Môj profil 
Predplatné
Strana Sloboda a solidarita usporiadala tlačovú besedu, na ktorej predstavila svoj návrh riešenia problému nedostatku lekárov a ich masového odchodu do zahraničia. Poslankyňa Jana Cigániková na úvod prezentovala štatistiku, podľa ktorej je Slovensko už dlhodobo producentom lekárov pre Európsku úniu a svet. Uviedla, že podľa Centra vedeckotechnických informácií v rokoch 2010 – 2016 na Slovensku vyštudovalo medicínu 4375 lekárov so slovenským občianstvom (spolu so zahraničnými ich bolo 5368), pričom podľa štatistiky OECD nastúpilo v členských krajinách OECD v rovnakom období do praxe 2572 lekárov s diplomom zo slovenskej lekárskej fakulty (v tejto štatistike už neboli zarátaní iba čerstvo vyštudovaní, ale aj atestovaní, špecializovaní a s dlhoročnou praxou).
Z týchto údajov teda jasne vyplýva, že za peniaze našich daňových poplatníkov sú na Slovensku vzdelávaní ľudia, ktorí potom odchádzajú do zahraničia za lepšími zárobkami. Kriticky sa k tomu vyjadril aj poslanec strany SaS, bývalý minister školstva Eugen Jurzyca: „Ide tu aj o dane, keď aj chudobní ľudia, často s minimálnou mzdou platia dane, za ktoré potom oveľa bohatší človek vyštuduje a potom odíde za ešte lepším zárobkom do zahraničia.“
Jurzyca konštatoval, že pokiaľ ide o dostupnosť kvalifikovaných kádrov na zdravotníckom trhu práce, „Slovensko je vo veľmi zlej situácii, v oveľa horšej než ktorákoľvek iná krajina OECD. Je to mimoriadna situácia a preto si vyžaduje mimoriadne opatrenia“. Prezentoval graf OECD, ktorý hovorí o vývoji počtu zdravotných sestier v jednotlivých krajinách v rokoch 2010 až 2015. Počet sestričiek vo väčšine krajín narástol, iba na Slovensku dramaticky poklesol.
Cigániková a Jurzyca hovoria, že treba urobiť opatrenie na zlepšenie tohto stavu, pričom kritizujú vládny prístup k tejto téme: „Smer-SD chce dať o dva milióny eur viac lekárskym fakultám, aby posunuli čiaru prijatých o pár desiatok miest nadol, spolu má ísť o 150 študentov. Čiže samotné ministerstvo ráta s tým, že štúdium jedného študenta nás stojí vyše 13 300 eur. Vláda hovorí, že ak máme málo absolventov, tak treba zvýšiť počet študentov. Lenže študentov máme už teraz dosť.“
Cigániková hovorí: „My navrhujeme dva kroky: reálne zvýšenie konkurencieschopnosti slovenského zdravotníckeho trhu práce. Neznižovať príspevky štátu do rezortu zdravotníctva, ktorými štát prispieva na poistenca, ako to každý rok robí táto vláda. Ak sa príspevky neznížia, bude viacej zdrojov. Zároveň je treba vytvoriť možnosti, aby mohli do zdravotníctva plynúť ďalšie prostriedky, napríklad možnosťou pripoistenia. A tieto zdroje treba prerozdeľovať podľa potrieb pacienta.“
„A ako druhý krok navrhujeme, aby po skončení vysokej školy bol vytvorený akýsi virtuálny účet v hodnote štúdia absolventa,“ navrhuje Cigániková. „Ak by tento lekár začal povedzme do piatich rokov pracovať na Slovensku, nič by sa pre neho nemenilo. Ale ak by išiel pracovať do zahraničia a do stanoveného času by sa nevrátil, tento virtuálny účet by sa premenil na skutočný a prostriedky by musel do slovenského rozpočtu postupne vrátiť.“ Jurzyca: „Ak bude ten človek platiť dane, tak sa mu bude tá čiastka znižovať. Ak nebude platiť dane, tak z hľadiska tohto projektu je v zahraničí.“
Cigániková vysvetľuje: „Pre lekárov pracujúcich na Slovensku by štúdium bolo naďalej zadarmo. Ani pre tých, ktorí by do zahraničia išli na skusy, napríklad na niekoľko rokov, by sa nič nezmenilo, pretože začiatok tejto povinnosti by bol odložený. Situácia by sa zmenila iba pre tých, ktorí by sa v zahraničí rozhodli zostať. Tí by museli zaplatiť to, čo do ich vzdelávania štát investoval. Študent by sa k takémuto postupu zaviazal ešte pred začiatkom štúdia. Dôležité je povedať, že určite by to neplatilo retrospektívne.“
Na otázku prečo SaS navrhuje takéto nesystémové opatrenie len v oblasti medicíny Cigániková odpovedala: „Toto opatrenie je súčasť konceptu reformy zdravotníctva, v tomto prípade je to potrebné viac ako kdekoľvek inde.“ Jurzyca jej odpoveď doplnil: „V zdravotníctve sú v dôsledku nedostatku odborníkov dopady oveľa horšie, až smrť pacientov. To sa v prípade odchodu politológov či právnikov nestáva.“
Na otázku prečo by mali byť študenti medicíny diskriminovaní oproti študentom iných smerov Cigániková odvetila (v jednotnom čísle, ako keby tvorila zdravotnícku agendu strany SaS sama): „Ja som sa k takémuto riešeniu odhodlala, pretože ho považujem za nevyhnutné. Nehovoríme že by nemalo platiť aj v iných odboroch, ja hovorím iba za reformu zdravotníctva.“
Odpovede poslancov SaS sa nepozdávali reportérovi týždenníka .týždeň, ktorý im položil otázku: „A ako budete vedieť, či je v zahraničí? Veď to bude niečo hrozné, ako to budete sledovať?“ Cigánikovej odpoveď: „Pri vláde SaS to až také hrozné nebude, lebo budeme mať väčší prehľad a budeme vedieť lepšie merať.“
Hlavné správy: „Povedali ste, že toto je riešenie, ktoré by malo riešiť akútnu situáciu. Ale keby sa to teraz hneď prijalo a hneď v tomto momente by to podpísali prví študenti, tak budú študovať povedzme šesť rokov a potom im začne plynúť tá doba odkladu, počas ktorej môžu chodiť na stáže do zahraničia bez splácania. Takže reálne by sa prvé finančné efekty z tohto opatrenia mohli začať prejavovať o jedenásť rokov. Rátate s tým, že aj o tých jedenásť a viac rokov bude slovenské zdravotníctvo v takej situácii ako teraz?“
Cigániková: „Nerátame s tým, že bude zdravotníctvo o desať rokov v rovnakých problémoch, pretože dúfame, že ho už budeme budeme riadiť my a bude vyzerať presne tak, ako hovoríme v našej reforme. Toto opatrenie by malo začať platiť čím skôr a priebežne by sa mali zlepšovať materiálno-technické podmienky a iné veci, pre ktoré odchádzajú lekári do zahraničia. Tu neexistuje riešenie, že teraz niečo urobím a zajtra to bude lepšie, ale sú tu komplexné veci, ktoré treba čím skôr začať riešiť.“
Jurzyca: „Môžete nájsť rôzne prvky tej reformy, ktoré si vyžadujú dopracovanie. Ale toto sú reformy, ktoré riešia problémy. Na rozdiel od vládnych krokov, ktoré sú postavené na tom, že ak máme problém v zdravotníctve, tak tam dáme viac peňazí, ak v školstve, dáme viac peňazí, ak v podnikateľskom prostredí, opäť len viac peňazí. Ale toto agregovanie nie je riešenie. Naša cesta možno nie je jednoduchá, ale je lepšie prijať riešenia, ktoré fungujú a zaberú neskôr, než robiť kroky, ktoré nezaberú nikdy.“
Poslanci Jurzyca a Cigániková teda chcú použiť staré riešenie z čias Československej socialistickej republiky, aby sa štátu vrátili peniaze, ktoré vynaložil na vzdelávanie ľudí, ktorí odišli. Je to dozaista spravodlivé voči daňovým poplatníkom, ktorí v súčasnosti takto vlastne financujú kvalitne vzdelaných odborníkov pre bohaté krajiny, ktoré potom tých ľudí lepšie zaplatia.
Lenže ak chceme systémové, spravodlivé a principiálne riešenie, potom musíme merať rovnakým metrom aj v prípade iných profesií: čo slovenskí strojári, elektrotechnici, informatici, vedci, stavitelia, umelci? A čo ľudia so stredným, základným či predškolským vzdelaním? Veď aj ich vzdelávanie niečo stojí… Podľa štatistík pracuje v súčasnosti v zahraničí oficiálne vyše tristotisíc občanov Slovenska – a do toho ešte nie sú zarátaní tí, ktorí sú tam neoficiálne alebo na brigádach.
Ak poslanci SaS hneď na úvod tlačovej besedy konštatovali, že „Slovensko je už dlhodobo producentom lekárov pre Európsku úniu a svet“, tak spokojne to môžeme zovšeobecniť a povedať, že východná Európa je v oblasti trhu práce kolóniou Západu, keď tam milióny vzdelaných ľudí odchádzajú za lepšími platmi.
Nuž čo, to je tá otvorená spoločnosť, kapitalizmus bez hraníc – voľný priestor pre predátorov, kto nie je predátorom, bude korisťou. Výhodou pre nás zase môže byť šanca, že by sem mohli prísť lekári či iní odborníci z Ukrajiny, Sýrie či Somálska. To by všetko bolo fajn – len keby najpravicovejšia z pravicových strán prinášala aj pravicové, trhové riešenia. Predsa, čo urobí neviditeľná ruka trhu, ak je niekde niečoho nedostatok? Zdvihne cenu. Nedostatok lekárov, sestričiek? Treba zdvihnúť platy. Lenže ak namiesto toho strana, ktorá sa tvári trhovo a pravicovo, ponúkne staré socialistické riešenie, protekcionistické, diskriminačné a nesystémové, je takáto strana skutočne pravicová?
A pri riešení, ktoré navrhuje strana SaS, je tu ešte horšia hrozba, z ktorej chodí až mráz po chrbte. Čo keby začali aj iné krajiny takto uvažovať? Čo keby si napríklad krajiny ako Francúzsko či Nemecko spočítali, o čo prichádzajú, keď im berieme drahých manažérov, ktorí na Slovensku riadia pobočky nadnárodných firiem, a keby ich podobnými opatreniami donútili ostať doma? Čo by potom bolo, kto by potom u nás riadil tie firmy?
Ivan Lehotský
.jpg)
