Môj profil 
Predplatné
Svet 24. marca 2017 (HSP/Foto: ESA/DTU Space/DLR)
Satelity Swarm od Európskej vesmírnej agentúry (ESA) zaznamenali jemné detaily v jednej z najzložitejších vrstiev zemského magnetického poľa – v zemskej kôre
Väčšina z magnetického poľa sa generuje v hĺbke Zeme väčšej ako 3000 km pohybom roztaveného železa vo vonkajšom jadre. Zvyšných 6 % sa pripisuje dôsledkom elektrických prúdov v priestore okolo Zeme a zmagnetizovaným horninám v hornej časti litosféry, ktorá zahŕňa zemskú kôru a vrchnú časť plášťa.
Ako teda konštatuje phys.org, je zložité zaznamenať magnetizmus výlučne len zo zemského povrchu, aby ho neprekrýval ten z hĺbky. Hodnoty na zemskom povrchu sú skutočne nízke, pričom indukcia chladničky je tisíckrát silnejšia. “Opäť záleží, kde ste, ale litosférický signál je v priemere hlboko pod 100 nanotesla (nT),” vysvetľuje Nils Olsen z Dánskej technickej univerzity a jeden z vedcov, ktorí sa na to podujali.
Pomocou troch satelitov Swarm a po troch rokoch zberu dát v kombinácii so staršími informáciami z predchádzajúcej družice Champ sa tak mohla vytvoriť jedinečná mapa s najvyšším rozlíšením. Získali sa tak informácie o zložení a hrúbke rôznych horninových vrstiev, ktoré tvoria kontinenty. Všeobecne povedané, mladšia kôra je tenšia a má nízky obsah magnetických hornín, zatiaľ čo staršia, tvoriaca stabilné časti kontinentov, má tendenciu byť hrubšia a má vyšší obsah magnetických hornín.
“Ale my máme niektoré regióny, ktoré môžu dosahovať až 2 000nT, a jeden z takýchto regiónov je anomália Bangui v západnej Afrike,” vraví Olsen. Je to tak preto, lebo podľa domnienky niektorých vedcov ide pravdepodobne o možné miesto dopadu veľkého železného asteroidu pred viac ako 540 miliónmi rokov. Ďalšíregión s vysokou intenzitou magnetizmu v zemskej kôre je známy anomália Kursk v centrálnom Rusku, kde je ložisko značnej zásoby železnej rudy.
Satelitné snímky dopĺňajú a bližšie špecifikujú doteraz najlepšie spracovanú Svetovú digitálnu mapu magnetickej anomálie (WDMAM) zostavovanú vedcami po mnoho rokov z námorných merní a z leteckých nízko nad zemským povrchom. Satelitné údaje lepšie definujú magnetické pole napríklad pod oválom polárnej žiary, kedy je veľmi ťažké oddeliť údaje vnútorných a vonkajších polí,” vysvetľuje Olsen pre BBC.
Takáto mapa zaznamenávajúca magnetizmus zemskej kôry je okrem zistenia prítomnosti nerastných surovín v nej dôležitá aj pre skúmanie geologickej histórie Zeme a jej tektoniky, hovorí Kathy Whalerová z univerzity v Edinburghu. Pohyb ihly na kompase môže podľa nej ovplyvniť viacero faktorov, okrem magnetizmu generovaného elektrickými poľami vysoko nad Zemou dokonca aj veľmi jemný efekt odvodený od pohybu oceánskych prúdov.
.jpeg)
.jpg)
.JPG)
