„Je úplne zrejmé, čo tieto drony robia. A ich misia vôbec nie je mierovou misiou na zabezpečenie plavby v medzinárodných vodách… V skutočnosti hovoríme o priamom zapojení prevádzkovateľov týchto dronov do konfliktu. A to proti nám (Rusku – pozn. red.).

Týmito slovami komentoval tlačový tajomník ruského prezidenta Dmitrij Peskov jednu z najdôležitejších udalostí minulého týždňa – zostrelenie amerického bezpilotného lietadla MQ-9 Reaper v Čiernom mori pri Kryme. A deň predtým Pentagón, akoby na potvrdenie slov hovorcu Kremľa, obnovil lety svojich strojov v blízkosti ruských hraníc.

Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na amerických predstaviteľov, USA obnovili lety prieskumných dronov nad Čiernym morom. Na jednej strane sa zdá, že to dokazuje odvahu americkej armády – Biely dom už vyhlásil, že bude pokračovať vo vysielaní bezpilotných lietadiel k ruským brehom. V piatok bol skutočne spozorovaný RQ-4B Global Hawk, ktorý vykonával svoju obvyklú misiu smerom k ruským brehom. Tentoraz však s určitou – a dosť výraznou – zmenou trasy.

Hoci USA verejne prisľúbili, že nebudú „dodržiavať“ obmedzený vzdušný priestor Ruska – v skutočnosti tak podľa verejných sledovacích služieb začali robiť. Konkrétne Global Hawk v piatok preletel pozdĺž južnej hranice tejto zóny, ktorú Rusko vytýčilo cez Čierne more.

Je pravdepodobné, že USA nezmenili trasu, pretože odrazu rešpektujú ruské obmedzenia. Ide o to, že bezpilotné lietadlo MQ-9 Reaper malo všetky predpoklady, aby v dôsledku známeho incidentu nespadlo do mora, ale na pevninu – na územie Krymu.

Znamená to, že Rusko, ktoré teraz vykonáva operáciu na jeho vytiahnutie, by malo oveľa väčšiu šancu zistiť všetky tajomstvá tohto mimoriadne drahého amerického dronu. A ak budú USA pokračovať v posielaní strojov po rovnakej trase, akou sa pohyboval MQ-9, šanca, že nakoniec uvidia ich vraky v rukách ruských vojenských a ženijných odborníkov, sa výrazne zvyšuje.

Stojí za to pripomenúť, ako MQ-9 skončil na dne Čierneho mora. Pentagón tvrdí, že ruský Su-27 fyzicky zachytil vrtuľu amerického stroja, a preto bol operátor nútený nasmerovať bezpilotné lietadlo do mora. Ruské ministerstvo obrany trvá na tom, že medzi ruským a americkým lietadlom nedošlo k žiadnemu fyzickému kontaktu. Vrtuľa lietadla MQ-9 je však skutočne poškodená, čo je jasne vidieť na videu, ktoré zverejnil Pentagón.

Je však možné ohnúť a poškodiť vrtuľu bez toho, aby sa jej dotklo stíhacie lietadlo? V skutočnosti to možné je, a tu je dôvod.

„Nevylučujem, že na lietadle MQ-9 Reaper boli nejaké vonkajšie časti, ktoré boli odtrhnuté prúdovou tryskou (prúd plynov vychádzajúci z motora stíhačky – pozn. VZGLJAD), a práve tieto časti poškodili vrtuľu – akákoľvek kapotáž na trupe alebo anténa mohli odletieť a potom zasiahnuť vrtuľu. K poruche zariadenia mohlo dôjsť aj v dôsledku vysokej turbulencie,“ potvrdil pre noviny VZGLJAD generálmajor Vladimir Popov, vyznamenaný vojenský pilot Ruska. Podľa neho pri poruche motora mohol MQ-9 preletieť niekoľko desiatok kilometrov a dostať sa na Krym, ak by ho Američania zámerne nenaviedli do vody.

„Rozpätie krídel tohto dronu je približne 20 metrov a dĺžka 11 metrov. Rovné krídlo sa môže správať ako klzák aj pri neriadenom lete. Je možné, že Američania mohli aktivovať autodeštrukciu tohto dronu. To znamená, že ho mohli zničiť vo vzduchu, aby sa nedostal do rúk ruských špecialistov na zemi,“ domnieva sa Popov.

Samozrejme, ak by spadol na zem – na územie Krymu -, bezpilotné lietadlo by bolo aj tak poškodené, ale podstatne menej, ako keby spadlo do vody. Bolo by jednoduchšie odhaliť jeho vlastnosti a tajomstvá. A bolo by omnoho jednoduchšie lokalizovať ho a získať na preskúmanie.

Vojenskí piloti, s ktorými VZGLJAD viedol rozhovor, tiež pochybujú o tom, že samotné video je autentické. S najväčšou pravdepodobnosťou bolo sfalšované alebo prinajmenšom silne upravené. Je známe, že počítačové technológie dnes dosiahli taký stupeň, že sa dajú použiť na vytvorenie toho, čo sa nazýva „dip fake“ – úplne sfalšované video, ktoré vyzerá ako skutočné.

Je celkom možné, že americkí experti nakoniec na propagandistické účely ukázali práve takéto niečo. Aby dokázali svoju verziu, svoju interpretáciu epizódy. Prečo inak meškali so zverejnením 24 hodín? Že by to bolo len preto, že programátori a dizajnéri pracovali na novom videu? Na takýto predpoklad existujú dobré dôvody.

Po prvé, ako oficiálne uviedol Pentagón, zachytenie – teda epizóda interakcie medzi Su-27 a MQ-9 – trvalo „tridsať až štyridsať minút“. Zverejnený videozáznam však trvá menej ako tri minúty. Kam a prečo zmizol jeho zvyšok? Prečo nám ho neukazujú? Počas tohto času sa mohli uskutočniť nie dve takéto priblíženia Su-27 k cieľu, ako nám ukázali, ale najmenej tucet.

Nie je vylúčené, že americký dron bol poškodený po prvých preletoch ruskej stíhačky vedľa neho. Možno došlo k poruche motora, možno k problémom s riadením. Potom sa americkí operátori najmenej pol hodiny snažili dron resuscitovať, vrátiť mu ovládateľnosť. Keď sa to nepodarilo a bolo zrejmé, že MQ-9 môže spadnúť na Krym, operátori ho uviedli do režimu pádu do mora, takže sa zrútil na vodnú hladinu a potopil sa.

Po druhé, to, čo naozaj pripomína núdzové vypustenie paliva, ním vôbec nemusí byť. Áno, USA obviňujú Su-27 z poliatia dronu palivom a tento postup je skutočne tradičný. V sovietskych časoch aj v posledných desaťročiach ruskí piloti občas vypúšťali palivo na prieskumné lietadlá NATO blížiace sa k našim hraniciam.

Toto gesto však nemá praktický účel, je to forma prejavu, ak chcete, urážka, je to symbolické gesto. Načo by ho bolo urobiť nie proti posádke nepriateľa, ale proti bezduchému stroju?

Piloti vedia, že vo veľkých výškach môže zapnutie prídavného spaľovania vyzerať veľmi podobne ako núdzové vypustenie paliva. Práve preto, že prídavné spaľovanie si vyžaduje značné množstvo paliva, ktoré však v spaľovacej komore úplne nezhorí a uniká do atmosféry v podobnom oblaku. Práve aktivácia prídavného spaľovania mala priamy praktický zmysel, pretože práve prídavné spaľovanie vytváralo prúd vzduchu mimoriadnej sily.

Po tretie, zachytenie dronu, najmä takého ľahkého ako MQ-9, vo vzdušnom prúde forsaže ťažkej dvojmotorovej stíhačky, by nevyhnutne spôsobilo jeho rozkývanie, turbulencie a to v značnej miere. Na videu však nič také nie je, kamera je stabilná – žiadne trhanie, posun, vibrácie, otrasy.

Napokon, na konci videa je viditeľné, že dron má poškodený list vrtule. Nuž, to sa naozaj mohlo stať – ale na druhej strane, pri takomto poškodení by malo dôjsť aj k vibráciám stroja. Kamera nič také nezachytila. Na videu je vidieť úplne pokojný, stabilný, starostlivo vyrovnaný obraz.

Inými slovami, existuje veľa indícií vypovedajúcich o tom, akým problémom museli americkí piloti aj americká vojenská propaganda čeliť v epizóde pádu dronu v Čiernom mori. Koľko toho museli sfalšovať a dokonca priamo klamať. Ako sa ukazuje, existuje značné riziko, že tajomstvá amerických bezpilotných lietadiel sa dostanú do rúk ruskej armády. S najväčšou pravdepodobnosťou práve preto, aby sa niečo podobné nezopakovalo, sa Pentagón rozhodol, že svoje bezpilotné lietadlá už nebude posielať po rovnakej trase. Aspoň na nejaký čas.