Môj profil 
Predplatné
V blogu upozorňuje na štúdiu McKinsey, podľa ktorej údajne vzrastie HDP krajín strednej a východnej Európy vďaka umelej inteligencii do roku 2025 o 200 miliárd eur. “To by bolo dobré. Musíme nahradiť výpadok, ktorý nám spôsobí úbytok montovní a automobiliek. Tieto firmy zamerané na lacnú pracovnú silu sa budú sťahovať za ešte lacnejšou pracovnou silou do tretieho sveta. A tie, čo v strednej Európe zostanú, budú zamestnanca nahrádzať technológiou. Lenže …”
Lenže k takému úspešnému prechodu na digitalizovanú ekonomiku potrebujeme podľa jej názoru ešte veľa zmeniť. Ak totiž niektoré veci nezmeníme, technológia sa bude rozvíjať inde a my budeme zaostávať. “A technologické zaostávanie automaticky znamená zaostávanie v životnej úrovni,” podotýka.
“Všetci vieme, ako ľudia ťažko nesú, keď sused má väčšiu kozu ako oni. Keď Nemci majú vyššie platy ako my. Niekto to môže označiť za závisť, niekto za smútok, že sa stále nemôžeme vzchopiť v porovnaní s mestečkom len pár kilometrov za hranicami. Ale presne k takému typu zaostávania by viedlo, ak by sme technológiám nedovolili, aby sa u nás rozvíjali. Len by sme si tým poistili nespokojnosť na ‘večné’ časy,” vysvetľuje ekonómka.
Hlavnú zmenu podľa jej názoru potrebuje školstvo. Upozorňuje si, že potrebujeme dávať väčší dôraz na prírodné vedy, lepšiu schopnosť porozumieť veľkému množstvu písaného textu v krátkej dobe, či základy algoritmizácie.
“Garantujem vám, že módne odbory ako ‘rodové štúdie’ alebo ‘financovania neziskových organizácií’ nám väčší rozvoj vskutku nezaistia,” píše v blogu Šichtařová, podľa ktorej nie je potrebné, aby malo viac ľudí vysokú školu. “Naopak. Všetky tieto mäkké odbory umožnili, aby vysokú školu vyštudoval každý druhý Jouda. To viedlo k tomu, že vysoké vzdelanie sa devalvovalo. Pritom práve vysokoškolský diplom je vstupenkou do mnohých funkcií.”
Ako príklad zlyhania logiky poukazuje na jeden český článok, ktorý cituje britský denník The Guardian. Podstatou tohto článku je informácia, že Rusko zverejnilo plán ako ekonomiku prispôsobiť klimatickým zmenám s cieľom zmierniť ich dosah. “Ponechajme stranou sám o sebe veľazaujímavý fakt, že zatiaľ čo predtým socialistické Rusko sa dnes prispôsobuje realite, dnešná socialistická Európska únia rozkazuje vetru, dažďu a domnieva sa, že likvidáciou automobilového priemyslu ohne realitu k vytúženému obrazu. Pointa je totiž ešte inde,” vysvetľuje Šichtařová, ktorá ďalej cituje časť z článku:
“Dôkazom, že Rusko zmenu klímy oficiálne považuje za problém, a to napriek názorom ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý popiera, že by k nej ľudstvo svojou činnosťou prispievalo.”
Priznáva, že si túto vetu musela prečítať trikrát, aby uverila, že chyba nie je v jej chápaní, ale na strane vysielača, keďže logicky nedáva zmysel.
Prvou informáciu, ktorá z textu vyplýva je, že Rusko považuje zmenu klímy za problém. Druhou informáciu je, že Putin sa domnieva, že zmena klímy je pravdepodobne spôsobená vesmírnymi procesmi, nie činnosťou človeka. Informácia jedna a informácia dve nie sú v žiadnom konflikte.
“The Guardian však obe informácie do konfliktu pomerne jemne postavil, pričom českým prekladom tento konflikt lingvisticky ešte napučal. Zelená propaganda? Nezámerný omyl z neschopnosti logického súdu? To je v zásade jedno, výsledok je rovnaký, nemysliaci čitateľ najskôr podprahovo vyrozumie, že Rusko navonok popiera otepľovanie, ale pritom z neho v skutočnosti má strach. Nech mi nikto netvrdí, že takúto sprostosť by napísal absolvent ‘tvrdých’ odborov typu matematika, jadrová fyzika, programovanie,” dodáva na záver s tým, že to demonštruje kvalitu niektorých vysokoškolských odborov a z nich vychádzajúcich diplomov.
.JPG)
.jpg)
