Ministerstvo škrtá, deti (rodičia) zaplatia

Od roku 2027 má štát na Slovensku výrazne znížiť financovanie súkromných základných škôl. O približne 600 eur na žiaka ročne. Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera (Hlas-SD) to zdôvodňuje ako „spravodlivé“ a „efektívne“ opatrenie. No v skutočnosti ide o krok, ktorý môže položiť na kolená desiatky škôl, zlikvidovať inkluzívne programy pre deti so špeciálnymi potrebami a vytvoriť nerovnosť medzi žiakmi podľa typu školy, ktorú navštevujú.

Na papieri sa to volá „úprava normatívu“. V praxi však ide o zníženie štátneho príspevku, ktorý školy dostávajú na každého jedného žiaka. A zatiaľ čo štátne školy si svoje financie udržia, tie súkromné, vrátane cirkevných či komunitných, dostanú od septembra 2027 o stovky tisíc eur menej.

Verejný poskytovateľ. Kto to je?

Jednou z kľúčových noviniek v pripravovanej novele školského zákona je zavedenie nového pojmu: verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania. Za týmto byrokratickým označením sa skrýva závažná zmena v logike financovania slovenských škôl. Práve tá môže rozhodnúť o prežití či zániku mnohých neštátnych vzdelávacích zariadení.

Podľa návrhu Ministerstva školstva SR bude „verejným poskytovateľom“ len taká škola, ktorá: prijíma všetkých žiakov zo svojho spádového územia bez výberu, nevyberá školné, teda poskytuje vzdelanie bezplatne a zároveň napĺňa štandardné požiadavky štátu na verejnú službu vo vzdelávaní.

Takéto školy budú mať nárok na plnú výšku štátneho normatívu na žiaka, ako doteraz, a môžu získať aj ďalšie výhody, ako napríklad príspevok na dopravu žiakov či iné formy podpory.

Naopak, všetky ostatné školy, ktoré nespĺňajú podmienky verejného poskytovateľa – teda najmä väčšina súkromných škôl – budú po novom dostávať iba 80 % normatívnej dotácie. Podľa prepočtov Asociácie súkromných škôl to znamená zníženie približne o 600 eur na jedného žiaka ročne, čo môže byť pre mnohé školy existenčný problém. Asociácia nešetrí kritikou na sociálnych sieťach a varuje, že 150 000 detí, ktoré si zvolili inú školu kvôli potrebám, vierovyznaniu, či kvalite, môže vďaka opatreniu ministerstva prísť o svoju školu.

Minister Tomáš Drucker túto zmenu obhajuje ako zásadný krok k spravodlivejšiemu a transparentnejšiemu systému. Tvrdí, že dnes je systém pokrivený: štát poskytuje rovnaké peniaze všetkým školám, aj tým, ktoré: si vyberajú žiakov podľa výkonnosti či statusu, odmietajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, a zároveň neponúkajú verejne dostupné vzdelanie každému, ako je to v prípade klasických verejných škôl.

Zavedením rozdielneho financovania chce ministerstvo zosúladiť práva a povinnosti. Teda, že plné peniaze majú ísť iba tým, ktorí aj plnia verejné poslanie v plnom rozsahu.

Tento prístup vychádza aj z analýzy Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) pri Ministerstve financií SR, podľa ktorej je súčasné financovanie neefektívne a málo adresné. ÚHP odporúčal rozlíšiť školy podľa toho, či skutočne plnia verejnú úlohu, alebo pôsobia len ako alternatíva pre užší okruh žiakov.

Odborníci z praxe, zriaďovatelia škôl aj rodičovské združenia však varujú, že tento zámer je zjednodušený, nespravodlivý a potenciálne likvidačný. Mnohé súkromné a cirkevné školy totiž reálne suplujú verejnú službu, a často v náročných podmienkach, v regiónoch, kde chýbajú kvalitné školy, alebo pri deťoch so špeciálnymi potrebami.

Školné, ktoré vyberajú, v mnohých prípadoch len dorovnáva reálne náklady, ktoré štát svojím normatívom nedokáže pokryť. A to nehovoriac o tom, že súkromné školy často ponúkajú vyššiu kvalitu, inovatívne metódy, menšie triedy či bezpečnejšie prostredie.

Navyše, nová kategorizácia škôl podľa toho, či sú „verejní poskytovatelia“, vytvára nerovnosti, ktoré môžu zlikvidovať diverzitu a pestrosť vzdelávacieho systému. To, čo štát prezentuje ako spravodlivé financovanie, môže v praxi znamenať zánik nezávislých škôl a obmedzenie možností pre rodičov, ktorí chcú svojim deťom dopriať iný typ vzdelania.

Namiesto toho, aby štát hľadal spôsob, ako zapojiť neštátny sektor ako partnera, pristupuje k nemu s podozrením a reštrikciou. Ako keby neštátna škola bola automaticky biznisový projekt alebo „luxus“ pre elitu. V skutočnosti však veľká časť týchto škôl funguje s obrovským osobným nasadením, často len vďaka rodičovským darom a dobrovoľníckej práci.

Zavedenie kategórie „verejný poskytovateľ“ síce môže pôsobiť systémovo a uhladene, no v realite môže znamenať začiatok rozkladu celej jednej vetvy vzdelávania, ktorá bola doteraz životaschopnou alternatívou.

Koho sa to naozaj dotkne?

Verejnosť si pri pojme „súkromná škola“ často predstaví luxusnú inštitúciu s anglickým názvom, bazénom a školným v tisíckach eur určenú pre elity. Áno, aj také školy existujú, dokonca aj na Slovensku. Patria medzi ne napr. British International School, LEAF Academy, QSI. Školné sa v nich pohybuje od 10 000 do 25 000 € ročne. Avšak tvoria len malú časť celku.

Drvivá väčšina súkromných základných škôl na Slovensku funguje ako:

– malé komunitné školy s montessori či waldorfským prístupom,

– inkluzívne školy pre deti s autizmom, ADHD, poruchami učenia,

– školy zriadené cirkvami alebo mimovládkami v regiónoch, kde štátne školstvo zlyhalo,

– školy, ktoré učia deti zadarmo alebo za symbolické školné, často s pomocou štipendií a grantov.

Týmto školám už dnes štát neposkytuje nič navyše, všetky služby (psychológovia, asistenti, špeciálni pedagógovia, školské kluby) musia pokryť z rovnakého normatívu ako verejné školy. A teraz im ho ešte aj zníži.

Čo opatrenie ministerstva znamená v praxi?

Na papieri sa môže zníženie štátneho príspevku na žiaka o 20 % javiť ako technické opatrenie, akési „upratanie systému“. No v realite to pre neštátne školy znamená existenčný problém. Škola so 100 žiakmi príde o 60 000 € ročne, čo je suma, ktorú nie je jednoduché nahradiť bez zásadných škrtov.

Podľa Asociácie súkromných škôl a školských zariadení SR (ASŠŠZ) budú školy nútené siahnuť po jednom z troch krízových scenárov, často v kombinácii:

1. Prepustenie 2 až 3 kvalifikovaných zamestnancov: učiteľov, psychológov, asistentov. Tým utrpí kvalita výučby aj podpora pre deti so špeciálnymi potrebami.

2. Zrušenie školského klubu detí (ŠKD), čo najviac postihne pracujúcich rodičov, ktorí sa spoliehajú na popoludňajšie opatrovanie detí.

3. Zvýšenie školného o 50 až 70 eur mesačne, čo je pre mnohé rodiny neúnosné.

A ak si rodičia vyššie školné nebudú môcť dovoliť, dieťa zo školy jednoducho odíde. A kam? Najčastejšie späť do spádovej školy, z ktorej predtým odišlo kvôli šikane, slabému individuálnemu prístupu, nedostatočnej podpore alebo celkovej nekvalite.

Súkromná základná škola v Žiline, ktorá sa špecializuje na deti s ADHD a poruchami učenia, už informovala rodičov, že bude musieť znížiť počet asistentov učiteľa na polovicu. Tým utrpí individuálny prístup. Čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo si ju rodičia vybrali.

Malá komunitná škola v Trnave, zameraná na rešpektujúcu pedagogiku, oznámila, že zvažuje zrušiť popoludňajšie krúžky a školský klub, ak nepríde mimoriadna pomoc. Zároveň rodičov varuje pred možným nárastom školného o viac než 60 eur mesačne.

Cirkevná škola v Bardejove, ktorá prijíma aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, upozornila, že nebude schopná zabezpečiť odborného psychológa, ktorého službu považovali za kľúčovú najmä po pandémii.

Dopady sa napokon netýkajú len samotných škôl, ale najmä detí a ich rodín. Tí, ktorí sa snažia nájsť pre svoje dieťa inú cestu ako v štátnom systéme, čelia vo svetle týchto zmien novej finančnej prekážke.

ASŠŠZ upozorňuje, že ide o regres v prístupe štátu k pluralite a slobode vo vzdelávaní. Miesto partnerstva a rozvoja diverzity prichádza nátlak a selekcia na základe ekonomiky. Inými slovami, o prístup k alternatívnej škole už nebude rozhodovať potreba dieťaťa, ale peňaženka rodiča.

Trend ide opačným smerom

Ministerstvo školstva pod vedením Tomáša Druckera plánuje od roku 2027 výrazne znížiť normatív na žiaka v neštátnych základných školách o približne 20 %. Tento krok je prezentovaný ako racionalizácia a zefektívnenie systému. No údaje z praxe ukazujú niečo úplne iné: verejný dopyt po neštátnych školách rastie, a to dlhodobo a systematicky.

Rodičia hlasujú nohami. Počet detí v neštátnych školách na Slovensku každoročne stúpa. Ide o súkromné, cirkevné, komunitné či alternatívne školy, ktoré vyplývajú z rastúcej nespokojnosti so štandardným verejným školstvom. Štát v roku 2023 podporil už 235 súkromných základných škôl, ktorým prerozdelil cez 114 miliónov eur z normatívneho financovania. To je viac než kedykoľvek predtým.

Rovnako výrazne narástol aj počet detí v domácom vzdelávaní. Zatiaľ čo v roku 2012 ich bolo len 12, dnes ich je už viac než 1 800. Tento 150-násobný nárast signalizuje hlboký posun v myslení rodičov. Ide často o rodičov, ktorí vnímajú školstvo ako nepružné, neosobné, administratívne preťažené a neschopné reagovať na špecifické potreby ich detí. Prudký nárast zaznamenalo domáce vzdelávanie počas pandémie, kedy štát predviedol diskrimináciu detí, ktorých rodičia nesúhlasili s Matovičovými opatreniami a vnucovaniu testovania nespoľahlivými testami. Ministerstvo a zriaďovatelia verejných škôl obmedzili týmto deťom prístup  vzdelávaniu. Tento prístup bol impulzom pre domáce vzdelávanie.

Ani medzinárodné dáta nie sú povzbudivé. V poslednom testovaní PISA 2022 neuspelo takmer 35 % žiakov v čítaní, 33 % v matematike a 31 % vo vede. Slovensko sa tak dlhodobo drží na spodných priečkach rebríčka krajín OECD. Výrazné sú aj rozdiely medzi výsledkami detí z rôznych sociálnych vrstiev. Inými slovami, slovenské školstvo nefunguje ako rovnostársky ani motivačný systém, a to rodičia vnímajú.

Aj preto rastie záujem o školy, ktoré ponúkajú viac: menší počet žiakov v triedach, individuálny prístup, inovatívne formy výučby, montessori alebo waldorfské metódy, dôraz na duševné zdravie a bezpečné prostredie. Tieto školy nevznikajú z túžby po exkluzivite, ale z nedôvery voči tomu, čo ponúka štát.

A práve tieto školy chce teraz štát finančne znevýhodniť. Ministerstvo síce argumentuje analýzou Útvaru hodnoty za peniaze z Ministerstva financií, ktorá upozorňuje na disproporcie v systéme, teda, že súkromné školy dostávajú rovnaké peniaze ako verejné, ale nemajú rovnaké povinnosti. No v praxi ide o paušálny škrt bez rozlišovania medzi „elitnými“ a komunitnými školami, bez ohľadu na prínos pre spoločnosť alebo úroveň kvality.

Smer vývoja je jasný. Rodičia si žiadajú alternatívy, štát však kráča opačne. Namiesto toho, aby hľadal spôsob, ako zmysluplne zapojiť neštátny sektor do modernizácie školstva, pristupuje k nemu ako k rozpočtovej záťaži, nechcenému dieťaťu. Výsledkom môže byť nielen obmedzenie diverzity v školskom prostredí, ale aj zánik viacerých vzdelávacích projektov, ktoré práve teraz vychádzajú v ústrety potrebám 21. storočia.

Minister Drucker k zníženiu normatívu pre neštátne školy

Minister školstva Tomáš Drucker na tlačovej konferencii 26. júna 2025 potvrdil, že vláda plánuje od 1. septembra 2027 znížiť normatívne financovanie pre neštátne školy, ktoré neprijmú status tzv. „verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania“. Týka sa to najmä súkromných a cirkevných škôl, ktoré vyberajú školné, neprijímajú žiakov zo spádového územia, alebo si ponechajú výberový charakter.

Školy, ktoré sa rozhodnú plniť verejné funkcie, teda zoberú všetkých žiakov z obvodu a nebudú vyberať školné, si zachovajú plný normatív a získajú aj výhody navyše, ako napríklad príspevky na dopravu alebo na správu budov.

Drucker tvrdí, že nejde o útok na neštátny sektor, ale o narovnanie systému, kde má verejná podpora korešpondovať s verejnou službou: „Ak niekto čerpá verejné peniaze, mal by plniť verejnú úlohu. Ak niekto selektuje žiakov, vyberá školné a zároveň nechce byť súčasťou systému, nemôže očakávať rovnaké financovanie.“

Minister zároveň oznámil, že znižovanie normatívu sa nebude realizovať skokovo, ale v prechodnom období troch až štyroch rokov, čo má dať školám čas na adaptáciu. Podľa jeho slov by aj v prípade plného prenesenia nákladov na rodičov išlo o navýšenie školného o približne 10 až 15 eur mesačne na žiaka.

Na priamu otázku redaktora Hlavných správ, ktorý upozornil na možné negatívne dopady reformy pre školy, ktoré sa venujú deťom s poruchami správania, ADHD či špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, Drucker odpovedal:

„Ukážte mi konkrétne tie prípady a akým spôsobom im to ublíži. Práve tých, ktoré vyberajú vysoké školné a rozhodnú sa neplniť verejný záujem, sa to dotkne. (…) Poďme sa rozprávať konkrétne. Som pripravený adresne a korektne prejsť každú jednu školu.“

Zároveň podotkol, že štát čelí žalobám za segregáciu vo vzdelávaní a preto je povinnosťou rezortu konať v zmysle rovného prístupu.

Z Druckerových vyjadrení vyplýva, že pripravované opatrenie je vnímané ako súčasť širšej snahy: zvýšiť spravodlivosť vo financovaní, odstrániť výhody selektívnych škôl, a nasmerovať verejné peniaze len tým subjektom, ktoré plnia verejný záujem.

Kritikom však minister odkázal, že diskusia má byť konkrétna, nie ideologická. O prijatí alebo zmiernení reformy preto podľa neho rozhodne ochota škôl prijať novú rolu v systéme a nie typ zriaďovateľa ako taký.

Deti za rozhodnutia politikov nemôžu

Ak návrh ministerstva školstva prejde v navrhovanej podobe, jeho dôsledky nepocíti ani úrad ministra, ani analytici, ktorí reformu pripravili. Tí zostanú vo svojich kanceláriách a budú hovoriť o systémových zmenách. Skutočnú záťaž však ponesú iní.

Ponesú ju deti, ktoré prídu o bezpečné a podnetné školské prostredie, individuálny prístup, psychologickú podporu či možnosť vzdelávať sa v škole, ktorá ich prijímala takých, aké sú.

Ponesú ju rodičia, ktorí budú postavení pred ťažkú dilemu: buď si siahnu hlbšie do vrecka a zaplatia vyššie školné, alebo budú nútení svoje dieťa vrátiť späť do štátnej školy, z ktorej ho možno predtým zobrali práve preto, že tam zlyhávala pomoc, empatia či kvalita.

Ponesú ju aj učitelia a odborní zamestnanci, ktorí prišli do neštátneho školstva často z presvedčenia, že sa dá učiť inak a lepšie – a teraz môžu o svoju prácu prísť.

Ak teda politici tvrdia, že ide o úsporné opatrenie a „spravodlivejšie“ rozdelenie financií, treba sa pýtať otvorene: na kom sa vlastne šetrí? A za akú cenu?