Vláda oznámila, že zníženie dane bude predstavovať 2,4 koruny (približne 22 eurocentov) na liter paliva. Po započítaní DPH by mali byť ceny benzínu a nafty na čerpacích staniciach nižšie približne o tri koruny za liter. Náklady na opatrenie sa odhadujú na 7,7 miliardy korún.

Ministerka energetiky Ebba Buschová uviedla, že „momentálne čelíme najhoršej globálnej energetickej kríze, akú svet zažil“. Dodala, že situácia na Blízkom východe zostáva nestabilná a krajina bude čeliť náročnému obdobiu.

Ministerka financií Elisabeth Svantessonová upozornila, že aj keby sa vojna skončila okamžite, dôsledky budú švédsku ekonomiku ovplyvňovať počas celého roka. Napätie v Hormuzskom prielive, cez ktorý prechádza približne pätina svetových dodávok ropy a plynu, podľa vlády výrazne zvýšilo ceny energií na svetových trhoch.

Švédsko už v marci predstavilo skoršie zníženie daní z palív, ktoré znížilo ceny približne o jednu korunu na liter. Krajina pritom už teraz uplatňuje minimálnu sadzbu dane povolenú Európskou úniou, takže nové opatrenie bude potrebovať súhlas členských štátov EÚ. Zníženie má platiť od 1. júla do 30. novembra.

Vláda zároveň vyčlenila ďalšiu miliardu korún na kompenzácie domácnostiam postihnutým vysokými cenami elektriny. Premiér Ulf Kristersson už koncom apríla pripustil, že krajina sa pripravuje aj na možnosť prídelového systému palív v nasledujúcich mesiacoch, hoci zatiaľ takýto krok neplánuje.