Bratislava 13. novembra 2019 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Europoslanec Michal Šimečka (PS) zhodnotil posledný týždeň v europarlamente. Počas jednej z diskusií o tom, či škrtať eurofondy Maďarsku kvôli narušeniu právneho štátu, mu mal oponovať europoslanec Miroslav Číž zo Smeru svojim argumentom, že ide o podobné umlčiavanie odlišných názorov, aké kedysi robil komunistický režim voči disidentom. Šimečka oponuje a argumentuje právnym štátom a demokraciou
Tieto slová mali Šimečku „naštvať“aj z toho dôvodu, že paralela medzi EÚ a komunistickým režimom je podľa jeho slov ten „najprimitívnejší populizmus“, ktorý používa už len krajná pravica. A to mal povedať aj Čížovi.
„Samého ma táto hádka prekvapila, lebo so slovenskými kolegami a kolegyňami v Európskom parlamente, s výnimkou poslancov za Kotlebovu stranu, vychádzame korektne. A nebránim sa rozumnej polemike o tom, či škrtanie eurofondov v konečnom dôsledku nepoškodí bežných Maďarov a neposilní Orbánovu propagandu,“ uviedol v príspevku.
Paralela medzi komunistickou totalitou a Európskou úniu je podľa Šimečku už ale cez čiaru. EÚ vidí ako dobrovoľný zväzok demokratických štátov, ktorý svojich vlastných kritikov, vrátane Maďarska, nielenže neumlčiava, ale im navyše dáva miliardy z vlastného rozpočtu, ktoré má potom Orbán „rozdávať svojim oligarchom, aby sa udržal pri moci a ďalej šíril protieurópsku propagandu“.
„Na rozdiel od normalizačného Československa, ktoré bolo vojensky okupované, nám dnes nikto nič nediktuje proti našej vôli, a na všetkých európskych rozhodnutiach sa podieľajú slovenskí zástupcovia, vrátane demokraticky zvolených europoslancov. Nehovoriac o tom, že kým komunistický blok bol priestorom útlaku a centrálne riadeného hospodárstva, odkiaľ ľudia utekali preč, EÚ je vďaka jednotnému trhu a slobode najlepším miestom na život na celej planéte,“ tvrdí.
Šimečka dodáva, že pocit, že na názore Slovenska v EÚ nezáleží a o všetkom dôležitom v podstate rozhodujú Nemci a Francúzi, nie je problémom EÚ, ale našej doterajšej pasivity.
„Aby som končil pozitívne – táto pasivita má svoje medze. Jedným z mojich politických cieľov bolo ukázať, že aj Slováci majú na to, aby riešili tie najzásadnejšie otázky budúcnosti EÚ. A presne to sa darí. Kolegovia z koalície PS/SPOLU Martin Hojsík Progresívne Slovensko a Michal Wiezik riešia akútne témy životného prostredia, Vlado Bilčík je spravodajcom pre prístupový proces so Srbskom. A tento týždeň rozhodol o tom, akú agendu budem mať za celý Európsky parlament na starosti ja,“ dodal na záver Šimečka s tým, že viac prezradí čoskoro a že vládni politici v Maďarsku a Poľsku jeho meno najbližšie roky nebudú počúvať radi.
Číž v reakcii pre agentúru SITA povedal, že zjednocovanie EÚ silou nie je cesta, ktorou by sa mal Európsky parlament (EP) vydať. Podľa neho sa tým umocňuje euroskepticizmus v krajinách s inou hodnotovou orientáciou a prirovnáva takéto praktiky k totalite. „Ja som žil 20 rokov v totalitnom režime a mne ju to pripomína. Skupina ľudí sa vyhlási za nositeľov absolútne správneho názoru a má právo diktovať iným. To sme zažívali 20 rokov. To je vedúca úloha strany, to je článok štyri československej ústavy,“ povedal Číž.
Podľa Šimečku v EÚ musia platiť princípy demokracie a právneho štátu, ktoré musia všetci dodržiavať. „Prirovnávať situáciu, že EÚ chce podmieniť čerpanie peňazí dodržiavaním právneho štátu, so Sovietskym zväzom, je prepáčte, ale taký primitívny populizmus. To robí krajná pravica,“ reagoval na Číža.
Podľa Šimečku by mal hodnotiť kvalitu právneho štátu a demokracie v členských krajinách každoročne panel expertov. Či pôjde o občanmi EÚ volených expertov Šimečka nešpecifikoval. Pole pôsobnosti novej inštitúcie prirovnal k posudzovaniu rozpočtov členských krajín.
Maďarsko, Poľsko a ČR mali odmietnutím migračných kvót porušiť európske právo
Šimečka tvrdí, že Slovensku nikto nič nediktuje. Migračné kvóty však boli diktátom, ktorý Česká republika, Maďarsko a Poľsko odmietli. Následne sa začalo proti týmto štátom konanie, pretože mali porušiť právo Európskej únie. Vo svojom právnom posudku to tvrdí generálna advokátka Súdneho dvora EÚ Eleanor Sharpston. Podľa nej by mal súd rozhodnúť, že dané tri krajiny „nesplnili ich povinnosti vyplývajúce z práva EÚ“.
Členské štáty EÚ sa v roku 2015 dohodli na premiestnení 160-tisíc utečencov z Talianska a Grécka, ktoré sa v tom čase potýkali s prílevom tisícok migrantov. Česká republika, Maďarsko a Poľsko však za dva roky, počas ktorých schéma kvót fungovala, neprijali takmer žiadneho. Európska komisia na krajiny vlani v januári v tejto veci podala žalobu na Súdnom dvore EÚ.
Posudok Sharpston nie je právne záväzný. Európsky súdny dvor sa však obyčajne riadi takýmito odporúčaniami.
Tatiana Stará
NAJČÍTANEJŠIE
NAJNOVŠIE
TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU
4.6°C
Utorok 
Streda 
Štvrtok 
Utorok 
Streda 
FOTO DŇA
1.jpg)
