Môj profil 
Predplatné
Vo svojom komenári uvádza, že väčšina ľudí si myslí, že fake news vytvárajú vlády. Niekto z toho viní ruskú propagandu. Niekto americkú. A niekto zase bruselskú. No podľa mňa ich vytvárajú aj neziskovky. Naozaj! Jedna z nich tento mesiac zverejnila Globálny index otroctva.”
Neziskovka tvrdí, že na planéte máme 40,3 milióna moderných otrokov. V samotnej Českej republike ich je údajne 31-tisíc. Podľa indexu je pritom moderným otroctvom ohrozených až 19% ľudí. Úplne alarmujúce a desivé číslo. Každý piaty z nás sa môže stať otrokom! Údajne najviac otrokov je v Severnej Kórei. Vraj ich tam je cez 25 miliónov. “Vážne? Toto číslo ma trochu zarazilo. Severná Kórea je totiž tak informačne uzavretá krajina, že o nej málokto máločo vie. Celkom by ma teda zaujímalo, ako mohla neziskovka k takému číslu dôjsť. Že sú v Severnej Kórei pracovné tábory, kde sú ľudia ako otroci, sa bežne vie, ale že by v zahraničí niekto naozaj vedel, koľko presne v nich je ľudí, o tom silne pochybujem. Dostáva to prvé trhliny,” vysvetľuje Šichtařová.
Píše aj o tom, že neziskovky bývajú často “neziskové” len podľa názvu, často je hlavným zmyslom ich existencie čerpanie verejných peňazí, pre ktoré sa vymyslí nejaký pekný účel – napríklad by sa hodilo niečo ako “vytvoríme index otroctva”. “Verejné peniaze ale nepadajú z neba. Vyberajú sa od daňových poplatníkov, ktorých sa nikto na názor nepýta. Globálny dlh všetkých vlád za posledný rok vzrástol o 11% a je na novom rekorde. Raz ho bude musieť niekto splácať. A tieto neziskovky na tom majú tiež svoj podiel,” dodala.
Šichtařová podotkla, že správy austrálskej neziskovky sa bleskovo chytila česká Neziskovka. “Pán z Človeka v tiesni poskytol českým novinárom doplňujúci komentár: “Dajú vám malú pôžičku, potom vám ju však navýšia na niekoľkonásobok. Máme bežne klientov, ktorí si požičali desaťtisíc a teraz majú polmiliónový dlh. Ten človek na vás má páku, nie ste schopný mu vyhovieť. Tak plníte čokoľvek, čo vymyslí. Ste jeho otrokom.” Šichtařová sa z takéhoto fungovania tretieho sektora dosť čuduje. “Aha, takže niekto k vám príde a len tak bez vášho súhlasu vám navýši pôžičku. Pán z neziskovky si možno myslí, že vám pôžičku niekto proti vašej vôli vnúti. A potom vám ju proti vašej vôli zvýši. A potom vám proti vašej vôli svojvoľne, len tak sám od seba, zvýši úročenie. My tu nemáme zákony?”
“A pán z Človeka v tiesni dodáva: “Polícia nefunguje.” Aha – tak načo ju teda máme? Chce pán povedať, že keď sa polícia dozvie o nejakej nezákonnosti, nekoná? Nie je to skôr tak, že podvedení ľudia políciu z nejakého dôvodu neinformujú? Prečo asi? Nie je náhodou jadrom pudla to, že – ako sama Neziskovka doplňuje – najviac sú “moderným otroctvom” ohrození cudzinci, ľudia kultúrno dezorientovaní, trpiaci jazykovú izoláciou? A sme doma. Ekonomickými problémami z predlženia sú najviac ohrození ilegálni prisťahovalci. Tí sa pochopiteľne políciu so svojimi problémami nehlási, a teda taky polícia logicky nemôže konať.”
Položila preto otázku, to je teda oným hriešnikom, ktorý porušil ako prvý zákony? Bol to prisťahovalec, ktorý sa nechce hlásiť polícii, ako sama Neziskovka naznačuje? Alebo to bol veriteľ, ktorý prisťahovalcovi pomohol tým, že mu ponúkol pôžičku, ktorú si dlžník dobrovoľne vzal? Pravda bude zrejme niekde uprostred. Veriteľ bol zrejme úžerník a dlžník má maslo na hlave, inak by išiel do normálnej banky alebo na políciu.
Na otázku novinárov: “Čo s tým môžu poškodení robiť?” Sa potom dozvedáme, že vraj toho veľa nie je: “Inštitúcie ako polícia alebo súdy im neveria. Tí ľudia pôsobia nedôveryhodne a je strašne zložité im pomáhať a obhajovať ich práva. “Takže si to pekne zhrňme. Úrady týmto imigrantom neveria, pretože pôsobia nedôveryhodne. To ale neziskovkám nevadí, tie týmto ľuďom veria. Keby týmto ľuďom pomohol štátny rozpočet, bolo by to z verejných peňazí. Keď im pomôže Neziskovka, je to tiež v podstate z verejných peňazí, pretože Neziskovka natiahne ruku k štátnemu rozpočtu (a pritom ešte niečo zostane pre jej zamestnancov).
“Môj názor je ten, že neziskovky len devalvujú význam slova otrok. Skutočným otrokom sa kedysi človek zvyčajne stal po prehratej bitke, alebo sa tak narodil, alebo sa príliš zadlžil. Len v tom poslednom prípade sa otrokom stal na základe svojho chybného, dobrovoľného rozhodnutia. A potom nemal (takmer) žiadne práva, bol majetkom svojho pána. Ten, kto sa zadlží dnes, má k takémuto stavu značne ďaleko. Len trúba si môže myslieť, že veriteľ, ktorý dodržiava zákony (ako napríklad banka), sa môže usilovať o to, aby dlžník bol v problémoch a nesplácal. Naopak banka sa snaží s klientom dohodnúť. Nesplácanie nie je v jej záujme. Banky “otrokov” nepotrebujú a nechcú. Je to pre nich nevýhodné. A keď už niekto nespláca, má to právne riešenie. Existujú exekúcie, oddĺženie, osobný bankrot. Áno, je strašné sa do takej situácie dostať. Ale ani táto strašná situácia nie je “otroctvom”. Aj taký človek má na rozdiel od otroka stále svoje práva,” zdôraznila Šichtařová.
.jpg)
.JPG)
