Môj profil 
Predplatné
Na začiatku svojho komentáre píše Šichtařová o tom, že istý slovenský podnikateľ maďarskej národnosti chce predstaviť spoločnú ligu Čechov, Slovákov, Rakúšanov a Maďarov. “Vlastne taká rakúsko-uhorská liga. To ako že snáď vstáva z mŕtvych Rakúsko-Uhorsko?” Pýta sa ekonómka.
Uvádza, že možno sa nebude jednať o také bláznovstvo, ako to znie. “Pandémia ukázala, že keď ide do tuhého, nadnárodnej riadenie prestáva fungovať. Nie že by fungovalo konanie národné. Zadrháva sa to. Ale stále ide to v porovnaní s celou EÚ. Logicky. Pretože košeľa bližšia ako kabát,” pokračuje Šichtařová.
Sama ekonómka píše, že zo strany vlády je tu náznak pokusu riešiť to, čo je urgentné. “A nie riešiť nesmrteľnosť chrobáka v roku 2050 tak, ako sa to deje na úrovni nadnárodnej. Korona ukázala, že akonáhle ide o život, nepoznajú národné štáty brata. A matka nepozná svoje deti,” konštatuje Šichtařová.
Ťahanie za jeden povraz
Podľa jej názoru Európa za jeden povraz neťahá. Myslí si, že jej chýba spoločná idea a tiež cieľ. “Juh je jednoducho po všetkých stránkach úplne iný ako sever. Spomeňme, ako EÚ nedokázala pomôcť Taliansku. Došlo to tak ďaleko, že sa vedenie EÚ nakoniec muselo Taliansku ospravedlniť,” píše.
Ďalej opisuje situáciu, keď sa Európska komisia “začala negatívne voziť” po nemeckom ústavnom súde. Ten totiž uviedol, že konanie ECB je čiastočne protiústavné z hľadiska nemeckej ústavy.
“Zrazu sa ukazuje, že Európu je nutné držať dohromady ako jeden celok viac bičom než cukrom. Jej jednota začala byť vynucovaná. Nie je v tom ale žiadny nacionalizmus, ktorý je mnohým odporcom tuhšej integrácie podsúvaný,” uvádza.
Život v nás
Štáty, ktoré spolu nemajú takmer nič spoločné, na seba kašlú, myslí si. A zase štáty, ktoré majú historickú blízkosť, cíti potrebu v tom, aby otvorili svoje hranice. “Rakúsko-Uhorsko síce už neexistuje, ale svojím spôsobom žije v nás,” uvádza.
Šichtařová ďalej vysvetľuje, že hoci sa nám to nemusí páčiť, sme si podobní. Podľa jej názoru máme podobné uvažovania a žijeme aj rovnakým spôsobom. Podobnosť je aj v architektúre.
“Rakúsko-Uhorsko ale bolo v mnohom EÚ podobné: Dostalo pod jednu strechu mnoho národov. Vytvorilo jeden trh, čo mu dalo ekonomickú silu. A podobne ako EÚ aj ono si myslelo, že je veľmocou, než pochopilo, že skutočná veľmoc v Európe už nie je,” pokračuje vo svojom komentári.
Ekonómka priznáva, že diskusia o obnove Rakúska-Uhorska vo svojej pôvodnej podobe je fantasmagorická. Poukazuje však na spoluprácu krajín V4, ktorá sa čiastočne prekrýva s Rakúskom-Uhorskom, ďalej tiež na Schengen.
“Pred nejakými 50 rokmi sa musela zdať bláznivá predstava, že vojnou rozhádaná Európa by raz mohla vytvoriť spoločnú menu a spoločnú úniu, v ktorej hlavné slovo bude mať porazené Nemecko. Vážne je tak bláznivá predstava, že dejinami, jazykom i kultúrou spojené krajiny bývalej monarchie vytvoria o 30 rokov inú spoločnú menu a inú úniu?” Uzatvára ekonómka.
.JPG)
.jpg)
