Čo vám prvé preblesklo hlavou, keď ste sa dozvedeli o smrti novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice? Čo podľa vás bolo motívom vraždy? Do akej miery sa stotožňujete s verziou, že za týmto ohavným činom stojí talianska mafia?

Takmer okamžite mi napadla myšlienka, že to bola mafia. Profesionálne a chladnokrvne vykonaná vražda. Žiadni narkomani, žiadni zlodeji. A dodnes som názor nezmenil. Aj keď nemám dostatok informácií, podobne ako každý iný, okrem vyšetrovateľov.

Dôvodom pravdepodobne boli aktivity Jána Kuciaka v súvislosti s pripravovaným ďalším v článkom o prepojení talianskych podnikateľov na kalábrijskú mafiu, a možno i na nejaké osoby na Slovensku.

Ako na vás zapôsobila skutočnosť, že prezident Andrej Kiska sa vrátil z lyžovačky až o niekoľké dní po tragickej udalosti?

Mohlo by sa zdať príliš lacné navážať sa do pána Kisku v súvislosti s jeho oneskoreným návratom z lyžovačky po tragickej udalosti. On však zastáva funkciu prezidenta republiky a pri takejto vážnej udalosti bolo jeho povinnosťou okamžite prerušiť pobyt na horách a vrátiť sa domov. Bolo by to minimálne slušné k obetiam vraždy, keď už sa pán Kiska toľko oháňa slušnosťou. Ponáhľal sa na Slovensko, až keď hystéria okolo vraždy naplno prepukla, čo zaváňa politickou vypočítavosťou.

Ako nazeráte na neucelené a neustále meniace sa požiadavky organizátorov protestov, ktorí ich najprv nazývali pietnou spomienkou?

Už prvé, ale najmä druhé kolo mítingov, ktoré mali byť pietnou spomienkou na zavraždených mladých ľudí, sa stali protivládnou politickou demonštráciou, z úzadia evidentne kýmsi organizovanou. V mene volania po slušnom Slovensku sa to na mítingoch hemžilo neslušnými prejavmi a transparentmi, ktoré miestami hraničili výzvami k násiliu. Rastúcu agresivitu mítingov dokresľuje aj stupňovanie požiadaviek samozvaných organizátorov protestov, ktoré od odvolania jednodnotlivých predstaviteľov štátu, cez demisiu vlády dospeli až k ultimatívnej požiadavke predčasných parlamentných volieb. Pritom, na rozdiel od nežnej revolúcie 1989, dnes slobodné parlamentné voľby sú predsa garantované, nikto ich nespochybnil. Z takých volieb vzišla i súčasná vládna moc. O dva roky sa ľudia opäť budú môcť slobodne rozhodnúť o tom, kto bude ďalej riadiť tento štát.

Od začiatku súčasnej vlády sú ľudia v uliciach už tretíkrát. O čom to podľa vás svedčí?

Predovšetkým, viacerí predstavitelia strany Smer-SD prekročili Rubikon, stratili úctu a hlavne pokoru. Strata pokory, možno v dôsledku neustáleho tlaku, bola najviac viditeľná, a pre občanov najciteľnejšia, práve u bývalého premiéra Fica. Ako kľúčového reprezentanta vládnej moci. Nechuť odsťahovať sa z komplexu Bonaparte, zamestnanie mladej poradkyne pre všetko na Úrade vlády, pohŕdavé útoky na novinárov, atď. Za pánom Ficom však nezaostávali ani jeho viacerí ďalší politickí súputnici. To všetko postupne prerastalo do vlny odporu, ktorá sa teraz preliala námestiami.

Aký je váš postoj k aktuálnemu riešeniu situácie, t.j. vytvoreniu novej vlády na čele s Petrom Pellegrinim?

Je to štandardná a legitímna situácia. Vládne politické strany sa nemienia vzdať svojho vplyvu v štáte a výsledky ostatných parlamentných volieb im k tomu dávajú mandát. Vládne strany konajú na základe mandátu, ktorý dostali v rámci volieb, ktorých sa zúčastnilo cca 70% voličov. Proti tomuto mandátu krik cca 3% voličov na námestiach je naozaj len marginálny. Takže, ak pán Pellegrini zostaví vládu, ktorá dostane v parlamente podporu, bude to vláda plne legitímna a demokraticky ustanovená.

Ozývajú sa kritické hlasy nielen voči koalícii ale aj voči opozícií. Niektorí volajú po úradníckej vláde. Aké zoskupenie politických strán by Slovensku aktuálne najviac pomohlo?

Úradnícke vlády sú vlády, ktoré spravidla vedú krajiny len do času konania predčasných volieb. Taká situácia na Slovensku zatiaľ nenastala.

Slovensku by najviac pomohla vláda, ktorá by zabránila korupcii, rozkrádaniu, ktorá by zlepšila vymožiteľnosť práva, zreformovala penzijný, zdravotný a vzdelávací systém, znovu naštartovala poľnohospodárstvo a výstavbu diaľnic, a ktorá by zvýšila dôveru občanov vo vlastný štát. Súčasný parlament takú vládu nevie ponúknuť. Snáď po budúcich voľbách.

Súčasným politikom je tiež vyčítané, že sú odtrhnutí od reality. Ako je to podľa vás?

Každý politik má svoju realitu, od nej určite nie je odtrhnutý. Horšie však je, ak je vládna moc odtrhnutá od reality bežných ľudí, čo sa však často stáva, a výnimkou nie je ani súčasnosť. Riešením sú len pravidelné slobodné voľby, aj tie sú však občas cestou z dažďa pod odkvap.

Čo si myslíte o požiadavke odvolať prezidenta Policajného zboru SR Tibora Gašpara? Je legitímna?

Každá požiadavka vyslovená občanom či skupinou občanov je legitímna, pokiaľ zodpovedá Ústave. Táto požiadavka nie je s Ústavou v rozpore, musí mať však aj politickú podporu, čo zatiaľ nemá. Osud pána Gašpara bude silne závisieť od úspechu vyšetrovania vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky.

Mimovládne organizácie boli aktívne aj v období, keď ste boli v politike vy. Ako vnímate ich aktuálnu činnosť v súvislosti s vraždou?

Nič podstatné sa nezmenilo. Mnohé mimovládky korektne vykonávajú bohumilú činnosť orientovanú najmä na pomoc ľuďom v núdzi, avšak sú aj také, ktoré striehnu na vhodnú alebo vyvolanú situáciu, aby za peniaze zvonka roznecovali politické vášne. Akože v mene slušnosti, demokracie, transparentnosti, ale hlavne v záujme skrytých prispievateľov. Nič nové od čias veľkého Ríma.