Môj profil 
Predplatné
Ukrajinsko-poľskej vyhrotenie
“Pamätáme Ľvov a Vilnius!” “Nechceme Banderu!” “Ukrajina, priznaj pravdu! Poľsko zdvihni sa z kolien!” Tieto plagáty sa objavili na početných demonštráciách poľských nacionalistov a patriotov, ktoré prebehli po celej krajine 11. novembra 2017. Poľsko oslavovalo deň nezávislosti.
Samozrejme, že na demonštráciách nepanovali iba protiukrajinské heslá, tentoraz radikáli dokonca ani nezapálili ukrajinskú vlajku, ako tomu bolo predtým. Avšak svoj postoj k bratom v európskej voľbe radikálnej pravice vyjadrili. Neboli to však len oni, ale aj vedenie krajiny.
Ešte pred demonštráciou 8. novembra pri hrobe neznámeho vojaka v centre Varšavy sa objavili dve nové pamätné tabule pripomínajúce Poliakov, ktorí počas druhej svetovej vojny padli v boji s Organizáciou ukrajinských nacionalistov a Ukrajinskú povstaleckú armádou (OUN-UPA). Iniciátorom rozmiestnenia týchto pamätných dosiek bolo poľské ministerstvo obrany.
Toto rozhodnutie ostro kritizoval riaditeľ Ukrajinského inštitútu národnej pamäti Volodymyr Vjatrovyč. 9. novembra poľské médiá informovali, že Vjatrovyčovi bol zakázaný vstup na poľské územie. Poľské ministerstvo zahraničia to však nepotvrdilo.
Príhoda s pamätnou tabuľou a Vjatrovyčem sa stala súčasťou sporov oboch krajín, ktoré začali neskôr po tom, čo 2. novembra 2017 poľský minister zahraničia Witold Waszczykowski vyhlásil, že do jeho krajiny sa nebudú vpúšťať “Ukrajinci s protipolskými postojmi”. 10. novembra Waszczykowski zdôraznil, že Ukrajinu čakajú vážene problémy s EÚ, pokiaľ neodmietne zveličovanie nacionalistov, ktorí sa pošpinili kolaboráciou s Hitlerom, a charakterizoval vzťahy s Ukrajinou ako tie najhoršie za posledné roky. “Protipoľské signály” z Ukrajiny označil ako neprijateľné aj prezident krajiny Andrzej Duda. V ukrajinskej Najvyššej rade zase obvinili Poľsko z “delenia Ukrajiny”.
Proti Západu i Východu
Požiadavka, aby Berlín vyplatil kompenzácie, sa v zahraničnej politike Varšavy spája s odcudzením od Bruselu a od Moskvy. Európska únia je nespokojná s konzervatívnymi reformami Varšavy vrátane podriadenia súdneho systému legislatíve a exekutíve krajiny a tiež s tým, že Poľsko odmieta prijímať migrantov z Blízkeho východu a Afriky.
Moskvu zase dráždi zákon o dekomunizácii, ktorý ohrozuje osud pomníkov sovietskym osloboditeľom v Poľsku. Rozvoju vzťahov medzi Ruskom a Poľskom tiež nesvedčí príležitostné vyhlásenia poľského ministerstva obrany o hrozbe, ktorá prichádza z Ruska. Minister obrany Antoni Macierewicz je známym stúpencom konšpiračnej teórie, podľa ktorej to bola práve Moskva, ktorá zosnovala katastrofu prezidentského lietadla Tu-154 v Smolensku v roku 2010. Vtedy zahynul poľský prezident Lech Kaczynski a takmer celá špička armádneho velenia krajiny.
“Jediní susedia, s ktorými má súčasná poľská vláda dobré vzťahy, sú Česko a Slovensko,” uviedol v rozhovore pre RT výskumný pracovník Inštitútu slovanských štúdií Ruskej akadémie vied Vadim Volobujev, “s Čechmi a Slovákmi majú dobré vzťahy, zatiaľ čo so všetkými ostatnými sú proste odporné. ”
Dokonca aj vzťahy s rovnako tak proamerickou a protiruskou Litvou trpia sporom o Vilenský kraj, ktorý v rokoch 1918-1939 patril Poľsku. Nakoniec aj Česko, Slovensko a Maďarsko, ktoré spolu s Poľskom tvorí Vyšehradskú štvorku, podporujú Varšavu len v konfrontácii s Bruselom, ale nie s Moskvou. Takže jediným absolútnym spojencom Poľska sú zaoceánske Spojené štáty.
“Súčasné poľské vedenie vsadilo na Washington. To napokon ani neskrývajú,” hovorí politológ Piotr Pietrowski. Avšak podľa neho poľské očakávania od USA sú príliš prehnané.
“Pre Britániu a USA sa Poľsko hodí ako protistrana vo vnútri Európskej únie,” domnieva sa Pietrowski, “akonáhle táto potreba zmizne, zmizne aj nutnosť zachovávať nad Poľskom patronát. K tomu dôjde hneď po brexite”. Preto sa expert domnieva, že v záujme Varšavy by bola diverzifikácia vzťahov a nájdenie cesty k spolupráci s Ruskom a Čínou.
Bieloruská otázka
Podobného pohľadu sa pridržiava aj analytik poľského denníka Gazeta Wyborcza Paweł Wroński. Podľa neho vážnu úlohu v tomto procese zlepšovania rusko-poľských vzťahov by mohlo hrať Bielorusko. Tézu o novom oteplení medzi Varšavou a Minskom takisto nedávno vyslovil riaditeľ poľského Európskeho historického inštitútu Paweł Śpiewak a tiež 9. novembra 2017 poslanec Mirosław Suchoň na zasadnutí parlamentu.
“Ja by som ale nehovoril o zlepšení, pretože politika Práva a spravodlivosti vo vzťahu k Bielorusku nie je jednoznačná,” domnieva sa Piotr Pietrowski.
Podľa bieloruského experta súčasná poľská vláda je často vo vleku nacionalistov. V roku 2016 napríklad úrady povolili akciu nacionalistov na uctenie pamiatky bývalého veliteľa Zemskej armády Romualda Rajsa, prezývaného Hnedý, a jeho bojovníkov. Pred 70 rokmi títo ľudia zorganizovali masaker Bielorusov v Podleskom vojvodstve – bývalej Bielastockej oblasti Bieloruskej SSR, ktorú Stalin odovzdal Poľsku v roku 1945.
Podľa politológa ďalším dôkazom neprívetivej politiky Poľska voči Bielorusku je financovanie opozičnej aktivity v krajine. Jedná sa napríklad o financovanie poľskou vládou opozičnej televíznej stanice Belsat, kde sa propagujú radikálne a nacionalistické názory.
“Hoci bieloruské vedenie niekoľkokrát naznačovalo poľskej vláde, že k normalizácii vzťahov je potrebné ukončiť prácu tejto televízie, k tomu nedošlo,” zdôraznil Pietrowski.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
