Pavol Peter Gojdič – biskup so zlatým srdcom

Detstvo v kňazskej rodine

Pavol Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch neďaleko Prešova. Pri krste dostal meno Peter. Pochádzal z rodiny gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a matky Anny, rod. Gerebryovej. Detstvo prežil najmä v Cigeľke pri Bardejove, kde jeho otec dlhé roky pôsobil ako farár. V prostredí viery, služby a jednoduchého života dozrievalo jeho budúce kňazské povolanie.

Usilovný študent a mladý kňaz

Ľudovú školu navštevoval v Cigeľke, Bardejove a Prešove. Po absolvovaní ľudovej školy začal študovať na prešovskom gymnáziu, kde vynikal usilovnosťou, skromnosťou a výbornými výsledkami. Po maturite v roku 1907 nastúpil na teologické štúdium v Prešove. Pre svoje nadanie bol neskôr poslaný do výberového seminára v Budapešti, kde študoval v rokoch 1908 až 1911. Kňazskú vysviacku prijal 27. augusta 1911 v Prešove z rúk biskupa Jána Váliho. Vysvätený bol spolu so svojím bratom Kornelom.

Cesta do kláštora

Po prvých rokoch kňazskej služby v Cigeľke, Prešove a Sabinove rástla v Petrovi Gojdičovi túžba po hlbšom duchovnom živote. V roku 1922 vstúpil do Rádu sv. Bazila Veľkého na Černečej hore pri Mukačeve. Pri slávnostnom obrade obliekania mníšskeho rúcha prijal rehoľné meno Pavol. Ako bazilián sa venoval duchovnému životu, misiám a formácii mladých. Večné rehoľné sľuby zložil 28. novembra 1926.

Biskup a pastier Prešovskej eparchie

Dňa 14. septembra 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora Prešovskej eparchie. Biskupskú vysviacku prijal 25. marca 1927 v Ríme, konkrétne v Bazilike sv. Klimenta, kde sú uložené ostatky sv. Cyrila. Ako biskup sa sústredil na duchovnú obnovu, podporu cirkevného školstva, rozvoj farností a posilnenie gréckokatolíckej identity. V roku 1940 bol menovaný za prešovského sídelného biskupa.

Otec chudobných a sirôt

Jednou z najvýraznejších čŕt jeho služby bola sociálna citlivosť. Gojdič mal otvorené srdce pre chudobných, siroty a opustené deti. Už v roku 1927 vyzval kňazov a veriacich, aby podporili vznik sirotinca v Prešove. Do mesta povolal sestry služobnice Nepoškvrnenej Panny Márie a v roku 1932 sa začala výstavba sirotinca. Svoju činnosť začal v roku 1934 a postupne sa stal domovom pre desiatky dievčat. Pre mnohých veriacich bol Gojdič „biskupom zlatého srdca“ – človekom, ktorý vieru nehlásal iba slovami, ale konkrétnou pomocou.

Odvaha počas vojny

Počas druhej svetovej vojny sa zastával prenasledovaných a pomáhal Židom. Za túto nezištnú pomoc mu bol neskôr udelený titul Spravodlivý medzi národmi. Jeho postoje ukázali, že viera pre neho nebola vecou pohodlia, ale odvahy stáť pri človeku aj v čase nebezpečenstva.

Odmietnutie pravoslávia a komunistický proces

Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa tlak na Gréckokatolícku cirkev stupňoval. Režim sa usiloval násilne previesť gréckokatolíkov do Pravoslávnej cirkvi. Biskup Gojdič však odmietol zradiť svoju cirkev a vieru. Po tzv. Prešovskom pseudosobore 28. apríla 1950 bol zadržaný, internovaný a neskôr väznený. V januári 1951 bol v politickom procese spolu s biskupmi Jánom Vojtaššákom a Michalom Buzalkom odsúdený na doživotie. Obvinenia boli vykonštruované a proces bol súčasťou proticirkevnej kampane komunistického režimu.

Mučeník Leopoldova

Vo väzení bol vystavený tvrdému zaobchádzaniu, ponižovaniu a utrpeniu. Napriek tomu si zachoval pokoru, pokoj a schopnosť odpúšťať. Zomrel 17. júla 1960 vo väznici Leopoldov, presne v deň svojich narodenín. Mal 72 rokov. Jeho telo bolo pochované na väzenskom cintoríne pod číslom 681, bez dôstojnej rozlúčky a bez účasti rodiny. Až v roku 1968 boli jeho telesné ostatky prenesené do Prešova. Dnes sú uložené v Katedrále sv. Jána Krstiteľa.

Rehabilitácia a blahorečenie

Po páde komunizmu bol Pavol Peter Gojdič súdne rehabilitovaný. In memoriam získal viaceré ocenenia, medzi nimi Rád T. G. Masaryka II. triedy a Pribinov kríž I. triedy. Dňa 4. novembra 2001 ho pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne vyhlásil za blahoslaveného. V roku 2007 mu štát Izrael udelil titul Spravodlivý medzi národmi za záchranu Židov počas holokaustu.

Odkaz biskupa lásky

Život Pavla Petra Gojdiča vystihuje jeho biskupské heslo: Boh je láska, milujme ho! Bol pastierom, ktorý sa nebál stáť pri slabých, chudobných a prenasledovaných. V časoch násilia ostal verný svedomiu. V časoch nenávisti odpovedal láskou. A práve preto zostáva jednou z najväčších osobností Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku.