„Predmetom návrhu je zavedenie osobitného vnútroštátneho mandátového režimu pre prípady, v ktorých sa má podľa zakladajúcich zmlúv EÚ umožniť zmena spôsobu rozhodovania alebo legislatívneho postupu pri prijímaní právne záväzných aktov alebo iných aktov EÚ. Ide najmä o prechod z rozhodovania jednomyseľne na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou alebo o prechod z osobitného legislatívneho postupu na riadny legislatívny postup. Takéto návrhy majú osobitný význam, pretože sa netýkajú iba obsahu konkrétneho aktu EÚ, ale aj pravidiel, podľa ktorých sa majú v budúcnosti prijímať právne akty alebo rozhodnutia v príslušnej oblasti,“ ozrejmili národniari.

V týchto prípadoch preto navrhli, aby člen vlády mohol byť pri zastupovaní SR v príslušnom orgáne EÚ viazaný iba stanoviskom SR, ktoré schváli aspoň trojpätinová väčšina všetkých poslancov parlamentu. „Ak NR SR takéto stanovisko neschváli alebo o návrhu stanoviska nerozhodne pred jeho uplatnením v príslušnom orgáne EÚ, člen vlády bude povinný uplatniť nesúhlas SR,“ dodali predkladatelia. Do parlamentu predložili tiež novelu rokovacieho poriadku NR SR, ktorá rieši úpravu postupu pri prerokovávaní takéhoto stanoviska.