Tri percentá majú ísť pritom na zbrojenie a zvyšok na projekty duálneho určenia. Predseda vlády upozornil, že v Bruseli nastala diskusia, ktorá sa mala udiať v Haagu o tom, že čo bude teraz, keď sa kvôli Trumpovi prijal záväzok piatich percent na obranu. Premiér podotkol, že v roku 2025 niektoré členské krajiny NATO nespĺňajú ani pôvodný záväzok vynakladať na obranu dve percentá HDP.

„Slovensko je suverénna krajina a nikto nám nebude prikazovať, koľko máme alebo nemáme minúť na zbrojenie. Na druhej strane sme členským štátom NATO a máme záväzky, pokiaľ ide o určité vojenské spôsobilosti. Po rozhovore s ministrom obrany Robertom Kaliňákom (Smer-SD) môžem potvrdiť, že súčasný objem finančných prostriedkov na zbrojenie je postačujúci na splnenie vojenských spôsobilostí, ktoré od nás očakáva NATO. Preto v roku 2026 nie je žiadny dôvod na zvyšovanie výdavkov na obranu a ani to neurobíme. Myslím si, že tak bude aj v roku 2027,“ vyhlásil Fico.

Ak sa majú míňať peniaze navyše, tak to podľa jeho slov musia byť výdavky na civilné projekty ako vojenská nemocnica v Prešove, nemocnica v Bratislave, modernizácia vojenskej nemocnice v Ružomberku či infraštruktúra.

Fico: Slovensko bude žiadať kompenzácie a výnimky z pripravovaného zákazu dovozu plynu z Ruska

„V roku 2026, a to je moja odpoveď na rozhodnutie z Haagu, nebude Slovensko zvyšovať zbrojné výdavky. Rovnako garantujeme, že plníme spôsobilosti, ktoré od nás NATO očakáva,“ zdôraznil Fico.

Päť percent je podľa jeho slov symbolické politické číslo, nejde o právny záväzok, pretože nie sú žiadne sankcie, ktoré by krajiny nútili takto postupovať.

„Ja nie som zelený papagáj Kakadu, ktorý bude opakovať to, čo mi niekto napíše na papier. Som suverénnym predsedom vlády suverénneho Slovenska a mojou povinnosťou je zabezpečovať, aby krajina bola bezpečná, aby sme mali v rámci možností dostatok energií. Ak mám túto povinnosť, mám aj právo hovoriť vlastné názory,“ zdôraznil Fico a doplnil, že Slovensko má aktuálne iné priority.

„Okrem toho, že musíme nájsť tri miliardy na ozdravovanie verejných financií, nám zrazu pribúdajú dve položky – zbrojenie a ešte budeme musieť kompenzovať vysoké ceny energií, preto, lebo ideologicky sa komisia rozhodla zastaviť toky plynu z Ruskej federácie,“ uviedol Fico s tým, že navyše je potrebné udržať štandardy sociálneho štátu.

„Čo mám kvôli zbrojeniu a ideologickému rozhodnutiu komisie zrušiť trináste dôchodky? Jednoducho to neurobím,“ uzavrel premiér.

Premiér by sa mal na jeseň stretnúť s ukrajinským predsedom vlády

Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa má na jeseň stretnúť s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom. Rokovanie by sa mohlo konať v septembri či októbri. Avizoval to v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Na jeho stretnutie s Volodymyrom Zelenským nevidí dôvod. V prípade, že by malo racionálny zmysel, rokoval by s ním.

„Moje stretnutie so Zelenským nemá žiadny zmysel či význam, pretože on ma nenávidí, a to preto, lebo si dovolím hovoriť vlastný názor na vojnu na Ukrajine. Ja som mu vytkol, že obral Slovensko o 500 miliónov eur, pretože zastavil tranzit ruského plynu cez Slovensko. Pre mňa má význam komunikovať a rokovať s predsedom vlády Ukrajiny a môžem potvrdiť, že opäť pripravujeme ďalšiu vládu,“ poznamenal.

Premiér opätovne volal po ukončení vojny na Ukrajine. „To prvé, čo potrebujeme, je, aby sa skončila vojna, a to druhé, čo potrebujeme, je, aby sa po skončení vojny nadviazali normálne štandardné politické vzťahy,“ povedal. Myslí si, že pre Ukrajinu je východiskom európska perspektíva. Jej členstvo v Európskej únii by Slovensku podľa neho prinieslo viac výhod ako nevýhod. Zdôraznil však potrebu splnenia podmienok.

Okomentoval aj avizované stretnutie prezidenta SR Petra Pellegriniho so Zelenským. To bude mať podľa neho len symbolický charakter. Poukázal pri tom na to, že hlava štátu nemá exekutívne právomoci. „Prezident tým možno chce vyjadriť nejaký názor, ale z pohľadu výkonnej moci nemá k dispozícii žiadne možnosti, aby urobil na Ukrajine akékoľvek dohody,“ dodal.

Fico sa vyjadril aj k telefonátu s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Tvrdí, že o telefonát ho požiadal. Chcel od neho vedieť, aký bude postoj Slovenska v témach týkajúcich sa asociačnej dohody medzi EÚ a Izraelom.

Premiér mieni, že treba začať diskusiu o zmene legislatívy k voľbám

Premiér Robert Fico (Smer-SD) si myslí, že treba začať diskusiu o zmene legislatívy k voľbám. Debatovať podľa neho treba o zvýšení volebnej kaucie či zvýšení kvóra na vstup strán do Národnej rady (NR) SR na sedem percent. Vyhlásil to v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy. Urobil tak aj v súvislosti s vyjadrením lídra koaličnej SNS Andreja Danka o vytvorení väčšieho bloku strán pred najbližšími parlamentnými voľbami.

„Bude treba spájať sily. Od toho, akú formu to má mať a ako to bude celé vyzerať, sme všetci ešte veľmi, veľmi ďaleko. (…) Ja výzvy Andreja Danka počúvam. Ja ho považujem z hľadiska politiky a politológie za veľmi zdatného politika, ale v tomto okamihu táto téma nie je na stole, pretože nemáme k tomu príslušný legislatívny základ. Poďme sa najprv baviť o tom, či vieme zvýšiť kvórum na sedem percent, či vieme zaviesť volebnú kauciu 500.000 eur, ktorá by bránila všelijakým bláznom a polobláznom kandidovať do NR SR,“ povedal.

Fico zopakoval, že v SR nemôže byť sto strán a do parlamentu ich nemôže kandidovať 20. „Takýto systém je prekážkou rozvoja krajiny,“ podotkol. Mieni, že na princípe demokratických slobodných parlamentných volieb by sa mala vyberať vládna politická reprezentácia tak, že ju budú tvoriť možno dva bloky či jeden silný blok. „Nemôžeme však lepiť tie koalície, ktoré potom nevedia žiť a spôsobujú viac tráum ako úžitku celej krajine,“ dodal.

Predseda vlády hovoril aj o vládnom návrhu novely Ústavy SR, o ktorom by mali poslanci Národnej rady (NR) SR hlasovať v septembri. To, či sa schváli, bude podľa neho tesné. On sám do rokovaní o podpore neplánuje vstúpiť. Je však podľa vlastných slov optimistický. Poslanecký klub Smer-SD je pri podpore návrhu jednotný. „Ja nemôžem, samozrejme, nikomu nič vyčítať. To je náročná téma pre niektorých ľudí. My v tom máme v Smere-SD jasno,“ uviedol.

Načrtol aj tému bezpečnostných systémov. Každá krajina má podľa neho právo rozhodnúť sa, v akom systéme bezpečnosti chce fungovať. Myslí si, že treba rozmýšľať aj o ďalších variantoch postupu do budúcnosti. „To nie je náboženstvo byť v NATO ani byť v Európskej únii nie je náboženstvo. Má to obrovské výhody, a to pre kolektívnu bezpečnosť, ale máme právo na kritický hlas,“ argumentoval.

Zhodnotil aj pôsobenie prezidenta Petra Pellegriniho. Mieni, že ak bude hlava štátu pokračovať v štýle vedenia ako doteraz, v budúcich prezidentských voľbách opätovne nájde podporu medzi voličmi, ktorí ho volili aj prvýkrát. Zároveň podotkol, že Smer-SD má k prezidentovi pozitívny prístup.