“Je to celkom známa pravda Čím viac sa tlačí na pílu, tým skôr sa píla zasekne. Môže to mať tisíc a jeden variant v bežnom živote, ale väčšinou to platí úplne,” poznamenala Šichtařová a uviedla hneď niekoľko príkladov. Čím viac rodič tlačí na svojho puberťáka, aby prestal piť alkohol a začal sa učiť, tým skôr puberťák zrebeluje, pošle tatka do hája a odíde z domu. Alebo čím agilnejšie a otravnejšie sa bude priemerný zamestnanec dožadovať u šéfa deň čo deň zvýšenia platu, tým skôr šéfovi dôjde trpezlivosť a namiesto zvýšenia platu otravného zamestnanca vyrazí.
Ekonómka dodáva v blogu na iDnes.cz vysvetľuje, že to funguje aj veľmi vecne a matematicky. “Tak napríklad čím ničivejšie v amerických prezidentských voľbách vyhrá, dajme tomu, republikán, tým ničivejšie obyčajne po dvoch rokoch prevezmú Snemovňu reprezentantov demokrati. Alebo presne naopak. Prostá štatistika. Čím agresívnejšie presadzovaná politika A, tým väčší proti nej odpor a následné víťazstvo politiky B.”
Dejinné kyvadlo podľa nej funguje spoľahlivo. Buď sa hojdá len trochu od umiernenosti k umiernenosti, alebo sa rozkýve poriadne od steny k stene.
“A čím agresívnejšie bude viac-menej umiernené a v zásade ako-tak tolerantné obyvateľstvo osočované zo xenofóbie a rasizmu, platenými kampaňami preškoľované na multikultúrne a cielenou politikou bude miešať s prisťahovalcami, tým spoľahlivejšie sa jeho krehká tolerantnosť vytratí a rasizmus vzplanie ako požiar.” Je to univerzálny psychologické pravidlo, ktoré rozumný chápe a rešpektuje, sociálny inžinier ignoruje a vedome tak “dráždi hada bosou nohou”.
“Dobre si pamätám, že už niekedy v roku 2014 použila v súvislosti s víziou migrácie a multikulturalizmu rovnakú vetu: Čím viac sa tlačí na pílu, tým skôr sa píla zasekne. Písala som, že prílišný tlak na integráciu k integrácii rozhodne nepovedie, ale vyústi v pravý opak: Vzplanie nenávisť namierená popri novým imigrantom tiež voči dovtedy dobre integrovaným menšinám, ktoré desiatky rokov viacmenej bezproblémovo žijú s majoritou.”
Môžu si to podľa nej odskákať napríklad Vietnamci, Rómovia a ďalšie menšiny, voči ktorým majorita už dlhý čas neprejavovala žiadnu viditeľnú zášť. “A prídu k tomu ako slepí k husliam, bez toho aby zmenili svoje správanie. To majorita sa zmení – pod vplyvom tlaku na multikultúru sa píla zadrie a doposiaľ skrytá či len malá nenávisť sa začne prejavovať viditeľne a agresívne. To preto je multikulti náboženstvo zlé – nerobí ľudí lepšími, ale horšími. “A toto bolo v roku 2014. A na konci roka 2018 prišla taká nenápadná správička z Nemecka…”
Lipská univerzita vypracovala štúdiu aktuálneho rozloženia nálad v nemeckej spoločnosti. Ukázalo sa, že viac ako štvrtina Nemcov by si buď vyslovene priala, alebo aspoň by priamo neodmietla, aby krajina mala autoritárskeho vodcu. 11 percent Nemcov je presvedčených, že sú prirodzene nadradení iným národom, ďalších 20 a pol percent na túto otázku nemá jasný názor a nijako sa proti tvrdeniu o prirodzenej nadradenosti nevymedzuje. 60 percent Nemcov je presvedčených, že Rómovia majú “prirodzené” sklony ku kriminalite.
“Takto by sme mohli pokračovať. Rastie počet ľudí, ktorí sú presvedčení, že historici falošne zveličujú zločiny nacizmu. (V preklade: nacizmus nebol až tak zlý.) A tak ďalej a ďalej. Skoro všetky sledované kategórie neznášanlivosti, rasizmu a túžby po obmedzení demokracie rastú,” uvádza Šichtařová. “Čakal niekto čokoľvek iného než rast neznášanlivosti pri krajine, ktorá je vo svetovej špičke v tlaku na politickú korektnosť, multikulturalizmus a cenzúru? Niekto čakal niečo iné u Nemcov, ktorí v histórii vždy vynikali prvotriednym sklonom k extrémizmu na obe strany? Niekto čakal čokoľvek iného pri krajine, ktorá splodila druhú svetovú vojnu, a súčasne dnes odhaľuje sochy Marxovi?”
Dodáva však, že niekto predsa len niečo iné skutočne čakal. “Nárast tolerancie slepo čakali všetci apoštoli multikulturalizmu. Ten typ ľudí, ktorí zakladajú hate-free kampane, a náramne sa čudujú, že ich výsledkom nie je tolerancia, ale odpor. Niečo iné čakal ten typ sociálnych inžinierov, ktorí nikdy nepochopili, že keď sa veľmi tlačí na pílu, klát sa neprepíli rýchlejšie, ale píla sa naopak môže zadrieť.
“Snáď jediná ako-tak pozitívna tendencie na tom je, že za posledné dva roky sa v Nemecku mierne zmenšila nevraživosť voči Židom. Pritom v ďalších krajinách, napríklad vo Francúzsku či Británii, je antisemitizmus na vzostupe. Ani to ale nie je zas až tak psychologicky prekvapivé. V prípade Židov sa totiž na pílu v Nemecku v poslednej dobe netlačilo. Presvedčovacie kampane a tlak na integráciu sa týkali hlavne prisťahovalcov a farby pleti. Takže podľa zákona akcie a reakcie bolo výsostne logické, že odpor sa zdvihne hlavne práve proti prisťahovalcom a tmavým ľuďom,” potvrdzuje spomenuté príslovie známa česká blogerka.