Môj profil 
Predplatné
Strana Smer zrejme naozaj dlho nevedela, koho nominuje za svojho kandidáta prezidenta. Teoreticky nemusela určiť nikoho, ale najsilnejšia strana to zrejme považovala za svoju povinnosť. Žiaľ pre ňu, čo sa robí len preto, že sa musí, nerobí sa najlepšie.
V piatok Maroš Šefčovič teda oficiálne oznámil prijatie svojej kandidatúry. Osobne si pribral na podporu len svoju manželku Helenu, ktorej tam pre kamery v trápnom geste venoval kyticu kvetov.
Viac, ako toto oficiálne oznámenie kandidatúry, boli zaujímave body, s ktorými chce Šefčovič bodovať u voličov.
Jednoznačne vyjadril to, čoho sa báli jeho najlepší priatelia a na čo sa tešili jeho nepriatelia – že jeho snaha bude “jednoznačne garantovať naše pevné uchopenie v Európskej únii”. Dokonca spomenul termín, ktorý pred rokom spôsobil problémy Ficovi a odvtedy ho ani on už nepoužíva : “európske jadro”. Je zjavné, že eurokomisár je naozaj posunutý ešte aj voči svojím straníckym kolegom, čo sa týka nepochopenia odmietania súčasnej Európskej únie slovenskou populáciu.
Čo sa týka jeho straníckeho zaradenia ku Smeru, to vyjadrenie platí, aj keď Šefčovič zdôraznil, že nie je členom strany. Urobil to tak dôrazne, že niektorých českých novinárov zmiatol, či teda nie je “nezávislý kandidát”. Nuž, nezávislý určite nie, veď Smer mu dá celých stotísíc na kampaň, a Smer, nie občania, mu dá aj potrebných pätnásť podpisov poslancov. Formálne by teda nemal osloviť iných, ako voličov Smeru – ale voličská základňa na Slovensku sa popletie ešte ľahšie, ako český novinár, takže určitú šancu Šefčovič má.
Maroš Šefčovič je označovaný za kariérneho diplomata, v rokoch 1985 -1990 študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (neskôr doplnené doktorandským štúdiom na UK Bratislava). Už v roku 1990 absolvoval kurz francúzštiny v Paríži a neskôr hebrejského jazyka v Izraeli.
Dnes sa ako kandidát explicitne vyjadril, že je kandidátom všetkých starých strán (vraj odmieta rozdiel koalícia versus opozícia, čo by som mu aj veril) ale je proti reálne živým stranám (“extrémnym názorom”). Toto a iba toto je jeho politické postavenie, jeho názor a jeho politický boj.
Vo vzduchu visela otázka: a čo budete robiť, ak vás nezvolia, pán Ševčovič? A aj keď nepadla priamo takto, dostalo sa jej odpovede. Eurokomisár si zobral v Európskej komisii len neplatené (dvojmesačné?) voľno, jeho kolegovia mu vraj veselo zatlieskali (zrejme kandidátsku kampaň považujú za originálny spôsob trávenia dovolenky) . A sľúbili mu, že ak vyhrá, a bude musieť zostať na Slovensku, budú ho chodiť navštevovať v Bratislave (aby mu nebolo smutno).
Smer si teda nezvolil kandidáta pronárodného. Pre Smer samotný to nie je dobré – ale pre pár patriotických kandidátov je kandidatúra Šefčoviča vlastne výborná správa. Nik z národných a patriotických síl Slovenska, a medzi voličmi Smeru sa určite takých nájde dosť, nebude voliť eurokomisára. Naopak, Šefčovičove reálne skúsenosti ako agenta globalizmu určite zatienia väčšinu zvyšných amatérskych kandidátov takzvanej pravice. Možno povedať, že Fico vlastne prebil svoju “pravicovú” opozíciu ich vlastnou zbraňou. Porazil tak dve strany naraz – ich aj seba.
Napriek tomu, že pán Šefčovič sľúbil ako prezident venovať jeden deň v mesiaci ako “pracovný deň otvorených dverí” v sídle prezidenta, svoj odmietavý prístup k verejnosti sa prejavil aj neumožnením položenia viacerých, ako pár otázok médií. Nepresvedčil teda hneď pri prvom svojom vystúpení.
Peter Vanád
