Môj profil 
Predplatné
“Kiska ako prezident má povinnosť byť nadstraníckym. Bohužiaľ, takým nie je. Ak chce vstúpiť do politiky už dnes, má na to právo ako každý iný, ak zloží prezidentskú funkciu. V tejto chvíli zneužíva prezidentskú funkciu na budovanie svojej budúcej politickej kariéry. Nedodržuje základné pravidlá hry,” uviedla Brigita Schmögnerová na margo Kiskovho chystaného pravicového politického projektu.
Uviedla tiež, že prezident pri rekonštrukcii vlády zrejme prekročil svoje kompetencie. “Reštrukturalizácia vlády nie je v kompetencii prezidenta. Ukázal sa však viac destabilizujúcim ako stabilizujúcim faktorom spoločnosti. Či sa Andrej Kiska rozhodne pre politickú kariéru, je na ňom. I keď si celkom dobre neviem predstaviť, že by bol vrcholovým politikom, to jest politikom od rána do noci a roky bez víkendov.”
Schmögnerová v rozhovore pre Hospodárske noviny porovnávala súčasnú spoločensko-politicko-ekonomickú situáciu s obdobím, keď šéfovala rezortu financií v rokoch 1998 až 2002. Uviedla, že súčasná diskusia o odborných témach najmä v Národnej rade takmer vôbec neexistuje a že mnohé treťosektorové inštitúty, ktoré sú uvádzané do role expertov napĺňajú úlohy svojich donorov. “Priestor pre rozdielne názory bol väčší predovšetkým vo verejnoprávnych médiách. Iná bola aj úroveň diskusie v parlamente. Úroveň diskusie z hľadiska odbornosti v ostatných volebných obdobiach prudko klesla. Opozícia je nulová. Je neuveriteľné, aká jalová je opozičná politika,” uviedla bývalá ministerka.
“Treba si uvedomiť, že to je nielen otázka diskusie, ale aj záujmov. Silné záujmové skupiny presadzujú svoje záujmy aj prostredníctvom médií, think tankov a rôznych analytikov. Veľmi málo počujete, že by sa v médiách vyjadrovali profesori z vysokých škôl alebo z akademických ústavov. Sú to takmer vždy tí istí – experti z INEKO, INESS, Nadácie F. A. Hayeka a ešte z jednej či dvoch „nezávislých“ inštitúcií. A to je všetko. Celkom prirodzene musia totiž presadzovať záujmy tých, ktorí ich financujú. Záujmy sú legitímne. Len hovorím, že ak priestor dostávajú iba záujmy jedného druhu, spoločenská diskusia a koniec koncov spoločnosť sa deformuje.”
Dodala, že takýto je súčasný obraz slovenskej politickej scény, inancovanej prevažne rôznymi záujmovými skupinami. Je to vizitka toho, koho záujmové skupiny finančne podporujú, aby si mohli založiť stranu, financovať ju a dostať sa do parlamentu a neskôr do vlády.
Reforma dôchodkového systému
Vyjadrila sa aj k nedávno horúcej téme zastropovanie veku odchodu do dôchodku. Podľa Schmögnerovej je potrebné nájsť vhodný spôsob, ako to urobiť. “Nepodporila by som formu ústavného zákona, ale obyčajného zákona áno. Dôchodkový strop je politicky mimoriadne citlivou otázkou. Keď sa Nicolas Sarkozy rozhodol zvýšiť dôchodkový vek, celé Francúzsko bolo na nohách vrátane lyceálnych študentov. Prezident Vladimir Putin má dlhodobo vysokú podporu ruskej spoločnosti. Avšak po tom, ako nedávno prišiel s návrhom zvýšiť vek odchodu do dôchodku, jeho podpora klesla. Podľa môjho názoru je potrebné určiť vek odchodu do dôchodku, ale treba ho zakotviť obyčajným zákonom. Keď sa vytvorí situácia, že bude treba hranicu posunúť hore, obyčajný zákon je možné novelizovať pomerne jednoducho. Terajšie riešenie, keď nevieme, dokedy sa bude hranica veku na odchod do dôchodku pravidelne každý rok zvyšovať, asi nie je vhodné,” myslí si exministerka.
Ide podľa nej o politické rozhodnutie. “Môže sa napríklad zákonom určiť, že hranica sa bude automaticky zvyšovať do roku 2025, respektíve keď sa dosiahne hranica 65 rokov. Ak sa v roku 2025 ukáže, že priemerná dĺžka života sa zvýšila na 105 rokov, je možné zákonom zvýšiť aj hranicu veku odchodu do dôchodku. Ale zložitejšia je skôr otázka vzťahu prvého a druhého dôchodkového piliera,” doplnila.
Uviedla, že druhý dôchodkový pilier podľa nej nie je nastavený správne a ani tento pilier nezabráni možným problémom vo vyplácaní dôchodkov v budúcnosti. “V prvom pilieri sú vždy možné takzvané parametrické reformy, ktoré zabezpečia jeho solventnosť. Medzi tie patrí zvýšenie veku odchodu, výška odvodov, no v krajnom prípade nižšie dôchodky. Jeho príjmy závisia aj od miery zamestnanosti a mzdovej úrovne. Je paradoxom, že tí, ktorí presadzovali druhý pilier ako východisko z dilemy starnutia populácie, presadili aj možnosť vybrať si ušetrenú sumu, respektíve jej časť už pred odchodom do dôchodku, takzvaný programový výber. Je to absolútne v rozpore so zámerom, prečo druhý pilier vznikol. Cieľom „reformátorov“ bolo urobiť druhý pilier atraktívnejším, hoci za cenu, že sa poprie jeho zmysel.”
Nerealistický program SaS
Brigita Schmögnerová sa na jar pustila aj do kritiky opozičnej strany SaS, ktorá ponúka rôzne navonok atraktívne ekonomické riešenia, no jej pôvodným cieľom je len čo najskôr prevziať moc. “Udalosti okolo vraždy novinára a jeho priateľky zväčšili apetít SaS po vládnutí do takej miery, že sa Richard Sulík nevenuje ničomu inému. Napokon aj Agenda 2020 ako vyviesť zdravotníctvo z krízy nebude asi ničím novým pod slnkom. Bude to program, ako ho poznáme z minulosti“, napísala Schmognerová v blogu.
“Okrem zrušenia daňových licencií, ktoré za ňu vymohol Most-Híd, a zrušenia zdravotného odvodu z dividend zostáva v agende SaS rovná daň z príjmov a samozrejme, zrušenie novej dane z dividend a dodatočnej dane regulovaných subjektov a bánk. Je ťažké sa dovtípiť qui bono? V čí prospech sú tieto návrhy?“ Schmognerova sa domnieva, že daňový bonus a návrhy na superhrubú mzdu a významne zníženie sadzieb odvodov bude mať za následok „malý štát“, ktorý SaS preferuje. Inými slovami štát s ešte nižšími prostriedkami na všetko, čo je vo verejnom záujme. Teda na školstvo, sociálnu starostlivosť, na opravu mostov a ciest aj na zdravotníctvo. To posledné má udržať pri živote viaczložkové financovanie, inými slovami zvýšené úhrady pacientov (viac v článku).
.JPG)
.jpg)
