Svet 24. marca 2017 (HSP/Foto: ESA/DTU Space/DLR)
Satelity Swarm od Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zaznamenali jemné detaily v jednej z najzložitejších vrstiev zemského magnetického poľa – v zemskej kôre
Väčšina z magnetického poľa sa generuje v hĺbke Zeme väčšej ako 3000 km pohybom roztaveného železa vo vonkajšom jadre. Zvyšných 6 % sa pripisuje dôsledkom elektrických prúdov v priestore okolo Zeme a zmagnetizovaným horninám v hornej časti litosféry, ktorá zahŕňa zemskú kôru a vrchnú časť plášťa.
Ako teda konštatuje phys.org, je zložité zaznamenať magnetizmus výlučne len zo zemského povrchu, aby ho neprekrýval ten z hĺbky. Hodnoty na zemskom povrchu sú skutočne nízke, pričom indukcia chladničky je tisíckrát silnejšia. “Opäť záleží, kde ste, ale litosférický signál je v priemere hlboko pod 100 nanotesla (nT),” vysvetľuje Nils Olsen z Dánskej technickej univerzity a jeden z vedcov, ktorí sa na to podujali.
Pomocou troch satelitov Swarm a po troch rokoch zberu dát v kombinácii so staršími informáciami z predchádzajúcej družice Champ sa tak mohla vytvoriť jedinečná mapa s najvyšším rozlíšením. Získali sa tak informácie o zložení a hrúbke rôznych horninových vrstiev, ktoré tvoria kontinenty. Všeobecne povedané, mladšia kôra je tenšia a má nízky obsah magnetických hornín, zatiaľ čo staršia, tvoriaca stabilné časti kontinentov, má tendenciu byť hrubšia a má vyšší obsah magnetických hornín.
“Ale my máme niektoré regióny, ktoré môžu dosahovať až 2 000nT, a jeden z takýchto regiónov je anomália Bangui v západnej Afrike,” vraví Olsen. Je to tak preto, lebo podľa domnienky niektorých vedcov ide pravdepodobne o možné miesto dopadu veľkého železného asteroidu pred viac ako 540 miliónmi rokov. Ďalšíregión s vysokou intenzitou magnetizmu v zemskej kôre je známy anomália Kursk v centrálnom Rusku, kde je ložisko značnej zásoby železnej rudy.
Satelitné snímky dopĺňajú a bližšie špecifikujú doteraz najlepšie spracovanú Svetovú digitálnu mapu magnetickej anomálie (WDMAM) zostavovanú vedcami po mnoho rokov z námorných merní a z leteckých nízko nad zemským povrchom. Satelitné údaje lepšie definujú magnetické pole napríklad pod oválom polárnej žiary, kedy je veľmi ťažké oddeliť údaje vnútorných a vonkajších polí,” vysvetľuje Olsen pre BBC.
Takáto mapa zaznamenávajúca magnetizmus zemskej kôry je okrem zistenia prítomnosti nerastných surovín v nej dôležitá aj pre skúmanie geologickej histórie Zeme a jej tektoniky, hovorí Kathy Whalerová z univerzity v Edinburghu. Pohyb ihly na kompase môže podľa nej ovplyvniť viacero faktorov, okrem magnetizmu generovaného elektrickými poľami vysoko nad Zemou dokonca aj veľmi jemný efekt odvodený od pohybu oceánskych prúdov.