S NATO na večné časy a nikdy inak? Len kto to zaplatí…

Andrej Danko tentoraz udrel klinec po hlavičke. Nebojácne, priamo a expresne vyvesil v ešte v stredu status, v ktorom vyjadril rozčarovanie nad prijatým rozhodnutím, aby členské štáty navyšovali svoje príspevky do NATO až na 5% HDP (v roku 2035). V mene SR nás zadlžil – pardon, zastupoval – Peter Pellegrini, preto predseda SNS píše: „Záväzok, ktorý prezident SR podpísal, by mohol v roku 2035 spôsobiť vážne ekonomické problémy slovenskému hospodárstvu.”

A nielen v roku 2035, aj na ceste medzitým. Z čoho chceme odvádzať ďalšie a ďalšie financie? Teraz, keď občanov trápi konsolidácia, a podľa prognóz v nej budeme pokračovať ešte najmenej rok?

Prezident Pellegrini vstúpil do zápolenia o post v paláci ako kandidát mieru. V poriadku, chápem, že diplomacia niekedy vyžaduje kompromisy. Ale radikálne navyšovanie nákladov na zbrane nie je kompromis – je to zrada na voličoch, či už sa pán prezident urazí alebo nie. Nedostal totiž mandát k tomu, aby zaťažil našu pokladňu týmto spôsobom.

Alebo sa mýlim?

Mimochodom, zvláštne sa zachoval už v momente, keď rázne a rozhodne odmietol referendum o sankciách voči Ruskej federácii. Státisíce občanov ho pobádali k tomu, aby sa tejto otázke venoval – avšak ich vôľu zmietol zo stola…

Tak sa pýtam: Až by sa jedného dňa nazbieral dostatok podpisov na vyhlásenie referenda o vystúpení z NATO, čo by pán prezident urobil v takom prípade? Alebo inak: S kým by sa v tej veci poradil?

Ale v prezidentskom paláci to nezačína ani nekončí. Členmi slovenskej delegácie na samite boli totiž aj členovia vlády, minister obrany Robert Kaliňák a šéf diplomacie Juraj Blanár (obaja SMER). Objektív fotografa ich dokonca zachytil na spoločnej snímke s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, očividne v dobrej nálade.

Neviem ako vy, ale mne by z výsledkov samitu do úsmevu nebolo. O tom ani nehovorím, že len pred niekoľkými dňami koordinoval „najmocnejší muž sveta” útok na Irán s izraelským premiérom, dopúšťajúcim sa zverstiev v Gaze.

Prezident: V záverečnom vyhlásení samitu NATO sú zapracované pripomienky SR

Pravda – dnes už je otázne, kto z tých dvoch je najmocnejším mužom sveta v skutočnosti…

Zmierenie finančných požiadaviek Aliancie voči Slovenskej republike mohlo byť témou – aj Španielsku sa podarilo vyrokovať ústupky. Podľa Andreja Danka však v tejto veci „vláda Slovenskej republiky na čele s Robertom Ficom nevyužila všetky možnosti, ktoré jej medzinárodné právo umožňuje.”

Súčasne pripomínam, že premiér sa pre domáce médiá vyjadril, ako by nám svedčala neutralita. Odporcovia tejto myšlienky blúznia o tom, že by sme mali ešte vyššie náklady na armádu, no práve naopak, neutrálne štáty majú celkom iný druh postavenia než tie, ktoré sú oficiálne v nejakom vojenskom zoskupení. Napríklad Rakúsko minulo na zbrojenie v r. 2023 len 0,84% HDP (čo môže byť v eurách viac, než naše náklady, ale to je na dlhú samostatnú debatu).

Aký signál teda vysiela vláda svojim voličom? Pre médiá povieme A, na samite hlasujeme B?

Krajiny NATO kvôli Trumpovi zmiernili kritiku Ruska

Ja rozumiem potrebám vedenia diplomatických rozhovorov na všetky strany, vrátane tých, ktoré páchajú prehrešky (narážam nedávny telefonický rozhovor premiéra s Netanjahuom). Avšak majme otvorené oči: Izrael i USA si útokom na Irán vytreli s medzinárodným právom ten jeden telesný otvor, kde ani slnko nesvieti. Lebo takí sú naši partneri a spojenci.

A presne tento intervencionalizmus charakterizuje NATO ako celok; asi netreba vymenúvať všetky tie „humanitárne bombardovania” v priebehu rokov…

Pred kým sa chceme brániť, keď sami útočíme?

A nie, žiaden preventívny úder nie je opodstatnený – anglosasi sa dostatočne predviedli v Iraku, ktorý rozbili pod falošnou zámienkou. Vytvorili tam mocenské vákuum, priestor na vznik teroristických skupín, a nekonečné utrpenie pre civilné obyvateľstvo.

Ale čo tam potom, dôležité je asi len dobre vyzerať na spoločných fotkách.

Na margo toho sa vyjadril aktivista Miro Heredoš, že by sa nečudoval vidieť tam pred rokmi s Trumpom Korčoka, Naďa a Čaputovú. Ibaže od súčasnej vlády sme si predsa sľubovali niečo iné.

A preto v tomto smere vidím do budúcna výrazný realizačný priestor pre národniarov – či už jedných alebo druhých, alebo všetkých dokopy, spojených do veľkej národnej koalície.