Príčinou rozkolu je, ako ináč, Ukrajina. Andrej Danko v prvom reakčnom statuse píše, že nerozumie, ako je možné, že Slovensko podporí kyjevskú integráciu do EÚ – spolu s ostatnými členskými štátmi, s výnimkou Maďarska.

Na to mu v online priestore premiér odkázal nasledovné slová: „Nechápem, o čo A. Dankovi ide. V. Orbán dnes na Rade oficiálne oznámil, že nemôže podporiť závery k Ukrajine, lebo jeho vláda odmieta členstvo Ukrajiny v EÚ. Ostatných 26 krajín EÚ, včítane Slovenska, európsku perspektívu Ukrajiny podporuje, tak príslušné závery v tomto duchu schválili.”

Spomínam si, že už o tom bola reč: Slovenská vláda odmieta vstup Ukrajiny do NATO, avšak voči európskej integrácii nemá námietky. Aspoň takto to doteraz pôsobilo navonok. Jednota vo vnútri koalície sa však očividne opäť triešti…

Predseda SNS totiž reagoval takto: „Pán premiér Fico práve zverejnil status, že Slovensko podporuje vstup Ukrajiny do EÚ. To naozaj, pán premiér? Národ nechce Ukrajinu v EÚ, tým si môžete byť istý.”

Nemôžem hovoriť za celý národ, no napríklad aktivista Miro Heredoš kryje Dankovi chrbát. Komentoval status Roberta Fica o Ukrajine týmito slovami: „Pán premiér, takže Slovensko podporuje podľa Vašich slov zo zimy 2023 “najskorumpovanejší štát” v jeho cieli vojsť do Únie? Prosím keby ste povedali, že kto Vám dal mandát k tomuto takto to vidieť a tvrdiť za nás občanov.”

A teraz fakty.

Chcete vedieť, komu by vstup Ukrajiny do EÚ pomohol najviac? Práve nášmu východnému susedovi. Hovorí o tom aktuálna poľská odborná štúdia, ktorú si nemohol dovoliť odignorovať ani probruselský portál Euractiv. Informuje o nej aj maďarský online spravodaj Mandiner. Prebudenie to bude možno pre mnohých tvrdé, ale podľa odborníkov z ekonomického inštitútu by HDP Ukrajiny mohlo po vstupe do EÚ narásť až o 26%, kým stredoeurópske krajiny by zaznamenali zanedbateľné desatiny percenta…

Treba si tiež uvedomiť, čo by otvorenie trhu znamenalo pre našich poľnohospodárov. Agrárne produkty je totiž Ukrajina schopná produkovať za nižšie (teoreticky až bezkonkurenčné) ceny. Ohrozenie by podľa Euractivu zaznamenalo aj samotné Poľsko, ten statočný podporovateľ Zelenského…

Naozaj tu ideme hazardovať s našimi ľuďmi, ich živobytím, podnikaním, a tak ďalej? A prečo? Aby sme vytvorili údajnú geopolitickú protiváhu voči „ruskému vplyvu”? Poľskí farmári už teraz trpia pod ťarchou vysokých cien energií a rastúcej inflácie. Predpokladám, že naši na tom nebudú omnoho lepšie.

Ako ďaleko chceme hnať ich zúfalstvo?

Vráťme sa k číslu odhadovaného rastu HDP Ukrajiny po expresnom prijatí do bruselského klubu. 26% – dokážeme si vôbec uvedomiť, o akej sume peňazí môže byť reč? Podľa prieskumov naštartuje tamojšie hospodárstvo nevyhnutný prílev investičných stimulov či financií určených na rekonštrukciu vojnou zničených častí. Pritom len do dnešného dňa poskytla EÚ Ukrajine 158 miliárd eur!

Ak sa pýtate z koho vrecka, potom nepoznám inú odpoveď, iba takú, že aj z vášho…

Poľská štúdia v konečnom dôsledku zdôrazňuje, že z Ukrajiny sa môže stať ekonomická veľmoc daného regiónu. Inými slovami – predbehne svojich najbližších západných susedov (vrátane nás). Lenže nie z vlastného úsilia, ale vďaka umelo vytvorenej podpore, ktorú dostáva už teraz – zo súcitu, že sa nachádza vo vojnovom stave. Bez ohľadu na príčiny, ktoré ju tam doviedli.

Národ slovenský by mal preto položiť svojim lídrom otázku: Ideme zaslepene a bezbreho podporovať druhých, keď my sami budeme čoskoro krvácať z peňaženiek ešte viac (okrem iného kvôli záväzkom k NATO)?

Priatelia, Európska únia si z nás v priebehu rokov urobila ekonomických vazalov. Bez jej príspevkov jednoducho nemáme dostatok verejných financií. Zároveň ponúkame západných výrobcom lacnú pracovnú silu, no zisky putujú zo Slovenska von, do ich materských krajín.

Opäť spomeniem aktivistu Heredoša, ktorý teraz spravil domáce úlohy za nás všetkých: „Za posledných 20 rokov nášho členstva v EU odliali zahraničné firmy zo Slovenska do svojich materských štátov vyše 56 miliárd eur!” (ide o údaje z NBS) Medzitým k nám za 20 rokov prišlo z Bruselu povážlivo menšie číslo cca. 25 miliárd eur (po odrátaní našich vlastných členských príspevkov).

Momentálne však nemáme na výber. A tak budeme poslušne pritakávať bruselskému diktátu – očividne bez ohľadu na to, kto bude viesť našu vlasť. Akurát s tým rozdielom, že opoziční politici by pritom prejavovali ešte aj úprimné nadšenie…

A pokiaľ sa nezačneme seriózne zaoberať možnosťou obratu k iným alternatívam, spravodlivejším voči slovenskému národu, bude horšie.

Prečítajte si tiež

• Danko sa chce s Ficom vážne rozprávať o neutralite: “Poďme sa baviť, či má zmysel byť v NATO”
• Andrej Danko prehovoril do duše premiérovi