Medzinárodný tím vedcov z Adelaide, Sydney, Londýna, spolu s holandskými a ruskými vedcami sa už dlhý čas zaoberali otázkou vzťahu medzi dávnovekým sibírskym jednorožcom a súčasným druhom nosorožca.
Podľa štúdie publikovanej v časopise Nature Ecology and Evolution sa pôvodne predpokladalo, že sibírsky jednorožec (Elasmotherium sibiricum) vyhynul asi pred 200-tisíc rokmi, čiže ešte pred masívnym vyhynutím mnohých druhov zvierat. Nebolo však vykonané žiadne absolútne datovanie, genetická analýza ani kvantitatívne ekologické hodnotenie.
Pomocou spektrometrického rádiokarbónového datovania 23 jedincov sa však zistilo, že jednorožec s hmotnosťou okolo 3,5 tony žil v stepiach Ruska, Kazachstanu, Mongolska a severnej Číny ešte najmenej do obdobia pred 39 000 rokmi, keď zanikol s najväčšou pravdepodobnosťou z dôvodu zmenšenia plochy stepných pasienkov a v dôsledku skôr klimatických zmien ako zásahom pravekého človeka.
“Je nepravdepodobné, že prítomnosť ľudí bola príčinou jeho zániku. Zdá sa, že sibírskeho jednorožca zrazu zasiahol začiatok doby ľadovej v Eurázii, keď pokles teploty viedol k zvýšeniu zmrznutých plôch,” hovorí pre Phys.org Chris Turney, klimatický vedec na univerzite v Novom Južnom Walese.
Dr. Kieren Mitchellová z Adelaide na základe analýzy DNA tvrdí, že “predkovia sibírskeho jednorožca sa pred 40 miliónmi rokov oddelili od predkov všetkých žijúcich nosorožcov, takže sibírsky jednorožec a africký biely nosorožec sú ešte vzdialenejšími príbuznými, ako ľudia a opice”.
To potom znamená, že sibírsky jednorožec nebol priamym predkom dnešného nosorožca, ale posledným prežívajúcim členom osobitnej rodiny nosorožcov.