejme, je potrebné uplatňovať aj politiku návratu, a vrátiť domov migrantov, ktorým ide len o ekonomický prospech. Ale tým chudákom, ktorý ide o život a nemajú sa kam vrátiť, musíme podať pomocnú ruku.

Som preto veľmi sklamaný z toho, keď sa z tak vážnej témy robí politická kampaň a zasieva sa strach a nenávisť voči úbožiakom. Veľmi by som chcel vidieť nášho pána premiéra, keby sa postavil voči matke deti na úteku a povie jej, že jej nechceme pomôcť, lebo sa jej Slováci boja.  A nech sa radšej vráti naspäť domov, kde ju zabijú z ISIS, lebo my na Slovensku utečencov nechceme.

Samozrejme, sú to obavy z islamizmu, či teroristov. Ale strach nám nesmie spútať ruky v pomoci tým, ktorí to potrebujú. Na Slovensku máme policajné zložky, armádu, ktoré majú zabezpečiť poriadok v krajine. A preto strach z utečencov považujem za umelo vytvorený a mnohými živený. Ak sa niekto bojí utečencov, nech sa s nimi začne stretávať. Nech ich spozná, vypočuje si ich príbeh a pochopí, že im skutočne ide o život. Stačí zájsť do blízkej Budapešti na železničnú stanicu, kde sú ich stovky. Alebo do utečeneckého tábora do Rakúska. Vtedy aj Slováci pochopia, že jedinou túžbou utečencov  je žiť v pokoji a mieri.

Predsa nie sme malé deti, ktoré budú utekať pred vlastným strachom. Postavme sa strachu a robme už konečne to, čo je potrebné a užitočné. Podajme pomocnú ruku chudákom, aby sme sa raz nemuseli hanbiť pred sebou samým, či vlastnými deťmi, keď sa nás budú raz pýtať, čo sme robili v roku 2015 na pomoc utečencom. Avšak pre kontrolu pohybu týchto ľudí cez naše krajiny by zrejme bolo potrebné isté opatrenia zaviesť, čo je nevyhnutné pre všeobecnú bezpečnosť – aj pre obyvateľov aj pre samotných utečencov a rovnako aj kvôli pašerákom, ktorí ich zneužívajú na spôsob hyenizmu.