Praha 2. júla 2018 (HSP/Foto: eurozpravy.cz)

Česká blogerka, ekonómka a analytička Markéta Šichtařová sa v novom príspevku venuje otázkam migrácie, hrozbe preľudnenia planéty, či najnovšiemu trendovému hnutiu antinalizmu, ktoré zastáva názor, že každý narodený človek je odsúdený na utrpenie a na pôsobenie utrpenia okolitému svetu.

Podľa Šichtařovej sa v poslednom období rozšírila nová fóbia – strach z preľudnenia. „Prispievajú k nej ako rôzni ekologickí aktivisti, tak napríklad aj nedávna imigračné kríza, ktorá ukazuje, ako rýchlo sa do Európy tlačia noví a noví ľudia.“

„Fóbia to asi musí byť veľa veľká, pretože tí, ktorí jej podľahli, vykazujú dosť drastické riešenia,“ reaguje ekonómka na správy o táboroch pre migrantov, ktoré v Alžírsku zriadili uprostred púšte. To vníma ako dosť neštandardné riešenie, no ešte drastickejší jé návrh tzv. antinatalistov, ktorí navrhujú vôbec nemať deti. „Ak je problémom planéty to, že na nej žijú ľudia, prečo antinatalisti smrť odkladajú? Každý deň spotrebúvajú vzduch, vodu, elektrinu … Nebola by ich samovražda záslužnejšia než pomalé čakanie na starobu?“ uvádza Šichtařová.

Podotýka, že naša „humánna“ spoločnosť lieči samovražedné sklony antidepresívami. „Keby sa antinatalisti pokúsili o samovraždu a nepodarilo sa im to, zrejme by sa dostali do rúk psychiatra – a tí vedia väčšinu cvokov liečiť. Antinatalistom by sa napríklad aj mohlo rozjasniť. Akurát si nie som celkom istá, či by to bolo dobre, alebo zle,“ dodáva.

Antinatalisti totiž podľa nej popierajú zmysel života. „Myslím, že pre každého živočícha je prirodzené chcieť sa množiť. To je zmysel jeho života. Ak je človek tiež živočích, je aj pre neho úlohou života množiť sa. Potom dáva zmysel, že niektorí ľudia označujú antinatalistov za zbytočných ľudí.“

Antinatalisti oponujú, že mnoho ľudí nemalo deti, a napriek tomu planétu obohatili. Poukazujú na umelcov, vedcov. Ich oponenti kontrujú, že je zaujímavé, že najmä ľudia bez detí majú túžbu brať osud ľudstva do svojich rúk. „Práve bezdetní nezvyčajne často riadia vlády. Či už v minulosti Hitler alebo Beneš, alebo dnes Merkelová, britská premiérka Mayová, škótska premiérka Sturgeonová, francúzsky prezident Macrona, holandský premiér Rutte či šéf európskej komisie Juncker. Len náhoda?“položila otázku Šichtařová.

„Možno. Niekedy sa predsa stane, že ľudia nemôžu mať deti, hoci chcú. Akurát že v politike je ich nejako veľká koncentrácia. Štatisticky nezodpovedajú neplodnosti. Skôr naznačujú nejaké psychické pnutia. Koniec koncov je známym faktom, že koncentrácia psychopatov v politike je tiež nadpriemerná,“ podotýka. „Skoro sa potom s trochou zveličenia zdá, že sa antinatalisti v politike premnožili a v súlade s osobným presvedčením vedú svoje národy k vymretiu.“ Každú chvíľu totiž podľa nej politici slovne či reálne manipulujú s armádami a zbraňami.

Uvádza aj druhú možnosť ako táto situácia vznikla. „Možno antinatalisti svojou fóbiou z premnoženia ľudstva len maskujú vlastné sebectvo. Možno nemajú deti preto, že by ich obmedzovali v rozlete. Antinatalistkou je napríklad L. Münterová, automobilová pretekárka. Automobilový šport je tak drahý, že je klasickým príkladom blahobytu. Táto dáma bojujúca za ekológiu je teda úplne nelogická. Ak nemá deti, aby zachránila planétu, ale nevadí jej, že páli benzín a pneumatiky len pre pobavenie, skôr to bude len póza.“

Mnoho ľudí si myslia, že rast počtu obyvateľov je tak rýchly, že nemôže ďalej pokračovať, pretože nás planéta neuživí. „To už pred dvesto rokmi hovoril Thomas Malthus. A stále tu sme. Malthus vymyslel aj teóriu, podľa ktorej sa počet obyvateľov drží v rozumných medziach len tým, že keď sa ľudia premnožia, boj o potravu vyvolá vojnu a ľudia sa pozabíjajú na únosnú hranicu. Alebo príde choroba. Alebo iná katastrofa. Ekonómia tak načas získala prívlastok pochmúrna veda.

„Pretože stále existujeme celkom pekne, nevyzerá to, že je po dvoch stovkách rokoch planéta preľudnená. To len regionálne a dočasne je rast počtu obyvateľov rýchly. Planéta ako celok je vďaka novým technológiám a novým obrobeným územiam schopná uživiť stále viac ľudí. Ak vyjdú demografické predpovede a okolo roku 2050 bude mať planéta 10 miliárd obyvateľov, teda skoro o polovicu viac ako dnes, zvládneme to. Technológia už vie pestovať zeleninu na severnom póle aj v púšti.“

Autorka priznáva, že niektoré populácie rastú príliš rýchlo. Zaujímavý je Pakistan. Tamojšia populácie má dnes 208 miliónov ľudí a každý rok rastie o 2,1%. To znamená, že počas roka pribudne 4,3 milióna Pakistancov. Podobne je na tom Nigéria. Jej populácia rastie o 2,5% ročne. Pri poslednom sčítaní v roku 2014 mala 179 miliónov ľudí a každý rok pribudne 4,5 milióna Nigérijcov. Planéta je teda preľudnená len v niektorých regiónoch. „Prekvapivo tam sa antinatalisti na antidepresívach nevyskytujú.“

Ako opak uvádza stredoeurópske krajiny patriace k najrýchlešjie vymierajúcim národom. „V roku 2050 nás bude menej ako dnes. Vymierame,“ hovorí o Českej republike. Je to podľa nej definičný znak bohatých spoločností. „Či sa nám to páči, alebo nie, nie je vôbec rasistické povedať, že skôr či neskôr planéta stmavne.“ Vysvetľuje to tým, že počet obyvateľov na planéte vzrastie o polovicu, ale počet bielych Európanov do roku 2050 klesne o 5%. (Môžeme len dúfať, že Európu nestretne rovnaký osud ako Južnú Afriku, kde sú belosi na indexe. Majú prísť bez náhrady o pôdu a časom aj o všetok majetok – podobne, ako to robili Nemci v tridsiatych rokoch Židom.)“

Antinatalisti sú podľa nej problémom aj pre ekonomiku. Tým, že nemajú deti, budú v dôchodku žiť na úkor iných. Uvádza, že častý názor, že „celý život som si platil na dôchodok, takže je jedno, či mám deti“, je mylný. „To by platilo, keby sa podarila dôchodková reforma. Tá sa ale v žiadnej rozvinutej krajine nevydarila tak, aby nemala muchy, a u nás prebehla skôr paródia na dôchodkovú reformu. Náš dôchodkový systém teda dnes funguje v skutočnosti tak, že súčasná pracujúca generácia hradí dôchodky súčasným dôchodcom. Nie sebe. Dnešní bezdetní len platia dôchodky svojim rodičom. Na dôchodky dnešných bezdetných sa budú musieť zložiť deti iných ľudí,“ podotýka.

Ekonomika to podľa nej podobne ako príroda vie riešiť. „Príroda premnoženie populácie rieši úbytkom zdrojov. Ekonomika to tiež vie riešiť. Tak napríklad ropa. Ľudia sa roky boja, aké to bude, až ropa nebude. Jej cena vraj bude astronomická. Ekonómovia vedia, že ešte predtým, než ropa dôjde, jej cena naopak dramaticky poklesne, pretože sa už nebude používať. Ekonomika pre ňu včas nájde náhradu.“

„A presne podľa takejto filozofie sa zdá, že aj ľudská spoločnosť si poradí. Aj bez antinatalistov. Čím bude spoločnosť bohatšia a zložitejšia, tým bude psychicky náročnejšie v nej žiť. Stres sa podpíše na našej plodnosti. Časom nebude problémom plodnosť, ale neplodnosť.“

Dodáva, že antinatalisti planétu riešiť nemusia. „Možno by sa radšej mohli zastaviť u psychiatra. Ale nutné to nie je. Svojím spôsobom si totiž príroda aj u antinatalistov našla cestičku. Proste cvoci svoje gény nezašlú ďalej. Geniálne riešenie,“ dodáva na záver česká ekonómka.