Stratené milióny pre vidiek: Slovensko prišlo o 216 mil. eur z eurofondov

Slovensko ku koncu roka 2024 nenávratne stratilo viac ako 216 mil. eur z Programu rozvoja vidieka 2014–2022 (PRV). Tento fond, spolufinancovaný z rozpočtu Európskej únie a štátneho rozpočtu SR, mal podporiť modernizáciu poľnohospodárstva, rozvoj vidieckych oblastí, lesníctvo, potravinárske prevádzky, ale aj ekologické a komunitné projekty. Významnú časť zdrojov sa podarilo využiť, časť však ostala nevyčerpaná a prepadla. Slovensko tak opäť potvrdilo, že pri čerpaní eurofondov patrí medzi najmenej efektívne krajiny EÚ.

Čerpanie z programu rozvoja vidieka PRV SR 2014–2022: čo sa podarilo a čo sa stratilo

Z celkovej alokácie programu vo výške 3,4 miliardy eur sa ku koncu roka 2024 vyčerpalo 3,109 miliardy. Viac ako 291 mil. eur ostalo nevyužitých. Štruktúru tohto čerpania po rokoch ukazuje nasledujúci graf:

Infografika člení čerpanie do troch hlavných fáz: obdobie 2015–2020, finálnu fázu 2021–2024 (v rámci pravidla N+3) a nevyčerpané zdroje, ktoré Slovensko muselo vrátiť:

Celkový obraz o tom, ako sa ktorej garnitúre darilo program napĺňať poskytuje táto infografika:

Z analýzy výročných správ PPA vyplýva, že najväčšia časť straty vznikla z dvoch investičných výziev č. 50/PRV/2020 a 51/PRV/2021. Projekty v rámci týchto výziev boli podané, často aj schválené, ale časť z nich nebola do konca roka 2024 vyplatená. Spolu s nevyužitými prostriedkami z iných opatrení tvoria identifikovanú časť medializovanej straty:

– Výzva 50/PRV/2021 (modernizácia fariem) – bolo podaných 795 žiadostí za viac ako 251 mil. €, no vyplatené bolo len 0,4 mil. € .

– Výzva 51/PRV/2021 (potravinárske prevádzky) – podaných bolo 228 žiadostí za viac než 120 mil. €, ale zrealizovaných bolo len minimum .

Tieto dve výzvy tak zodpovedajú za nevyplatenie prostriedkov v odhadovanej výške cca 250–300 mil. €. Keďže celková nevyčerpaná suma je 462 mil. €, ide pravdepodobne o viac než polovicu celkovej straty.

Nedostatkom výročných správ je, že tieto neobsahujú kompletný prehľad nedočerpaných prostriedkov podľa všetkých výziev od roku 2015, ani presnú kvantifikáciu podielu každej výzvy na nečerpaní (niektoré výzvy boli vyhodnotené, ale zmluvy neuzatvorené, iné boli administrtívne zastavené).

Prečo výzvy zlyhali a kto nesie zodpovednosť

Dve kľúčové investičné výzvy na konci programového obdobia – výzva č. 50/PRV/2020 (modernizácia fariem) a výzva č. 51/PRV/2021 (potravinárske prevádzky) – sa skončili fiaskom. Hoci žiadatelia predložili stovky projektov za viac ako 370 miliónov eur, väčšina prostriedkov sa nikdy k príjemcom nedostala.

Výzva č. 50/PRV/2020 bola pôvodne vyhlásená ešte v roku 2020 a podľa vyjadrení generálneho riaditeľa PPA Jozefa Kissa z januára 2022 nebola v tom čase zrušená – naopak, žiadateľom bolo odporúčané prehlásiť sa do novej výzvy. Výročné správy PPA ani žiadny verejný dokument však následne neuvádzajú, že by došlo k formálnemu zrušeniu výzvy. To vyvoláva otázniky, či výzva nebola len ticho odložená bez rozhodnutia a bez vyhodnotenia žiadostí.

Výzva č. 51 bola síce formálne spustená, no administrácia bola opakovane prerušovaná. Výsledkom bolo, že k podpisu zmlúv došlo až na konci programového obdobia, keď už nebolo možné efektívne prostriedky vyplatiť.

Za obe výzvy nesie hlavnú zodpovednosť vláda OĽaNO pod vedením premiérov Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský výzvu č. 50 vyhlásil, jeho nástupca Samuel Vlčan už počas svojho pôsobenia nevyhodnotil ani jednu z nich. Výzva č. 50  bola v roku 2021 stále „v hodnotení“. Vlčan bol ministrom v období apríl 2021 – máj 2022. V tomto čase podľa výročných správ PPA: nebola zverejnená informácia o ukončení výzvy, neprišlo k podpisu zmlúv, ani k vyplateniu podpory. Výzva v tomto období „spala“.

Úradnícka vláda Ľudovíta Ódora situáciu nevedela zvrátiť a za súčasnej vlády Roberta Fica sa už výzvy len dobiehali. Zo správy za rok 2023 vyplýva, že Ódorova vláda výzvu č. 50 „nereštartla“ a výzva č. 51 bola v tomto období v „procese administrácie“ – bez masívneho pokroku.

Minister Richard Takáč (Smer-SD) síce zdedil problém, no zodpovednosť za finálne nevyplatenie časti projektov mu prislúcha tiež, nakoľko nezabezpečil krízové riešenie v čase, keď sa to ešte dalo stihnúť. Mal pritom približne 14 mesiacov od svojho nástupu do konca obdobia N+3, aby podnikol záchranné kroky. Mohol napríklad urýchliť hodnotenie žiadostí, zriadiť krízový tím, presunúť projekty do iných výziev alebo zabezpečiť flexibilné prefinancovanie.

Od nástupu v októbri 2023 boli síce podpísané niektoré zmluvy z výzvy č. 51, čerpanie sa zvýšilo, avšak bez možnosti nahradiť nevyhodnotené projekty. Výzvu 50 už nebolo možné „oživiť“ – aj podľa analytikov (napr. INEKO) išlo len o dobiehanie zlyhaní.

Mnohé štáty EÚ zvládli vyčerpať posledné prostriedky vďaka mimoriadnym opatreniam v závere obdobia. Slovensko túto šancu nevyužilo.

Minister označil ešte vo februári 2025 tvrdenia o strate 267 mil € ako „úplné klamstvo a blud“, pričom uviedol, že reálne prepadlo asi 33 mil. €.

Maslo na hlave majú všetci.

Na čo slúžil PRV a čo priniesol vidieku

Program rozvoja vidieka bol jednou z najdôležitejších politík EÚ pre podporu menej rozvinutých oblastí. Financoval: modernizácie fariem, zavádzanie inovatívnych technológií (robotické dojičky, chladiarne, závlahy), podporu mladých farmárov, miestne komunitné projekty cez LEADER a MAS, základnú infraštruktúru v malých obciach (opravy ciest, vodovody), ekologické opatrenia v lesníctve a poľnohospodárstve.

Podľa analytikov aj starostov boli tieto investície pre viaceré mikroregióny jedinou reálnou formou rozvoja. Pomohli zachovať zamestnanosť, nahradiť zastarané stroje a vytvoriť miestne obehové hospodárstvo. Časť programu naplnila svoj účel, ale nevyčerpané zdroje predstavujú premrhanú šancu, ktorá sa už nemusí opakovať.

Napriek strate časti prostriedkov sa z Programu rozvoja vidieka 2014–2022 podarilo podporiť aj množstvo zmysluplných projektov naprieč Slovenskom. Výber z nich uvádzame nižšie:

Tlačovka opozície: „Minister Takáč zlyhal, Fico to kryje“

Na spoločnej tlačovej konferencii 27. júna 2025 strany OĽaNO a Za ľudí obvinili ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer-SD) zo zodpovednosti za stratu.

Podľa Veroniky Remišovej (Za ľudí) ide o peniaze, ktoré sa dali využiť na traktory, robotické dojičky či štartovacie farmy pre mladých. Výzvu, kde farmári podali projekty za 250 mil. eur, minister zrušil, čím ich pripravil o šancu na podporu.

Igor Matovič (OĽaNO) nazval ministra „diletantom, ktorý farmárom ukradol 216 miliónov“ a Roberta Fica politikom, ktorý tento kolaps kryje. Podľa opozície by malo dôjsť k okamžitej politickej zodpovednosti.

Na záver zaznela aj otázka redaktora Hlavných Správ, či za spomalenie čerpania nenesie podiel aj predchádzajúce vládne obdobie (OĽaNO, Za ľudí). Remišová priznala, že problémy boli dlhodobé, ale jej strana podporila reformy a nastavila systém, ktorý mohol byť dotiahnutý. „Zlyhanie v roku 2024 je dôsledkom opustenia reformného kurzu, nie jeho začiatku,“ uviedla.

Z uvedeného vyplynulo, že ochota priznať si vlastný leví podiel viny za stratu pre farmárov na strane opozície nie je.

Systémové zlyhávanie Slovenska pri čerpaní eurofondov

Slovensko dlhodobo zlyháva v čerpaní eurofondov. Aj keď tieto zdroje tvoria vyše 80 % všetkých verejných investícií, ich využitie je podpriemerné. Kým Poľsko, Maďarsko či Česká republika dokážu efektívne nastaviť systém, Slovensko pravidelne mešká, ruší výzvy alebo mení podmienky na poslednú chvíľu.

Každá nová vláda viní tú predchádzajúcu, často oprávnene. Avšak skutočný problém je nefunkčný systém. Nie je stabilizovaný, zamestnanci PPA sa menia s každou garnitúrou, ministerstvá neudržia kontinuitu.  Odskáču si to občania a farmári. Nielen kvôli korupcii, ale aj kvôli byrokracii, nekompetencii a neochote konať včas prichádzame o nenahraditeľné zdroje. A investičný dlh na slovenskom vidieku sa naďalej prehlbuje.

Ak sa nezmení systém a nie len osoby celá nová generácia eurofondov z Programu Slovensko skončí podobne. Nie ako pomoc, ale ako ďalšia premrhaná šanca.