Ženeva 5. marca 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Adam Hunger)

V Ženeve sa uskutočnilo 31. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva, na ktorom mnohých účastníkov zaujalo vystúpenie ministra zahraničných vecí Ruska Sergeja Lavrova. Ponúkame vám preklad jeho prejavu

„Dôležitou úlohou medzinárodného rokovacieho programu je vytvorenie globálneho systému riadenia, ktorý by zodpovedal potrebám XXI. storočia a zabezpečoval adekvátne reagovanie na výzvy dnešného dňa. Stabilitu svetového usporiadania – a to uznávajú všetci, možno dosiahnuť len za podmienok existencie spoľahlivých mechanizmov kolektívneho vzájomného pôsobenia vo všetkých oblastiach, vrátane vytvorenia rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti, zaistenia univerzálneho priestoru pre voľný obchod a hospodársku spoluprácu, zrealizovania všeobecných noriem v humanitárnej sfére.

Je očividná kľúčová úloha Rady OSN pre ľudské práva v úsiliach o posilnenie humanitárneho základu formujúceho sa polycentrického medzinárodného systému. Dnes ráno sme si pripomenuli päťdesiate výročie podpísania Medzinárodných paktov o ľudských právach, ktoré položili základy pre solidárnu prácu medzinárodného spoločenstva týmto smerom. Rusko si kladie za cieľ zvyšovanie efektivity práce Rady pre ľudské práva, podporovanie dialógu o možnostiach zaistenia optimálnych podmienok pre všestranný rozvoj ľudskej osobnosti, práv a slobôd človeka. Počas tohto zasadnutia prezentujeme návrh uznesenia o integrite súdneho systému, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie rovnakého prístupu k spravodlivej justícii.

Počítame s konštruktívnou súčinnosťou kolegov počas diskusií o texte a jeho konsenzuálnom schválení. Strety názorov na rôzne aspekty tohto nového svetového poriadku sú tesne previazané s oblasťou ľudských práv. Avšak, je neprijateľné použitie otázok ľudských práv ako zámienku na zasahovanie do vnútorných záležitostí štátov, čo má za následok destabilizáciu mnohých štátov aj celých regiónov.

Vnímame ako závažnú hrozbu pokusy o nesvedomité interpretovanie záväzkov platných v oblasti ľudských práv, preformátovanie práce OSN a jej orgánov pod heslom „nového výkladu“ koncepcie ľudských práv, vnucovanie neuniverzálnych postojov a hodnôt na škodu medzivládnej podstate Organizácie a zásadám zvrchovanej rovnosti štátov. Podobné pokusy sťažujú spoluprácu, diskreditujú vysoké ciele zabezpečenia univerzálnych ľudských práv.

Rada pre ľudské práva má bohaté skúsenosti vzájomne zdvorilého dialógu, s ktorým by sa malo zaobchádzať s úctou. Napríklad, nadmerné koncentrovanie záujmu Rady o udalosti v jednotlivých krajinách narúša koncepciu univerzálneho periodického prehľadu, ktorý sa stal jedným z hlavných výsledkov komplexnej reformy činností OSN v oblasti ľudských práv. Dnes viac ako inokedy je dôležité rešpektovať zásadu rovnakého zaobchádzania so všetkými kategóriami práv – občianskymi, politickými, ekonomickými, sociálnymi, kultúrnymi. Ich univerzálnosť, nedeliteľnosť, previazanosť a vzájomnosť boli vyhlásené ešte v roku 1993 na Svetovej konferencii vo Viedni.

V praxi sa však stále vyskytuje nerovnováha v príslušných medzinárodných diskusiách: občianske a politické práva sa často presadzujú na úkor ekonomických, sociálnych a kultúrnych. Túto situáciu treba urýchlene napraviť. Musíme sa poučiť z „arabskej jari“ a ďalších nedávnych udalostí, kedy fetišizmus a uctievanie ad absurdum vonkajších prejavov demokracie sa stali hlavnou métou a súčasne s úplným ignorovaním kultúrnych tradícií spoločenstiev sa zvrtli na humanitárnu katastrofu, pripravili milióny ľudí o právo na bývanie, vodu, stravu, prístup k vzdelaniu a lekárskej pomoci, a mnoho ľudí – aj o právo na život.

Považujeme za veľmi dôležité, že Rada pre ľudské práva jednoznačne potvrdila kontinuitu a rovnakú hodnotu všetkých ľudských práv zakotvených v Medzinárodných paktoch z roku 1966 a v rozhodnutí Viedenskej konferencie. Táto úloha by mala byť zásadnou aj pre Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva. Sme pripravení poskytnúť pomoc Úradu pri plnení tejto úlohy, vrátane cieleného vyčlenenia našich dobrovoľných príspevkov na financovanie príslušných programov.

Je zrejmé, že základné normy v oblasti ľudských práv nemôžu byť zabezpečené v podmienkach ozbrojených konfliktov a občianskych vojen. Pritom, utrpenie nevinných ľudí v krajinách postihnutých násilím by nemalo byť predmetom špekulácií a propagandistických kampaní zameraných na riešenie geopolitických problémov. Bohužiaľ, také pokusy sa robia, a to aj v kontexte sýrskej krízy, humanitárne aspekty ktorej sú nemilosrdne využívané tými, ktorí si pestujú ideu o zosadení nežiaducich režimov a dokonca aj o prekreslení hraníc v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN.

Zlepšenie humanitárnej situácie v Sýrii – je jednou z hlavných priorít OSN, a v poslednom období pozorujeme zlepšenie poskytovania pomoci trpiacim ľuďom, uľahčuje sa vstup k zablokovaným regiónom. Ale zásadne vyriešiť humanitárne otázky, prejsť k obnove vojnou zničenej krajiny je možné iba  v podmienkach udržateľného prímeria a začiatku skutočne inkluzívneho sýrskeho dialógu o budúcnosti Sýrie, ktorú by si mali určiť Sýrčania samotní a to bez vonkajšieho zásahu.

Na splnenie tohto cieľa sú určené rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN prijaté na podporu Medzinárodnej podpornej skupiny pre Sýriu a iniciatívy jej spolupredsedov – Ruska a Spojených štátov amerických, ako sa dohodli prezidenti Vladimír Putin a Barack Obama. Samozrejme, že ani v dojednaniach o prímerí, ani pri politickom urovnaní nie je miesto pre teroristov a extrémistov, ktorých ideológia a prax sú v rozpore s princípmi existencie ľudskej civilizácie. Dosiahnutie rozhodujúcej porážky IS, „Dzhebhat en-Nusrat“ a podobných je nezvratnou podmienkou pre zabezpečenie práv ťažko skúšaných národov Sýrie, Iraku a celého regiónu Blízkeho Východu a Severnej Afriky.

Osobitná úloha – zastaviť prikrmovanie teroristov zvonku, čo si vyžaduje zablokovanie hranice medzi Sýriou a Tureckom, cez ktorú smerujú dodávky zbraní pre banditov a to aj v kolónach s humanitárnou pomocou, a novinárov, ktorí zverejnili tieto údaje, postavili pred súd a odsúdili na mnoho rokov. Mimochodom, je to o slobode prejavu.

Obzvlášť znepokojuje osud kresťanského obyvateľstva a ďalších etnických a náboženských menšín v danom regióne. Pred rokom tu, v Ženeve, sme mali špeciálnu konferenciu venovanú tomuto problému, ktorý sa odvtedy prehĺbil. Rád by som v tejto súvislosti upozornil na nedávno podpísané v Havane spoločné vyhlásenie Patriarchu Moskovského a celej Rusi Kirilla a Pápeža Františka, ktorí vyzývajú medzinárodné spoločenstvo okamžite prijať opatrenia na zastavenie masového exodu kresťanov z krajín Blízkeho Východu. Veríme, že táto výzva bude mať praktické uplatnenie, vrátane aktivít Rady pre ľudské práva. Budeme prispievať k tomuto procesu.

Ďalším neblahým následkom avanturistickej politiky vynútených zmien na Strednom Východe a v Severnej Afrike je migračná kríza v ktorej sa topí Európa. Táto sa ďalej umocňuje pre nedostatok koherentného, ​​jednotného postoja Európskej únie, niektorí členovia ktorej reklamujú svoju liberálnu politiku voči migrantom a tým akoby dodatočne podnecujú novú prílivovú vlnu do Európy, zatiaľ čo iní sa ocitajú ako v prvej línii tvárou v tvár týmto vlnám a snažia sa dištancovať od migrantov plotmi a múrmi.

Výsledkom je, že zúfalí ľudia, utekajúci od vyprovokovaných vojen a konfliktov, namiesto sľubovaného pohodlného života sa dostali do nových problémov, sú vystavení nehumánnemu, občas násilnému zaobchádzaniu, čomu príklady vidíme každý deň, a to aj v televízii. Sme presvedčení, že tieto metódy nevyriešia problém. Je jasné, že spoliehať sa na Európsku úniu je neisté, najmä aj preto, že migračná kríza zasahuje mnohé krajiny, ktoré  nie sú členmi EÚ, ale ktoré znášajú negatívne dôsledky činnosti resp. nečinnosti členských krajín.

Považujem za vhodné zapojiť do vypracovania integrovaného prístupu príslušné štruktúry OSN a tiež Medzinárodnú organizáciu pre migráciu (IOM). Hlavná vec – dôsledne pracovať na odstránení príčin krízy s migrantmi a utečencami, čo si vyžaduje skoré urovnanie konfliktu v Sýrii, Líbyi, Jemene, stabilizáciu v Iraku a Afganistane, a samozrejme, spravodlivé riešenie palestínskeho problému.

Pokračuje závažné porušovanie práv národnostných menšín na Ukrajine. V podmienkach chýbajúceho pokroku v implementácii politických reforiem požadovaných minským Balíkom opatrení , schválenom rezolúciou BR OSN, s vedomím a dokonca s podnecovania kyjevských úradov na Ukrajine silnie agresivita radikálnych nacionalistov, otvorene sa konajú pochody neonacistov, pokračuje sa prenasledovanie disidentov, násilné obsadzovanie chrámov Ruskej pravoslávnej cirkvi. Zamotáva sa vyšetrovanie masových zločinov, vrátane udalostí v Kyjeve vo februári a v Odese v máji 2014 – napriek snahám Rady Európy o zistenie páchateľov a postavenie ich pred súd spravodlivosti. Dúfame, že ľudskoprávne a humanitárne štruktúry OSN venujú všetkým týmto otázkam náležitú pozornosť.

Závažné otázky zostávajú otvorené v súvislosti so stavom v oblasti ľudských práv v pobaltských štátoch, kde až doteraz je nevyriešený problém veľkého množstva ľudí bez štátnej príslušnosti a kde je tiež zrejmá tolerantnosť k neskrývanému oživeniu neonacizmu, pri hanebnom mlčaní EÚ a USA. Nesmieme zabúdať, že moderný systém ochrany ľudských práv je výsledkom víťazstva nad nacizmom v druhej svetovej vojne. Jeho rozhodujúce základy sa opierajú aj na rozhodnutia Norimberského tribunálu 70. výročie ktorého si pripomíname tento rok.

Nesmieme sa skrývať za obavy o slobodu prejavu a zhromažďovania a súčasne tolerovať ultraradikálne hnutia, ktoré vychvaľujú nacistov a ich prisluhovačov, presadzujú rasovú diskrimináciu a xenofóbiu. Uvedomovanie si nebezpečenstva takých názorov silnie – nasvedčuje o tom aj zvyšovanie počtu spoluautorov, ktorí schvaľujú každoročne predkladanú na podnet Ruska rezolúciu Valného zhromaždenia OSN o boji proti glorifikácii nacizmu.

Napriek všetkým zložitostiam práce orgánov OSN pre ľudské práva Rusko je odhodlané konštruktívne spolupracovať so všetkými partnermi. Sme naklonení hľadaniu konsenzu o postupoch pre ďalší rozvoj rovnoprávnej spolupráce za účelom zvládania výziev, prekážajúcich plnohodnotnému naplneniu ľudských práv a základných slobôd na základe univerzálnych medzinárodných právnych nástrojov a s ohľadom na kultúrnu a civilizačnú rôznorodosť súčasného sveta,“ povedal v závere minister zahraničných vecí Ruska Sergej Lavrov.