Škandalózne úpravy legislatívy, vrátane kontroverznej zmeny Ústavy, nezvládnutá a arogantná komunikácia predstaviteľov vlády, neradostná situácia vo väzenstve, evidentne politicky motivovaná reforma justície vrátane pochybnej zmeny súdnej mapy… tých prešľapov a dôvodov na protesty je už príliš dlhý rad. Medzi advokátmi, sudcami a ďalšími príslušníkmi právnických povolaní sa už otvorene hovorí o krokoch, ktorými by dali najavo svoju nespokojnosť. A azda najčastejšie sa opakuje výzva na odstúpenie ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej.

S otázkami na túto tému sme sa obrátili na sudcu Patrika Števíka, signatára nedávnej výzvy 14 sudcov za zachovanie demokracie a právneho štátu (písali sme o nej tu)

Hlavné správy: Čoraz častejšie sa hovorí o tom, že ministerka spravodlivosti Mária Kolíková nezvláda svoju funkciu, nemá dôveru verejnosti, rezortu justície ani akademickej obce a mala by odísť. Aký je váš názor?

Števík: „Pôsobenie pani Kolíkovej vo funkcii ministerky nemožno nazvať inak ako prepadák. Úplne ignorovala Senecovo odporúčanie: Auribus frequentius, quam lingua utere (častejšie používaj uši ako jazyk). To, čo predvádza pri tvorbe zmeny súdnej mapy, sa dialógom so sudcami nazvať nedá. Slovo dialóg pochádza z gréčtiny a znamená priestor pre hľadanie pravdy. Pani Kolíková, ako totalitný úradník, viedla iba monológ, na konci ktorého zaznel epitaf, že proces zmeny súdnej mapy v jej podaní je aj tak nezvratný.“

Hlavné správy: Veľmi výstižne vyjadrila spôsob komunikácie pani Kolíkovej vaša kolegyňa JUDr. Ayše Pružinec Eren, že ide o desaťminútový monológ bez nádychu. Ale dôležitejší než forma je obsah. Asi najvážnejšou zmenou v praktickom fungovaní justície bude zmena súdnej mapy. Mnohí sudcovia hovoria, že v jadre to nemusí byť zlá myšlienka, ale v podaní tejto vládnej garnitúry zrejme nepôjde prakticky o nič iné, než o kádrové presuny, na konci ktorých bude ešte tuhšie ovládnutie justície. Súhlasíte s týmto pohľadom?

Števík: „V skutočnosti slúži projekt zmeny súdnej mapy iba ako zámienka na ovládnutie súdnej moci cez menší počet predsedov súdov a cez hrozbu preradenia politicky neposlušných sudcov. Úplne diletantsky znie argument, že zmenou súdnej mapy sa popretŕhajú korupčné väzby sudcov. Týmto pani Kolíková nedemokraticky uplatňuje princíp kolektívnej viny a zároveň si nevšimla, že vedeckotechnická revolúcia už prebehla.“

.

 

Hlavné správy: Keď sa pozrieme na jej životopis, vidíme, že pani Kolíková nikdy nepracovala na súde, teda o fungovaní súdov vie iba zvonka. Napriek tomu sa pustíla do ambiciózneho projektu, akým je zmena súdnej mapy…

Števík: „Pani Kolíková dostala zadanie od vládnej moci a jej urputnosť v spojení s neutíchajúcou túžbou po uznaní ju nútia postaviť si pomník. Jej argumenty sú neodborné, čoho dôkazom je aj jej odôvodnenie reformy špecializáciou súdov – veď sudcovia na mnohých súdoch sú špecializovaní už roky. Amatérsky vyznieva aj argumentum achilleum (sofizmus Zenóna z Eley: klamný záver, nesprávny úsudok, že Achilles nedohoní korytnačku, pozn. red.) pani Kolíkovej, že ak budú pod jednou strechou sudcovia s rovnakou agendou, pomôže to k zvyšovaniu kvality rozhodovania. Usvedčuje to pani Kolíkovú z toho, že vôbec nepozná pomery v justícii a nepozná ani modus operandi sudcu. A pri zmene obvodov súdov pani Kolíková tradične nebrala ohľad ani na potreby občanov SR, ani na to, že aj sudcovia sú ľudské bytosti, ktoré majú svoje súkromie a potreby.“

Hlavné správy: Niekto by mohol povedať: ľahko sa kritizuje, ale ťažšie je prísť s riešením, ktoré by bolo lepšie. Viete na Slovensku o niekom, kto má profesionálnejšiu, lepšie premyslenú víziu reformy justícice?

Števík: „Ak chce pani Kolíková vedieť ako má vyzerať odborne spracovaná problematika súdnej mapy, nech sa obráti na členku Súdnej rady SR Mgr. Marcelu Kosovú a podpredsedníčku Krajského súdu v Bratislave JUDr. Jeannette Hajdinovú, prípadne na podpredsedníčku Okresného súdu Bratislava II. JUDr. Ľubicu Novotnú, ktoré jej určite pomoc poskytnú a záležitosti okolo súdnej mapy vysvetlia.“

Hlavné správy: Mnohí ľudia jej ako šéfke rezortu spravodlivosti pripisujú zodpovednosť aj za podivnú smrť generála Milana Lučanského v prešovskom väzení a vyzývajú ju, aby odstúpila už len pre túto jednu konkrétnu vec. Myslíte si, že je to dôvod na odstúpenie?

Števík: „V zmysle medzinárodných noriem a judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je štát objektívne zodpovedný za životy a zdravie ľudí, ktorých pozbaví osobnej slobody. Štát v našich podmienkach reprezentuje vláda, konkrétne minister spravodlivosti. Je preto viac ako potrebné, aby pani Kolíková vyvodila zodpovednosť z kauzy bývalého prezidenta Policajného zboru SR generála Lučanského a odstúpila. V odstúpení by zohľadnila všetky svoje odborné a morálne zlyhania odkedy je vo funkcii ministerky. Najmä jej výrazný podiel na rozklade právneho štátu cez presadzovanie zmeny Ústavy.

Nezabudli sme, že pani Kolíková pôsobila za bývalej vlády vo funkcii štátneho tajomníka, pričom sa žiadnym spôsobom nepostavila proti údajným praktikám bývalej vlády, na ktoré dnes poukazuje.“

Ivan Lehotský