Šichtařová: Veľký Brat nám dýcha na krk

Bratislava 14. februára 2020 (HSP/Foto:Facebook)

Česká ekonómka Markéta Šichtařová v svojom blogu upozorňuje, že sa celá Európa pomaličky mení na zónu, v ktorej sa sleduje a eviduje skoro všetko. Ako príklad uvádza obyčajnú elektronickú evidenciu tržieb

Ešte lepším príkladom sú podľa ekonómky úvahy o zrušení hotovosti. Zrušenie hotovosti by totiž viedlo k tomu, že každá transakcia by bola pod drobnohľadom štátu.

“Práve na príklade úvah o zrušení hotovosti je vidieť, že u nás zatiaľ nejde primárne o sledovanie ľudí, ale sledovanie peňazí. To má k sebe však blízko. Podobne, ako sa obrazne hovorí, že na každú potvoru sa už varí voda, u nás sa zase na každého vedie ‘zložka’, aj keby mala mať podobu ‘len’ záznamu o tržbách,” píše Šichtařová.

Okrem toho podnikateľom komplikuje život aj zbytočná regulácia a výnimkou v tomto nie je ani Česká republika.

Šichtařová ďalej uvádza príklad ako sa aj kvôli reguláciám celkový počet podnikateľov v ČR v roku 2019 znížil o dvadsať tisíc. “Najčastejšie mizli podnikatelia v oblasti obchodu. To je väčší úbytok podnikateľov ako v predošlých rokoch. Kým počet tých, ktorí s podnikaním začali, veľmi nevybočuje z dlhodobého trendu, počet tých, ktorí s podnikaním skončili, vyskočil nad dlhodobý priemer.”

Ekonómka pripúšťa, že sa dá predpokladať, že s podnikaním skončili hlavne tí, ktorí boli len málo aktívni, nevykazovali žiadnu činnosť, ktorá by českú ekonomiku spasila. “Uznali, že regulácií už je toľko, že sa im takéto príležitostné predávanie nevyplatí. Tí, ktorí budú chcieť rôzne typy buzerácie brániť, to budú prezentovať ako skvelú vec, pretože sa podľa nich ‘prečistí trh’ a zostanú len tí veľkí.”

Za správnejšie ale považuje, aby boli vytvorené podmienky na podnikanie tak, aby sa to oplatilo aj tým najmenším podnikateľom. “Je v našom záujme, aby si podnikaním tu a tamto privyrábali aj tí, ktorí majú iné, hlavné zamestnanie. Ešte inak povedané, je v záujme všetkých, aby súkromný sektor bol čo najväčší.”

“V záujme všetkých je to hlavne preto, lebo napríklad v ČR štát rastie, zatiaľ čo sa súkromný sektor zmršťuje. “Čiže ten, kto nič neprodukuje, rastie zo životných funkcií toho, kto produkuje. Parazitický štátny organizmus vysáva hostiteľský súkromný. Kam až? Kde je ten zlom, za ktorým hostiteľ skolabuje?” pýta sa a dodáva:

“Dobrou správou je, že sme ešte pomerne ďaleko, pretože príklad severnej a západnej Európy ukazuje, že štát sa dokáže rozpínať ešte viac. Zlou správou je, že je to jednosmerná diaľnica do pekla, ktoré už v niektorých krajinách nastalo. Pretože napríklad francúzsky socializmus mi dosť pekelný vskutku pripadá.”

V blogu ďalej k tejto téme uverejnila časť  rozhovoru s ústavnou sudkyňou Katarínou Šimáčkovpu. “Mne pripadá neľudské naraz povedať: ‘Pretože nevieš s počítačom, už v tejto zemi nemôžeš podnikať.’ Nikdy to nie je tak, že občania sú tu pre štát, ale štát je tu pre občanov. Lenže pravidlá často vytvára niekto, komu je tridsaťpäť, býva v Prahe, má mobilný telefón a vysoký príjem, takže mu vôbec nedochádza, že ďalšia párstokorunová položka za internet môže byť presne tým bodom, kedy sa láme rentabilita konkrétneho podnikania. ”

Na záver Šichtařová dodáva, že v dnešnej dobe majú štátne úrady o nás množstvo informácií, ale pôjde to ďalej a zároveň s tým porastie aj počet obmedzení.

“Myslím, že vôbec nie je ďaleko od pravdy vtip, ako chlapček príde k americkému prezidentovi a hovorí mu: ‘Otecko hovorí, že ste klamár!’ A prezident mu odpovie: ‘To ale nie je tvoj otecko!’ Bolo by to celkom smiešne, keby to nevystihovalo realitu,” uzavrela.

Tatiana Stará