Päť krajín NATO odstupuje od Ottawskej konvencie, pred Ruskom sa plánujú masívne chrániť mínami

Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na The Telegraph, po formálnych notifikáciách, ktoré majú byť doručené OSN v týchto dňoch, budú môcť tieto štáty od konca roka 2025 opäť vyrábať, skladovať a nasadzovať míny.

Ottawská konvencia, podpísaná v roku 1997 a platná od roku 1999, zaväzuje signatárov ukončiť výrobu, skladovanie, transfer a používanie protipechotných mín a zničiť existujúce zásoby do štyroch rokov. K marcu 2025 mala 165 zmluvných strán, no kľúčové vojenské mocnosti ako USA, Čína, India, Pakistan a Rusko medzi ne nepatria.

Podľa analýzy Financial Times sa k Fínsku pridajú aj Poľsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko, pričom všetky argumentujú bezpečnostnými hrozbami na hraniciach s Ruskom a Bieloruskom. Fínsko zdôrazňuje, že míny by pomohli brániť jeho členitý, zalesnený terén v prípade invázie. Litovská ministerka obrany Dovile Šakalienė uviedla: „Nelegálna vojna Ruska proti Ukrajine, systematické porušovanie medzinárodného práva a vojenské provokácie na našich hraniciach predstavujú existenčnú hrozbu.“ Litva plánuje na výrobu mín vyčleniť približne 929 miliónov dolárov.

Aktivisti naprieč Európou však varujú, že odstúpenie krajín od konvencie môže viesť k návratu mínovej vojny a ohroziť desaťročia humanitárneho pokroku. Podľa The Guardian v apríli zahynuli pri výbuchu v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny dvaja medzinárodní dobrovoľníci vrátane britského špecialistu na odmínovanie Chrisa Garretta.