„Minimálna mzda má odrážať objektívne podmienky v národnom hospodárstve a nie túžbu politikov zachrániť si kožu vo voľbách. Zvýšenie minimálnej mzdy o viac eur, ako to bolo v minulom roku, ide celkom proti ekonomickému trendu, ktorý hovorí o spomaľovaní európskej ekonomiky, osobitne tej nemeckej, ktorá je pre Slovensko kľúčová. Pri politickom dramatickom zvyšovaní minimálnej mzdy nejde o nič iné, len o predvolebný guláš,“ uviedol predseda SaS Richard Sulík.
Ak vláda v družnom spojení s odbormi zvýšenie minimálnej mzdy preženie, len tým urýchli skracovanie pracovných úväzkov, prepúšťanie a zánik slabších firiem. „Doplatia na to predovšetkým ekonomicky slabšie regióny. Ľudia môžu prísť o prácu a regionálne rozdiely sa ešte zvýšia,“ upozorňuje podpredsedníčka strany a predsedníčka Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Jana Kiššová.
Strana SaS v tejto súvislosti s miernym optimizmom hodnotí úvahy, že by zvyšovanie minimálnej mzdy mal určovať vzorec a ten by sa odvíjal od priemerného zárobku v národnom hospodárstve. To je správna cesta, ktorá z minimálnej mzdy robí viac ekonomickú kategóriu ako politickú. Návrh Smeru-SD, že by to malo byť až 60 percent, je však opäť za rozumnou hranicou.
„SaS vo svojej Agende 2020 za ekonomicky prijateľný pomer minimálnej mzdy k priemernej mzde pokladá 50 percent. To je náš program a s ním sa ideme uchádzať o podporu voličov. Návrhy spojené s minimálnou mzdou z nás nemajú urobiť ekonomických diletantov a šarlatánov, ale zodpovedných hospodárov,“ dodala J. Kiššová.