Môj profil 
Predplatné
Slovensko 17. novembra (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Stalo sa mi, že mi niekto nedal šancu ešte skôr, ako ma spoznal. Skôr ako ma vôbec prvýkrát uzrel na vlastné oči a zažil ako človeka, zaradil ma do šuflíka s názvom „problém“ a tak z toho naozaj problém aj bol. Nechápala som prečo, kým sa mi dotyčná osoba nedoznala. Ale sila ľudského myslenia je silná, takže ani toto odhalenie nezmenilo na vzťahu tejto osoby ku mne takmer nič.
Aj moje myslenie ma občas prekvapuje a často sa snažím brzdiť ho, pretože to, ako sa nastavím „v hlave“, ovplyvňuje moje správanie a konanie. Tak napríklad predsudky dokážu zatvoriť srdce a spôsobia neprijatie. Ak sa príliš zaoberám tým, že mám z niečoho strach, paralyzuje ma to a uberá na istote. Naozaj, veľa problémov si spôsobujeme sami vo svojej hlave. Nehovoriac o tom, aký dopad to má na naše zdravie, vzťahy a okolie.
Už som veľakrát počula, ako niekto povedal – len som si to pomyslel a už sa to stalo! Áno, naše myšlienky majú silu. Ovládajú naše podvedomie a dostávajú nás do situácii, ktorým by sme sa aj radi vyhli, ale bez toho, aby sme si to uvedomili, sami seba privedieme tam, kde sme vôbec nechceli byť. Tak napríklad niekto sa ráno zobudí a je hneď mrzutý, že to zas bude deň. Sám sa tak rozhodol. Jeho deň bude taký, aký si ho spraví.
Dobrou správou je, že rovnako, ako nás ovplyvňuje naše vlastné negatívne myslenie, má na nás vplyv aj myslenie pozitívne. Napokon, keď sa zahľadíte do tvárí ľudí ráno v električke, môžete doslova čítať, ako kto vyštartoval do nového dňa. Je na nás vidieť, aké myslenie prevláda v našej hlave. Tvár, oči, postoj veľmi ľahko odzrkadlia vnútorný stav človeka.
Niežeby sme nemali právo mať niekedy horšiu náladu, ale ak sa v tom ešte aj sami živíme v myšlienkach, stane sa to zlozvykom a štýlom myslenia. „Aj tak ma v práci nečaká nič dobré…“ „Čo z toho, že sa mi niečo raz podarilo, keď ostatné veci idú dole vodou…?“ „Načo sa mám snažiť, keď z toho nič nemám?“ „Dnes to zas budem musieť len pretrpieť…“ Mala som jednu kolegyňu, ktorá pri príchode do práce mala vždy tak trpiteľský výraz, až sa mi zdalo, že sa každú chvíľu rozplače. Ale ako sa pracovná doba blížila ku koncu, jej tvár sa rozjasňovala, bola zhovorčivejšia, usmievavá…
Do duše človeka nevieme nazrieť. Nezistíme, čo ovplyvnilo jeho aktuálnu náladu, čím sa zaoberá v myšlienkach a čo so sebou nosí vo svojej hĺbke. Možno ani sami o sebe to niekedy nevieme. Ale akým smerom sa uberajú moje myšlienky, to je celkom dobré vodítko k tomu, aký budem mať dnes deň, ako budem pôsobiť na ľudí vo svojom okolí a čo im zo seba ponúknem.
Skúsme si ráno jednoduchý test – postavme sa pred zrkadlo a zahľaďme sa do svojej vlastnej tváre. Čo v nej vidím? Dokážem sa na ňu vôbec pozerať…? Viem sa na seba usmiať a popriať si dobré ráno? Prvý človek, ktorého ráno stretneme, sme my sami. Už keď sa prebúdzame a začíname vnímať, že je nový deň a treba vstať, stretáme seba samého. Precitám a prvý človek, s ktorým sa treba vysporiadať, som ja. Moje myšlienky, nálada, dispozícia alebo indispozícia, s ktorou sa zobudím, moja vôľa vykročiť.
Tak smelo do toho – skúmajme svoje myšlienky, pozorujme, aký dopad majú na náš život, hľadajme, koľkým situáciám sa môžeme vyhnúť len vďaka pozitívnemu mysleniu a kam dokážeme dostať sami seba, ak si myšlienky neustriehneme. Reflexia nášho myslenia v priamom kontakte s realitou nám môže pomôcť pri odhalení príčin vlastného zlyhania, konfliktov, depresívnych stavov… Nie vždy za to môže ten druhý…možno mi len nastavil zrkadlo…
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno.
.jpg)
.JPG)
.jpg)
