V septembri 1959 uprostred studenej vojny pozval Eisenhower Chruščova na dlhú návštevu USA. Bola by podobná cesta reálna aj dnes?

Londýn 17. septembra 2018 (HSP/RT/Foto:TASR/AP)

V septembri 1959 sa Nikita Sergejevič Chruščov stal prvým sovietským vodcom, ktorý navštívil Ameriku. Bola to pozoruhodná udalosť a kľúčový moment studenej vojny, pripomína vo svojom príspevku pre portál RT britský novinár John Wight.

Narodil sa v roku 1894 chudobným roľníkom v Rusku, Chruščov vyrastal v pravdepodobne najdramatickejšom obdobím v ruských dejinách, pričom zažil prvú svetovú vojnu, februárovú a októbrovú revolúciu, občiansku vojnu v rokoch 1918-1922. Po tom nasledovali päťročné hospodárske plány a čistky v 30. rokoch 20. storočia. Takisto bol svedkom druhej svetovej vojny a poststalinistického obdobia, v ktorom už bol Chruščov výrazne osobne a politicky činný. Preslávil sa najmä “tajným prejavom” z roku 1956 na 20. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v Moskve.

Od vodcu, ktorého politická kariéra bola úzko spätá so Stalinom, bol tento prejav považovaný za akt zrady – cynický pokus urovnať si svoje vlastné svedomie a dištancovať sa od brutálnych výstrelkov jeho predchodcu. Iní považovali tento prejav za odvážny a potrebný, pričom začali spochybňovať sklerotickú politickú kultúru v horných vrstvách strany a vlády, ktorá bola nezlučiteľná s vtedajšími pomermi v krajine a Chruščov tak vlastne umožnil krajine a jej ľuďom jednoduchšie dýchať.

Chruščovov sedliacky pôvod a svojrázny štýl z neho urobili vodcu, ktorý bol ochotný riskovať doma aj na medzinárodnej scéne. Dobre porozumel rozhodujúcemu rozdielu medzi doktrinálnou čistotou, ktorá vyzerá dobre na papieri a skutočnou politikou plnou dôležitých testov v skutočných svetových podmienkach. Dokázal si tak vybudovať meno politika, ktorý nebol väzňom pevných ideologických pozícií.

Úspech jeho pohľadu na svet nebol nikde viac zrejmý ako v zahraničnej politike definovanej cieľom pokojného spolužitia so Západom. A práve tu sa nachádza fascinujúca epizóda v histórii studenej vojny, keď sa sovietsky líder, na pozvanie prezidenta Eisenhowera 15. – 27. septembra 1959 vybral na dvojtýždňovú cestu po USA.

Chruščov vo svojich memoároch zanechal poklad osobných spomienok na túto cestu. S osviežujúcou svätosťou priznáva, že keď dostal pozvánku na návštevu USA, veľmi to prekvapilo Moskvu. “Nemali sme dôvod očakávať takéto pozvanie,” píše. “Naše vzťahy boli veľmi komplikované… Amerika nás úplne bojkotovala… a zrazu pozvanie. Čo to znamenalo? Nejaký posun? Bolo ťažké to pochopiť.”

Cítil hrdosť na istý posun v postoji Washingtonu k ZSSR. Neuspokojilo ho to však: “Už sme sa dostali ďaleko od čias, keď nás Spojené štáty ani diplomatický neuznali. Cítili sme pýchu v celej krajine, v strane, v našom ľude. Hlavnými faktormi, ktoré prinútili prezidenta Eisenhowera, aby hľadal cestu k lepším vzťahom, bola naša ekonomická moc, moc našich ozbrojených síl a celej spoločnosti. ”

V ZSSR prebehla vážna diskusia o tom, kto by mal byť súčasťou delegácie v USA: “Vznikla otázka, či vziať naše manželky alebo nie. Keď sme spolu s Bulganinom odišli do Ženevy a Londýna, nechali sme manželky doma. Ísť bez nich bolo jedným z našich odkazov smerom k Stalinovej ére. Stalin bol veľmi podozrievavý ku komukoľvek, kto niekde cestoval so ženou… Vo všeobecnosti sme vždy považovali za maloburžoazný luxus cestovať s manželkami.”

V čase pozvania od Eisenhowera riešila Chruščovova vláda krízy doma aj v zahraničí. Jeho spomínaný prejav na 20. zjazde KSSZ, ktorý začal proces de-stalinizácie, mal neúmyselný následok katalyzácie protisovietskeho sentimentu v celom východnom bloku, najviac v Maďarsku. Medzitým studená vojna dosiahla bod, v ktorom bol takmer každý presvedčený, že tretia svetová vojna je otázkou času. V tejto súvislosti návšteva Spojených štátov priniesla príležitosť na zmiernenie napätia medzi Východom a Západom, ktoré boli “tehotné” na konflikt.

Chruščovov úspech v sovietskom systéme sa prejavil dosť rýchlo. Lietadlá Tu-114 ho dopravili do USA letom zo Sovietskeho zväzu bez medzipristátia. Po prílete do Washingtonu Američania nemali schody dostatočnej výšky, aby sa dostali ku dvierkam. “Nevedeli, že naše lietadlo bude také obrovské. V ich očiach sme mohli vidieť údiv. Nikdy nevideli nič podobné.”

Okrem série rozhovorov, ktoré sovietska delegácia uskutočnila so svojimi americkými kolegami o rôznych témach a záležitostiach spoločného záujmu, sovietsky líder navštívil New York, Los Angeles, San Francisco a Pittsburgh. Následne cesta vyvrcholila súkromnými rozhovormi s Eisenhowerom.

Chruščov spomína na večeru, ktorá sa konala počas jeho návštevy v Los Angeles v spoločnosti bohatých a vplyvných hodnostárov mesta: “Jedlo bolo lahodné a pekne podávané,” píše. “Žiadna kyslá kapustová polievka.”

Ale veci sa otočili, keď starosta mesta počas svojich vyjadrení urážal Sovietský zväz. Chruščov bol nútený odpovedať zhromaždeným hosťom vyjadrením: “Pán starosta,” povedal som, “som tu ako hosť prezidenta. Neprišiel som do vášho mesta, aby som bol urážený alebo aby som vás počúval znevažovať našu skvelú krajinu a našich skvelých ľudí. Ak moja prítomnosť nie je vítaná, potom je moje lietadlo pripravené odletieť späť do Sovietskeho zväzu. ”

Chruščovovo stretnutie s vedúcim amerického zväzu robotníkov v automobilovom priemysle Walterom Reutherom poskytuje ďalší fascinujúci pohľad na svetový postoj ku človeku, ktorý bol vychovaný v presvedčení, že komunizmus znamená budúcnosť. “Pozoroval som Reuthera… bol to muž, ktorý zradil triedny boj … Dostával toľko peňazí ako vedúci odboru ako riaditelia najväčších amerických korporácií, ako Ford. Inými slovami, kapitalisti si ho kúpili.”

Nakoniec pokus o dosiahnutie prelomu v americko-sovietskych vzťahoch v priebehu turné zlyhal. “Mohol by som povedať, že Eisenhower bol vyčerpaný,” píše Chruščov. “Vyzeral ako muž, ktorý spadol cez dieru na ľade a bol vytiahnutý z mrazivej vody, ktorá z neho stále kvapkala.”

Hoci na počas cesty nepodarilo dosiahnuť výsledok, o ktorý sa usilovali obaja vodcovia, je to dôkaz politickej odvahy prezidenta Eisenhowera, ktorý pozval svojho sovietskeho náprotivka, aby navštívil krajinu počas obdobia extrémneho nepriateľstva medzi Washingtonom a Moskvou.

Je pravdepodobné, že bez jeho návštevy v USA v roku 1959 by Chruščov nebol ochotný vyhovieť JFK počas kubánskej krízy v roku 1962. Stal sa lídrom, ktorý bol schopný humanizmu aj v čase krízy bez ohľadov na geopolitické rozdiely.

V roku 2018 v dôsledku všeobecnej protiruskej horúčky, ktorú riadi Washington, je veľmi nepravdepodobné, že sa takáto návšteva prezidenta Vladimíra Putina uskutoční v blízkej dobe, rovnako ako návšteva jeho amerického náprotivka prezidenta Trumpa v Rusku, uvádza na záver Wight.