Veterný Východ ukazuje, o čo ide. Obec nesmie prísť o posledné slovo

Východ už nie je len mapa, ale konkrétny projekt

Vo verejnosti dnes rezonuje najmä strategický dokument Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike. Ten nastavuje celoštátny rámec. Na východe Slovenska však už beží ďalší krok: konkrétny projekt s konkrétnymi katastrami, parcelami a stavbami.

Pri projekte Pilotná zóna pre rozvoj veternej energie, Východ dokumentácia uvádza výstavbu 45 veterných elektrární s výkonom približne 315 MW a s predpokladanou 30-ročnou prevádzkou. Správa o hodnotení pracuje aj s druhým variantom, ktorý počíta so 43 elektrárňami a výkonom približne 301 MW. To už nie je abstraktná debata o obnoviteľných zdrojoch. To je priemyselný zásah do konkrétneho regiónu.

Projekt sa má nachádzať v Košickom samosprávnom kraji, v okrese Michalovce, najmä v katastrálnych územiach Lesné, Michalovce, Močarany, Nacina Ves, Oreské, Petrovce nad Laborcom, Pozdišovce, Pusté Čemerné, Rakovec nad Ondavou, Staré, Strážske, Suché, Topoľany, Trnava pri Laborci, Vôľa a Zbudza. Dokumentácia obsahuje aj zoznam parciel.

Veterný park netvoria iba turbíny. Patria k nemu aj základy, rozvodne, káble, obslužné cesty, spevnené plochy, terénne úpravy a riadiace systémy. Turbína teda nestojí v štáte ako abstrakcii. Stojí v konkrétnom katastri, na konkrétnom pozemku a s konkrétnymi zásahmi do okolia.

JESS zónu pripravuje. Koneční hráči prídu až potom

Pri projekte Východ je dôležité, kto dnes proces nesie a kto má turbíny prevádzkovať neskôr. V dokumentácii je ako navrhovateľ uvedená Jadrová energetická spoločnosť Slovenska, a.s.

Model JESS ako koordinátora pilotných veterných zón nevznikol až za súčasnej vlády. Uznesenie vlády č. 371/2023 z júla 2023 uložilo ministrovi hospodárstva pripraviť memorandum s JESS a udeliť jej poverenia pri vytváraní pilotných oblastí vhodných na rozvoj veternej energie. Dnešná vláda teda tento model nevymyslela. Mení ho však na konkrétnu realitu v teréne.

Správa o hodnotení v časti Užívateľ neuvádza JESS ako budúceho prevádzkovateľa veterných elektrární. Uvádza budúcich investorov a budúcich prevádzkovateľov, ktorí majú byť určení až v ďalších stupňoch prípravy a povoľovania projektu.

Pre obce je to podstatné. Dnes sa od nich žiada vstúpiť do procesu pod hlavičkou Plánu obnovy, energetickej bezpečnosti a zelenej transformácie. Koneční realizátori a prevádzkovatelia turbín však ešte nemusia byť verejnosti známi.

Obec teda nerozhoduje iba o vetre. Rozhoduje o tom, či otvorí svoje územie modelu, v ktorom štátom poverená JESS pripraví zónu a konkrétni investori prídu až neskôr. Práve preto nesmie byť záväzné stanovisko obce iba formalita.

Prečo nestačí veta, že dotknuté je celé Slovensko

Pri strategickom dokumente s celoštátnym dosahom je pochopiteľné, že Enviroportál pracuje s celým Slovenskom. Zákon o EIA takýto dokument pozná ako dokument, ktorý schvaľuje vláda, a viaže naň osobitný postup.

Lenže pri konkrétnom projekte sa konkrétna obec nestráca. Zákon definuje dotknutú obec ako obec, na ktorej území sa má činnosť realizovať, alebo obec, ktorej územie môže byť zasiahnuté jej vplyvom.

Pre projekt Východ je to rozhodujúce. Ak sa majú stavať konkrétne turbíny, musia byť určené konkrétne územia. A ak zákon hovorí o obci, nemožno ju rozpustiť vo vete, že dotknutým územím je Košický kraj.

Rovnakú logiku má aj stavebný zákon. Stavba je pevne spojená so zemou a veterný park je súbor konkrétnych stavieb na konkrétnych pozemkoch. Veľký rozsah projektu preto neznamená, že obec mizne. Znamená, že dotknutých obcí môže byť viac.

Ak projekt zasiahne viac obcí, riešením nie je nahradiť ich Slovenskom. Riešením je priznať, že dotknutých obcí je viac.

Tarabova poistka má význam práve tu

Schválenie akceleračnej zóny ešte neznamená automatické povolenie turbín. Dáva však investorovi silnejšiu pozíciu. Bude môcť povedať, že jeho projekt leží v území, ktoré štát predbežne označil za vhodné, strategicky posúdil a zaradil medzi zóny pre zrýchlené povoľovanie.

Práve preto je dôležité, čo dnes hovorí zákon. Po Tarabovej novele zákona o EIA je pri veterných projektoch v akceleračných zónach príslušný orgán viazaný stanoviskom dotknutej obce k súhlasu so stavebným zámerom. Politicky povedané, obec má v rukách stopku.

Pri projekte Východ to nie je teória. Ak sa majú časti projektu nachádzať v konkrétnych katastroch, dotknuté majú byť minimálne obce, na ktorých území sa bude stavať. Pri ďalších obciach treba skúmať, či ich územie môžu zasiahnuť vplyvy projektu.

Pri veternom parku sa vplyvy nemusia zastaviť na hranici katastra. Hluk, nízkofrekvenčný zvuk, tieň, pohľadový zásah do krajiny, doprava počas výstavby či prístupové cesty môžu dopadnúť aj na susedov.

Preto má štát už dnes jasne povedať, ktoré obce pri projekte Východ považuje za dotknuté a podľa akých kritérií. Pri projekte s desiatkami turbín nestačí zverejniť dokument na Enviroportáli a čakať, kto si ho všimne. Musí byť jasné, kto má právo povedať záväzné áno alebo nie.

A tu je slabé miesto celej poistky. Zákon pri tomto ustanovení výslovne nehovorí, že mlčanie obce znamená súhlas. Nehovorí však ani to, že bez stanoviska sa konanie automaticky zastaví. Obec teda má brzdu, ale musí ju aj stlačiť. Ak starosta a zastupiteľstvo mlčia, posledné slovo obce sa môže v praxi vyprázdniť.

Práve preto je projekt Východ testom. Ak sa ukáže, že obce v dotknutých katastroch majú reálnu možnosť povedať nie, Tarabova poistka funguje. Ak sa ukáže, že ich nesúhlas možno obísť, relativizovať alebo neskôr legislatívne odstrániť, potom sa z akceleračnej zóny môže stať nástroj na oslabenie miestneho odporu.

Opozícia už pomenovala poistky ako problém

Toto riziko nie je vymyslené. Progresívne Slovensko už v decembri 2025 kritizovalo Tarabovu novelu EIA ako problém pre rozvoj veternej energie a Plán obnovy. Michal Sabo hovoril o bariére rozvoja veternej energie a strana spájala úpravu s rizikom pre viac než 450 miliónov eur z Plánu obnovy.

Ak chceme byť presní, PS vtedy útočilo najmä na súhlas regulátora a prevádzkovateľa sústavy. Lenže politická logika je širšia. Každá záväzná poistka, ktorá môže veterný projekt zablokovať, sa po zmene moci dá označiť za brzdu obnoviteľných zdrojov, prekážku plnenia míľnikov alebo riziko pre európske peniaze.

Preto sa dnes nerozhoduje iba o jednom projekte na východe. Rozhoduje sa aj o tom, či záväzné slovo obce zostane princípom. Ak sa prijme logika, že obec je prekážka zelených cieľov, bude len otázkou času, kedy niekto navrhne jej oslabenie.

Prečo obec nemá byť iba kulisa

Obec nemá mať silné slovo preto, že starosta má nahradiť energetickú politiku štátu. Má ho mať preto, že obec so svojimi obyvateľmi znáša dôsledky, ktoré sa v štátnej stratégii ľahko stratia.

Pri veternom parku nejde iba o výkon v megawattoch. Ide o hluk, nízkofrekvenčný zvuk, infrazvuk, tieň, krajinný ráz, prístupové cesty, zásah do pôdy, hodnotu bývania a kvalitu života. Preto sa odpor obcí nedá odbiť ako neinformovaný strach.

Na pôde Európskeho parlamentu pritom v marci 2026 zaznelo, že súčasné európske a národné metódy merania hluku z veterných turbín sú nedostatočné. Podľa organizátorov Komisia zároveň neprejavila vôľu otvoriť európsku reguláciu hluku. Ak teda Brusel tlačí akceleráciu, ale neotvára pravidlá merania hluku, obec sa nemôže spoliehať, že ju ochráni európska regulácia.

Spojené štáty ukazujú druhú stránku problému. Pri pozastavení časti pobrežných veterných projektov argumentujú národnou bezpečnosťou, radarovým rušením a vojenskými operáciami. Pre slovenský projekt Východ to nie je dôkaz, ale varovanie: veterné parky nie sú iba zelená energia, sú aj zásah do priestoru, infraštruktúry a bezpečnostných záujmov štátu.

Francúzsko nie je dôkazom plošného zákazu pevninských veterných turbín, ale ukazuje, že aj veľká európska krajina začína brzdiť veterné ambície. Stále povoľuje nové tendre, no znížilo ciele a väčší dôraz kladie na obnovu existujúcich parkov než na expanziu do nových území. Francúzsky súd zároveň zrušil povolenie pre 226 MW veterný park pre vizuálnu saturáciu krajiny. Pre slovenský Východ je to jasné varovanie: desiatky turbín nie sú iba energetika, ale aj zásah do krajinného obrazu a života obcí.

Petícia proti strategickému návrhu preto nie je len internetový výkrik. Je to signál, že ľudia pochopili podstatu sporu. Nehrá sa iba o mapu. Hrá sa o to, či miestne komunity zostanú účastníkmi rozhodovania, alebo iba publikom pri hotovom pláne.

Najprv obec, potom akcelerácia

Nikto rozumný nebude tvrdiť, že na Slovensku nesmie stáť ani jedna veterná turbína. To nie je jadro sporu.

Jadro sporu je poradie. Najprv musí byť jasné, ktoré obce sú pri projekte Východ dotknuté. Ak projekt zasahuje viac území, riešením nie je nahradiť obce Slovenskom, ale priznať, že dotknutých obcí je viac. Najprv musí byť jasné, či ich nesúhlas zostane záväzný. Najprv musí byť jasné, ako sa bude riešiť hluk, infrazvuk, tieň, bezpečnostné otázky, prístupové cesty a vplyv na susedné obce. Až potom možno hovoriť o zrýchľovaní.

Ak štát najprv vyznačí zónu, potom príde investor a až potom sa občanom začne vysvetľovať, že sa nemajú čoho báť, dôvera nevznikne. Schválená akceleračná zóna nemá nahradiť záväzné stanovisko konkrétnej obce pri konkrétnom stavebnom zámere.

Otázka však znie, či táto poistka zostane živá. V obci ju musia použiť starosta a poslanci. V zákone ju musí ponechať parlament. Preto Pilotná zóna Východ nie je len energetický projekt, ale aj volebný test.

Komunálne voľby rozhodnú, či obce povedú ľudia ochotní brániť vlastné územie. Parlamentné voľby rozhodnú, či obciam záväzné stanovisko vôbec zostane. Ak sa presadí názor, že obec je len prekážka na ceste k veterným parkom, posledné slovo obce môže zmiznúť skôr, než sa prvá turbína začne točiť.