“Skládka vo Vrakuni neohrozuje vodné zdroje na Žitnom ostrove,” domnievajú sa na ministerstve životného prostredia

Bratislava 28. augusta 2015 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Ekológovia, „zelení“ a obyvatelia Bratislavy už dlhšie poukazujú na to, že bývalá skládka Chemických závodov Juraja Dimitrova v bratislavskej mestskej časti Vrakuňa ohrozuje zdroje pitnej vody na Žitnom ostrove. Na ministerstve životného prostredia to vidia opačne

Tam sú presvedčení, že v súčasnosti žiadna hrozba neexistuje. Odvolávajú sa na výsledky rozsiahleho geologického prieskumu skládky, ktorý tam urobilo práve Ministerstvo životného prostredia SR. Prieskum expertov ministerstva však potvrdil postupné šírenie znečistenia a nutnosť sanácie tejto environmentálnej záťaže.

Odbor komunikácie ministerstva životného prostredia SR uvádza, že minister životného prostredia Peter Žiga v tejto súvislosti na brífingu uviedol, že katastrofické scenáre, ktoré hovorili o tom, že znečistenie zamoruje podzemné vody Žitného ostrova, prípadne Dunaja, sa nepotvrdili. Problematika je podľa jeho slov lokálna a vzťahuje sa na Vrakuňu a mierne zasahuje do susednej bratislavskej mestskej časti Podunajské Biskupice.

Na druhej strane geologický prieskum potvrdil dlhodobé podozrenia, že priamo na skládke sa pod povrchom nachádzajú vo vysokej koncentrácii látky ako pesticídy, herbicídy, benzény alebo arzén. Tieto látky sú pre ľudí nebezpečné. „Ani v najbližších rokoch by ale nehrozilo zamorenie podzemných vôd Žitného ostrova ani Dunaja,“ prízvukoval minister Peter Žiga. Dodal, že šírenie znečistenia k týmto vodám by trvalo niekoľko desiatok rokov.

Vyššie spomínaná chemická skládka predsa zapríčinila znečistenie podzemnej vody vo Vrakuni. Preto tu od roku 2002 platí zákaz využívania vody zo studní. Ministerstvo životného prostredia varuje ľudí, aby tento striktný zákaz naďalej dodržiavali. Sanáciu toxickej skládky vo Vrakuni s najväčšou pravdepodobnosťou zabezpečí štát. Situáciu treba riešiť.

Hľadajú aj vinníkov. Počas minulého týždňa sa začalo formálne konanie o určení povinnej osoby, ktorá je za skládku zodpovedná. „Nakoľko táto skládka bola legálna, s veľkou pravdepodobnosťou toto konanie po 60 dňoch skončí tak, že bude ako povinná osoba určený štát. To znamená, že bude musieť odstrániť alebo zabezpečiť túto skládku,“ vysvetlil Peter Žiga.

Ministerstvo životného prostredia predpokladá, že na sanačné práce, s ktorými by sa mohlo začať v prvom kvartáli budúceho roka, bude treba vyčleniť okolo 20 miliónov eur. Tieto finančné prostriedky chce vziať z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Podľa envirorezortu je najpravdepodobnejšie riešenie problému so skládkou formou kapsulizácie.

„Urobili by sa vrty a zdroje znečistenia by sa zaizolovali. Toto riešenie by do 20 miliónov eur a realizovalo by sa zhruba 18 mesiacov. Pomohlo by to na niekoľko desiatok až 100 rokov,“ domnieva sa Peter Žiga. Je presvedčený, že budúce generácie sa budú vedieť lepšie s týmto problémom vyrovnať a prítomné chemické látky na skládke opätovne využiť napríklad vo výrobe. Do úvahy prichádza aj aktívna sanácia skládky. Tá by stála okolo 113 miliónov eur a dĺžka jej realizácie by dosiahla aj 5 rokov. Rezort životného prostredia chce na riešení sanácie a výbere vhodnej metódy spolupracovať s hlavným mestom i mestskou časťou Vrakuňa.

Celková rozloha skládky chemických závodov, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120-tisíc kubických metrov odpadu, ktorý sa tu vyvážal z chemických závodov v 60. až takmer 80. rokoch minulého storočia. Po sprevádzkovaní Vodného diela Gabčíkovo v roku 1992 začala hladina podzemných vôd stúpať, až dosiahla úroveň tunajších kontaminovaných hornín i chemického odpadu. Vrakuňa i Podunajské Biskupice vstúpili pred pár mesiacmi pre skládku do štrajkovej pohotovosti, uvádza ministerstvo životného prostredia.

Občania dotknutých lokalít sú, pochopiteľne, nespokojní. Proti toxickej skládke bola vo februári spustená aj petícia, podpísalo sa pod ňu viac ako 2500 ľudí. Obyvatelia, ekológovia a samosprávy sa totiž obávali znečistenia pitnej vody toxickými látkami zo skládky. Nie je to ojedinelý prípad. Na Slovensku je zaregistrovaných viac ako 2000 environmentálnych záťaží. Z nich je takmer 120 skládok priemyselných odpadov. Mnohé z nich sú dosť nebezpečné.

Eugen Rusnák