Bratislava 4. októbra (TASR/HSP/Foto:europa.eu)
Európska pätnástka plus Chorváti odmietajú znižovať kohéziu
Príjmy do rozpočtu EÚ predstavujú čosi vyše 1% bohatstva vyprodukované členskými štátmi (podiel z DPH a ciel), Európa rozdeľuje takmer polovicu svojich príjmov, tj. 45 % finančných prostriedkov, na zvyšovanie konkurencieschopnosti EÚ a podporu chudobnejších regiónov („súdržnosť“ – kohézia).
Pätnásť krajín Európskej únie (EÚ) a Chorvátsko, ktoré sa stane členom únie budúci rok, chce v piatok (5.10.) v Bratislave vyzvať zvyšné členské štáty na neznižovania výdavkov na kohéznu politiku. Podľa zatiaľ známeho návrhu Európskej komisie (EK) by sa pritom ich objem v rokoch 2014 až 2020 mal pohybovať na úrovni 339 miliárd eur. To predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu ich zníženie o 4,5 % alebo 15,8 miliardy eur.
Momentálne sa členské štáty EÚ nachádzajú v záverečnej fáze rokovaní o budúcom eurorozpočte. Venovaný mu bude aj mimoriadny summit európskych lídrov 22. a 23. novembra. “Sme si vedomí, že rokovania budú veľmi náročné a určité kompromisy bude treba nájsť. Zdôrazňujeme, že práve kohézna politika je to, čo pomáha týmto 15 krajinám v investíciách, budúcom raste a zamestnanosti. Táto politika je pre nás kľúčová a sme za jej zachovanie,” priblížil pre TASR štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Peter Javorčík.
Čistí prispievatelia, od Nemcov po Švédov chcú šetriť
Opačný názor zastávajú čistí prispievatelia do európskeho rozpočtu ako Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko, Fínsko, Holandsko, Rakúsko, Švédsko a Dánsko. Ich prioritou sú výraznejšie úspory v návrhu celkového rozpočtu, ktorého objem presahuje 1 bilión eur. “Hovoria o tom, že škrty by mali byť na úrovni možno 100 až 150 miliárd eur, čiže 10 až 15 % z celého rozpočtu. Z toho vyplýva, že pomerne silné škrty by mali byť práve v obálke pre kohéznu politiku, s čím my nesúhlasíme,” zdôraznil Javorčík. Objem peňazí na vyrovnávanie regionálnych rozdielov by sa v tomto prípade mohol znížiť o 50 až 60 miliárd eur.
Štátny tajomník nevedel zatiaľ odhadnúť, k akému kompromisu členovia EÚ v nasledujúcich týždňoch dospejú. Šestnásť krajín chce na piatkovom stretnutí poukázať na to, že kohéznu politiku treba považovať za základ fungovania únie a európskeho rozpočtu. “Balík, ktorý navrhla EK minulý rok, je pre nás akceptovateľný a chceli by sme si ho udržať,” dodal Javorčík.
Výsledkom rokovania zoskupenia Priatelia kohézie má byť spoločná deklarácia, pod ktorú sa však nepodpíše Cyprus ako aktuálne predsedajúca krajina EÚ. Problémy by mohli nastať aj v prípade Českej republiky, ktorá zároveň patrí medzi krajiny podporujúce výraznejšie škrty v rozpočte a lepšie míňanie eurofondov.