Sankcie sú sankcie, ale biznis je biznis: EÚ poskytne sankcionovanému ruskému Lukoilu miliardovú pôžičku

Baku, Brusel 9. augusta 2015 (HSP/Foto:Lukoil)

Všetci sme si dávno zvykli na to, že sľuby sa sľubujú, ale prax je iná. Európska únia na plné pľúca kričí o sankciách voči Rusku, popritom utrpela oveľa väčšie straty ako Moskva, ale tí múdrejší kašlú na sankcie a veselo spolupracujú s Ruskom

Najlepším príkladom je asi britská spoločnosť British Petroleum, ktorá realizuje miliardové projekty s ruskými kolegami a nezaujíma ju rétorika vlastnej vlády, Bruselu alebo Washingtonu: politika je politika, sankcie sú sankcie, ale biznis je biznis… Nezaostávajú ani iné „podnikateľské spolky“. A čo napríklad taký fakt? Európska únia, aj keď nie celkom priamo, spolupracuje so sankcionovaným ruským plynárenským gigantom Lukoilom a dokonca doňho investuje a finančne mu pomáha. Kde sú sankcie?..

Že to nie je možné? Priatelia, dnes je možné všetko, ak ide o prachy – a veľké prachy… Niektoré celosvetové média zverejnili takú krátku, takmer bezvýznamnú správičku: na rozvoj azerbajdžanského ťažobného poľa Overseas Shah Deniz dostane ruská spoločnosť Lukoil pôžičku od Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Ázijskej rozvojovej banky a Čiernomorskej obchodnej a rozvojovej banky… miliardu dolárov. Túto pôžičku získa na obdobie 12 rokov.

Hovorili niečo v Bruselu o sankciách? Ozaj? Ale tieto „rečičky“ vôbec nebránili konzorciu bánk na čele s Európskou bankou pre obnovu a rozvoj podpísať v azerbajdžanskej metropole Baku 7. augusta zmluvu s ruským Lukoil Overseas Shah Deniz /100-percentná dcérska spoločnosť Lukoilu/ zmluvu o 12-ročnej pôžičke v hodnote 1 miliardy dolárov na rozvoj ťažby zemného plynu v azerbajdžanskom poli Shah Deniz II. Prečo je v názve „dvojka“? Lebo je to už druhá etapa medzinárodnej spolupráce na tomto projekte. Túto druhú etapu odštartovali ešte v decembri 2013. Veselo pracujú. A žiadne sankcie nie sú prekážkou.

Mimochodom, Shah Deniz II je najväčším azerbajdžanským ťažobným poľom s 1,2 biliónmi kubických metrov odhadovaných zásob zemného plynu, ktoré sú kľúčové pre zásobovanie prioritného plynovodného projektu Južný koridor. Na tomto „úrodnom poli“ podniká konzorcium medzinárodných spoločností. Najväčší podiel má britská spoločnosť British Petroleum – 28,83%, ďalšími spoločníkmi sú: TRAO – 19%, Petronas – 15,5%, GNKAP – 10%, Lukoil – 10%, NICO – 10%, SGC – 6,67%). Investičné náklady na realizáciu projektu sa odhadujú na 28 miliárd dolárov plus nejaké tie miliardy bude treba investovať na budovanie plynovodov. Ale sa to určite oplatí: už na začiatku ťažobnej činnosti tento „spolok priateľov“ na čele s British Petroleum, Lukoilom a spol., bude ťažiť 25 miliárd metrov kubických plynu ročne. A čo im po sankciách?

Brizish Petrolum, Lukoil a ostatní členovia „spolku“ získajú od Európskej banky pre obnovu a rozvoj, Ázijskej rozvojovej banky a Čiernomorskej obchodnej a rozvojovej banky pôžičku vo výške 560 miliónov dolárov. Zostávajúcu čiastku – 440 miliónov zapožičia na 10 rokov syndikát komerčných bánk pozostávajúci z ING Bank N.V., Bank of China, UniCredit AG a Societe General prostredníctvom úverového programu B-loan stále tej istej Európskej banky pre obnovu a rozvoj a Ázijskej rozvojovej banky.

Kým niektorí politici, analytici, média, mimovládne organizácie a iné naivné spolky vidia v tejto akcii obrovský problém, biznismeni iba s úsmevom počítajú budúce zisky – a kašlú na sankcie. Aby táto fraška nevyzerala príliš hnusne, v Bruseli si vymysleli výhovorku: prečo poskytujú miliardu sankcionovanému Lukoilu. Je to možné? Všetko je možné!..

Ruské spoločnosti majú na základe európskych sankcií, ktoré boli na Rusko uvalené po anexii Krymu, obmedzený prístup k financovaniu svojich projektov. Ale sú bočné cestičky! Práve na „azerbajdžanskú“ pôžičku Lukoilu sa nevzťahujú ani európske, ani americké sankcie, pretože… samotná operácia sa bude odohrávať mimo územia Ruska a na investície v Azerbajdžane sankcie neplatia. Skratka presne platí staré ruské príslovie: „Ak je to zakázané, tak to nie je možné. Ale ak je to zakázané, ale veľmi sa chce, tak je to možné…“

A ako Európska únia vlastnoručne napomáha sankcionovanému Lukoilu? Jednoducho. Samotná únia, Európska investičná banka a jednotlivé členské štáty EÚ vlastnia približne 62,8 percent kapitálu Európskej banky pre obnovu a rozvoj – ktorá dáva pôžičku Lukoilu. Teda je to fakticky „bruselská“ banka. Taktiež 10-percentný podiel vlastní EÚ aj v Ázijskej rozvojovej banke. Pôžičku tieto dve banky síce nedávajú priamo Lukoilu, ale spoločnosti Lukoil Overseas Shah Deniz, ktorá je však 100-percentnou dcérskou spoločnosťou druhej najväčšej ruskej spoločnosti obchodujúcej so zemným plynom a ropou Lukoil. To znamená, že peniaze dávajú priamo do rúk sankcionovanému Lukoilu. A k tomu našim kamarátom v Bruseli gratulujeme!..

Eugen Rusnák