V tejto situácii bude treba nakupovať okrem plynu z plynovodu tiež stále viac ruského skvapalneného plynu. Plynovod Nord Stream 2 však podľa názoru Európanov musí byť uvedený do prevádzky čo možno najrýchlejšie.

Plyn dochádza

V roku 2018 potrebovala Európa 390 miliárd kubíkov importného plynu. Polovicu zabezpečilo Rusko: Gazprom dodal rekordných 201,7 miliardy kubíkov. Po spustení plynovodu Nord Stream 2 s kapacitou 55 miliárd kubíkov ročne sa export značne zvýši.

Riaditeľ nemeckej energetickej spoločnosti Uniper (partner Gazpromu) Andreas Schierenbeck ale vyhlásil, že ani Nord Stream 2 neuspokojí rastúci európsky dopyt. Podľa jeho odhadu môže deficit plynu na kontinente dosiahnuť 300 miliárd kubíkov ročne.

Nedostatok modrého paliva nie je ani tak výsledok zvýšenej spotreby Európanov ako stáleho poklesu vlastnej ťažby. V holandskom Groningene, na ktorý pripadala šestina celej ťažby EÚ, konzervujú vrty a definitívne uzavretie ložiska nedávno preniesli z roku 2030 na 2022.

Ťažbu znižuje aj Dánsko, ktoré nepovolilo Rusku výstavbu úseku plynovodu vo svojich vodách. Ložisko Tyra pozastavilo prácu a teraz kupuje kráľovstvo plyn z nemeckého plynovodu. Ako pripomenulo Danmarks Radio, znamená to závislosť na ruskom plyne, pretože Nemci dostávajú palivo práve od Rusov.

Analytici sú presvedčení, že Dáni dajú plynovodu Nord Stream 2 zelenú do mesiaca, inak budú proti Kodani vznesené žaloby zo strany prevádzkovateľov projektu v hodnote mnohých miliónov.

“Pripomenieme taktiež zníženie ťažby a dodávok plynu z Nórska a Veľkej Británie,“ povedal šéf Uniper. “Vzniká veľmi podstatný rozdiel medzi dopytom a ponukou.” Preto je Schierenbeck presvedčený, že Európa bude čoskoro potrebovať viac plynu z plynovodu, a tiež skvapalneného plynu.

Experti nevylučujú, že tieto vyhlásenia sú okrem očakávania čo najrýchlejšieho ukončenia výstavby Nord Steam 2, pokusom o upokojenie Američanov, ktorí sa snažia zaplniť európsky trh vlastným skvapalneným plynom. Washington spolu so spojencami všemožne bráni v Európe výstavbe ruských plynovodov mimo Ukrajinu, vyhráža sa sankciami proti účastníkom týchto projektov.

Žiadna voľba neexistuje

Trump sa rozčuľuje. Nemecko chce dostávať 60-70% energie z Ruska, ale zároveň počíta s tým, že Washington bude naďalej chrániť Nemcov pred “hrozbou z Východu“.

Berlín na to reagoval návrhom na výstavbu niekoľkých terminálov na príjem skvapalneného zemného plynu. “Chcú ukázať Washingtonu, že budú nakupovať aj jeho plyn, pretože je hlavným spojencom v NATO. Ale nechcú tiež prísť o staré zmluvy,” vysvetlil Igor Juškov, popredný expert Fondu národnej energetickej bezpečnosti.

Nemecké ministerstvo zahraničia naďalej opakuje, že americký skvapalnený plyn bude pre nemeckých odberateľov takmer o 30% drahší ako ruský plyn z plynovodu. A výstavbu terminálov zatiaľ neotvorili.

Pritom, ako píše nemecký denník Handelsblatt, ak bude táto výstavba začatá, bude to viac výhodnejšie pre Rusov ako Američanov, pretože práve Rusko dnes obsadilo druhé (po Katare) miesto v dodávkach skvapalneného plynu do Európy. USA sú na treťom.

Podľa pravidiel EÚ musí každá členská krajina mať tri zdroje dodávok. Pre Nemecko činí plyn z Ruska a Nórska dva, terminál na skvapalnený plyn bude tretím zdrojom. Lenže tento skvapalnený plyn nemusí byť americký.

Dnešná situácia so skvapalneným plynom na európskom trhu zjavne svedčí o tom, že tiež tu môže zabezpečiť očakávané zvýšenie dodávok hlavne Rusko. Alternatívne zdroje v podstate nie sú. Nórsko to napríklad nemôže urobiť kvôli vyčerpaniu svojich ložísk v Severnom mori.

“Nóri musia ísť na sever, do Nórskeho a Barentsovho mora. Neponáhľajú sa však, pretože počas terajších cien plynu nebudú nové projekty v severných šírkach jednoducho rentabilné,” poznamenal Juškov.

Export nedokáže zvýšiť ani Alžírsko, pretože tam rýchlo rastie domáci dopyt. Tento rok po prvýkrát za takmer 40 rokov prekročilo 50%. Pritom v miestnych ložiskách vyťažili za šesť prvých mesiacov tohto roka o 8% plynu menej. Alžírsko preto prestáva byť veľkým dodávateľom Európy: export klesol o takmer 20%, na 20,5 miliardy kubíkov.

Existujú veľké pochybnosti o tom, že Európania dajú prednosť politickým úvahám na úkor pragmatických záujmov a budú brániť zvýšenie dodávok palív z Ruska.