Za týmto rozhodnutím sú dva roky húževnatého boja. Monika Jankovičová z OZ Energetický ombudsman, v spolupráci s ďalšími OZ, ako aj desiatkami dotknutých vlastníkov bytov, s námietkami a právnou argumentáciou postupne oslovila Generálnu prokuratúru, poslancov parlamentu, Úrad vlády, prezidenta, aj ombudsmana. A všetci odpovedali rovnako – v danej vyhláške nevidia problém, prípadne to nespadá do ich pôsobnosti. Napokon sa však našla skupina poslancov z Progresívneho Slovenska, ktorí sa v tejto veci – ako posledná možná inštancia – obrátili na Ústavný súd a ten minulý týždeň rozhodol. A potvrdil to, čo OZ Energetický ombudsman tvrdil od začiatku.

Ministerstvo hospodárstva s rozhodnutím samozrejme nesúhlasí a chce ho nechať preskúmať, ale jeho argumenty sú pomerne chabé. Správcovia bytových domov teraz teda s najväčšou pravdepodobnosťou budú musieť prepočítať a opraviť rozúčtovacie faktúry, poškodení vlastníci budú mať nárok na náhradu škody, a štát môže čeliť hromadným žalobám.

Viac sa dozviete vo videorozhovore s s predsedníčkou OZ Energetický ombudsman, JUDr. Monikou Jankovičovou.

Ústavný súd minulý týždeň rozhodol, že vyhláška ministerstva hospodárstva, podľa ktorej musia vlastníci bytov platiť za spoločné teplo aj keď sú odpojení od centrálneho vykurovania, je v rozpore s Ústavou SR. Treba povedať, že tento príbeh sa ťahá už niekoľko rokov. Povedzte nám o tom viac.

V roku 2022 vtedajší minister hospodárstva pán Sulík, a jeho štátny tajomník pán Galek, ktorý je v súčasnosti poslancom Národnej rady, začali pripravovať novú vyhlášku. Napokon bola schválená za ministra Hirmana, v decembri 2022. Kameň úrazu bol v tom, že podľa tej vyhlášky za teplo dodávané z centrálneho zdroja majú platiť aj byty, ktoré sú od tohto zdroja odpojené.

Viac vo videorozhovore. Text pokračuje pod videom:

Rozhovor si môžete aj vypočuť:

Ako vieme, do roku 2014, ale aj potom, bolo za splnenia určitých podmienok možné odpojiť sa od centrálneho zdroja tepla, či už jednotlivé byty, alebo neskôr aj celé bytové domy.

Pri tej vyhláške bola zo strany ministerstva pomerne zaujímavá argumentácia. Odpojení ľudia mali povinnosť platiť preto, že teplo z vedľajších bytov, ktoré z centrálneho zdroja vykurované sú, preniká aj k nim, sú tam teda tepelné presahy.

Áno, oni to poňali tak, že fyzikálne zákony fungujú len jedným smerom. Ale nie je to správny argument, pretože fyzika funguje na obe strany. To znamená, že ak bol odpojený byt vykurovaný susednými bytmi napojenými na centrálny zdroj, o nejaký čas to mohlo byť inak. A ak bola v susedných bytoch nižšia teplota, teplo z odpojeného bytu mohlo prenikať zase tam.

Bol to teda veľmi zlý argument a skôr si myslím, že tak chceli zmierniť vysoké nedoplatky vlastníkov bytov, ktoré boli vykurované centrálne a ktorí žiadne opatrenia na zníženie svojich nákladov na kúrenie nerobili.

Tá vyhláška prešla aj novelou v roku 2024, už za pani ministerky Sakovej. O čom bola tá novela?

Novela de facto pokračovala v tej vyhláške, ale doplnila sa o takzvané koeficienty pri bytoch, ktoré sú odpojené od centrálneho zdroja. To znamená, že stanovila koeficienty 0.2, 0.5 a 1 podľa toho, kde sa ten odpojený byt nachádzal. Či bol na nadstavbe, alebo bol niekde v strede bytovky.

A dala možnosť ostatným vlastníkom bytov odpojeným vlastníkom tento koeficient, na základe ktorého mali platiť do základnej zložky náklady na centrálnu dodávku tepla, ktoré im do bytu ale nikdy dodané nebolo, odpustiť.

OZ Energetický ombudsman sa v tejto veci od úplného začiatku angažovalo, a ešte počas prípravy vyhlášky ste upozorňovali ste na to, že je protizákonná a protiústavná. V čom ste videli problém?

Kameňom úrazu – ako sme tvrdili od začiatku a ako to potvrdil aj Ústavný súd – bolo, že vyhláška nemôže rozširovať práva a povinnosti nad rámec zákona. A to sa stalo. Ak v zákone o tepelnej energetike nie je zahrnutý účastník odberu tepla z centrálneho zdroja, a to je byt odpojený od centrálneho zdroja a tepla, tak ho nemôžete zahrnúť do vyhlášky. Pretože zákon má vyššiu právnu silu ako vyhláška.

Navyše, táto vyhláška bola nielen proti Zákonu o tepelnej energetike, ale bola aj v rozpore s Ústavou, takisto aj ďalším medzinárodným dohovorom o ochrane ľudských práv. Pretože zasahovala do vlastníctva týchto vlastníkov bytov, ktorí boli odpojení od centrálneho zdroja tepla a mali vybudované svoje vlastné kúrenie, vo svojom byte. Prikazovala im niečo, čo je absurdné.

Pozeral som si výstupy vášho OZ. Už v roku 2024, taktiež 2025, ste na to opakovane upozorňovali ministerstvo hospodárstva, pri osobných rokovaniach, takisto písomne. Ale neostali ste iba pri tom. Podali ste podnet na Generálnu prokuratúru, oslovili ste všetkých poslancov Národnej rady, obrátili ste sa na Úrad vlády, prezidenta, aj na ombudsmana. Vysvetľovali ste im, v čom je problém, ale všetci vám povedali nie, je to v poriadku…

Všetci takmer zhodne odpovedali, že oni tam nevidia žiadnu nezákonnosť a neústavnosť. A to je skutočne obrovský moment tohto prípadu aj pre budúcnosť.

Napriek tomuto neúspechu – a bola som z toho skutočne nešťastná, ako aj ďalšie občianske združenia, a stovky vlastníkov bytov, ktorí sa v tom takisto angažovali – sme sa tým nedali odradiť.

Nakoniec sme v súvislosti s nesúladom tých právnych prepisov podali návrh na Ústavný súd. A dostali sme zamietavú odpoveď, pretože sme neboli osobami oprávnenými na ÚS takéto návrhy podávať. Napokon teda zostala iba možnosť opätovne kontaktovať poslancov Národnej rady a nájsť takého, ktorý by sa na to vedel pozrieť reálne, pragmaticky, a ktorý by s dotknutými vlastníkmi bol schopný  – v úvodzovkách – aj sociálne cítiť.

A práve vtedy, už v roku 2025, keď ste sa po druhýkrát obrátili na poslancov, sa veci pohli. A chytila sa toho súčasná opozícia.

Áno, jedna z poškodených, istá pani z Košíc, ktorá býva v susedstve kancelárie tejto opozičnej strany, nám sprostredkovala stretnutie s opozičnou poslankyňou, ktorá má právne vzdelanie. Bolo teda veľmi jednoduché a oveľa komfortnejšie vysvetliť jej pojmy daného Zákona o tepelnej energetike, aj tej vyhlášky. Navyše, mala skúsenosti s prácou v správe bytov, takže bola skutočne zorientovaná. Ona si tie naše argumenty dala overiť svojho právnika, a ten ich potvrdil. Následne sa rozhodli podať návrh na Ústavný sud. Celé to trvalo asi tri mesiace, ale nakoniec sa to v decembri 2025 podarilo.

Samozrejme môžeme povedať, že ide o Progresívne Slovensko. Na rozdiel od strán, ktoré mali v predvolebnej kampani heslá o tom, ako pracujú pre ľudí a podobne, ale v tomto prípade sa k práci nejak nemali. PS sa toho teda chytilo a napokon sa dobrá vec podarila.

Áno, podarilo sa. Predložili sme im celú právnu argumentáciu, dokonca aj staršiu judikatúru, takže to im spísanie podnetu uľahčilo.

Ja som absolútne apolitická, mňa zaujímala iba odborná stránka. Neodradili ma ani predchádzajúce zamietavé odpovede ústavných orgánov a inštitúcií, ktoré v pracovnej náplni podávať návrhy ohľadom nesúladu právnych predpisov na Ústavný súd majú. Stále sme hľadali ďalšie spôsoby, ako by sa to dalo opraviť, napraviť a najmä – aby aj tí poškodení mali vieru, že spravodlivosť a právo predsa len existujú.

Počas tých dvoch rokov sme začítali zastupovať 11 poškodených, ktorí boli žalovaní správcami bytových domov za to, že nezaplatili za niečo, čo ani nemali. Takže sme sa vrhli aj do súdnych sporov, ktoré trvajú do dnešného dňa.

Ministerstvo hospodárstva s tým rozhodnutím ÚS samozrejme nesúhlasí a chce ho nechať preskúmať. Opäť argumentujú zaujímavo – že veď to tak funguje už dlho. Myslíte si, že majú šancu uspieť?

Nemajú šancu. Ak by som to mala povedať ľudovo, tak s rozhodnutím Ústavného súdu môžu akurát tak nesúhlasiť. Ale ÚS vydal konečné rozhodnutie a jeho právny názor je jediný správny.

Jediné, čo by to mohlo v budúcnosti prelomiť, je ďalší ústavný nález, ktorý by povedal opak, ale to sa nestane. Ak by si ministerstvo hospodárstva danú problematiku trošku naštudovalo, tak už v roku 2011 boli v identických problémoch – ohľadom rozpočítavania tepla, teplej vody a vykurovania v bytových domoch – rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, kde sa to riešilo na základe podnetu generálneho prokurátora. Mali sme teda už aj staršiu judikatúru, ktorá potvrdzovala právny názor, ktorý som začala verejne šíriť v roku 2024.

Argumentácia ministerstva hospodárstva je teda veľmi laxná, pretože de facto povedali, že keď mohol byť nezákonný predpis v roku 2009, tak táto nezákonnosť a neústavnosť môže pokračovať aj v roku 2022, a neskôr. A to je absolútne neprípustné.

V prípade, že rozhodnutie Ústavného súdu zostane v platnosti, čo to bude znamenať pre občanov a čo to bude znamenať pre štát?

Občania majú právo na náhradu škody, čiže to je jedna z ciest. Keďže ide o všeobecný záväzný právny predpis štátu, rysujú sa aj hromadné žaloby pre spôsobené škody.

A bytové družstvá, alebo ich správcovia, budú musieť opraviť všetky rozúčtovacie faktúry, ktoré sa týchto sporných položiek týkajú. Bude sa to musieť dať všetko do poriadku.

Ministerstvo hospodárstva by malo urobiť všetko pre to, aby tú vyhlášku opravilo.

A možno sa do budúcností aj trochu poučiť a počúvať námietky odborníkov.

Áno. A najmä by som chcela upozorniť na jeden paradox. Ak by poslanci Národnej rady z PS nepodali ten podnet na ÚS, tak už by ho nemal kto podať.

Máme tu mnoho inštitúcií, ktoré majú chrániť práva našich občanov. Ale vidíme, že je to nedostatočné. Takže možno by v budúcnosti bolo dobré, aby bol doplnený ďalší subjekt, ktorý by mohol podávať takéto návrhy, na nesúlad právnych predpisov, ak zlyhajú ostatné inštitúcie a orgány. Napríklad advokátska komora.

Ešte by som sa vrátil do roku 2024, keď ste spomínali, že ste oslovovali všetkých poslancov Národnej rady, ale aj ombudsmana, prezidenta, posielali ste žiadosť na Úrad vlády, podali ste podnet na Generálnu prokuratúru. V prípade GP ste už uviedli, že nevidela rozpor so zákonom. Ale čo vám odpovedal napríklad prezident alebo ombudsman?

Prezident nám napísal, že nemá na to personálne kapacity, a že tam ani nevidí žiaden problém, či nesúlad s Ústavou a zákonom. Navyše, že danú vyhlášku nemá úplne naštudovanú, takže to nevie správne posúdiť.

Verejný ochranca práv, ktorý takisto má právo podávať na ÚS tieto návrhy, argumentoval tým, že sú to súkromno-právne spory medzi vlastníkom bytov a správcom, a on do toho teda zasahovať nemôže. Ale ten spor vznikol na základe nezákonnej a dnes vieme, že aj neústavnej vyhlášky, všeobecného záväzného právneho predpisu ministerstva hospodárstva, takže si myslíme, že inštitút ombudsmana zasiahnuť mal.

Žiaľ, stalo sa to, čo sa stalo. A ja pevne verím, že sa to všetko dá opäť do poriadku tak, ako to má byť.