Môj profil 
Predplatné
Otázku položili príbuzní mladého muža, ktorý bojoval o srdce dievčaťa a ktorý dostal od známeho, prevereného kňazmi, vedeného spoločenstva proroctvo, že to dievča bude jeho.
“Mali sa radi, chodili spolu, žili vzorne, aj sa zasnúbili, no ona odišla k protestantom a vydala sa za kohosi, koho ledva poznala. Do poslednej minúty sme čakali, že sa proroctvo naplní, no naša viera bola – sklamaná. Prečo sa také veci dejú a ako to teraz prijať? Vieme, že dievčina mala slobodu, ale potom také proroctvá nemajú zmysel, ba dokonca môžu otriasť vierou verných.”
Petričko ale upozorňuje, že naša viera sa nemôže zakladať na nejakých “proroctvách”, ktoré skôr pripomínajú jasnovidecké veštby.
Vysvetľuje, že proroctvá sa používali aj v svätom Písme, no v tomto prípade ich využívali ľudia skôr k pokániu a k obnove duchovného života. “To neboli akési predpovede histórie jednotlivcov alebo národa. Boh cez proroka povedal, že ak sa ľudia nebudú kajať, stane sa to a to…alebo ak sa obrátia k Bohu, zošle im Boh svoje milosti a požehnanie.”
Petričko má zároveň obavu aj z toho, že sa “ťaháme” do neba s neočisteným srdcom. “Bez opravdivého pokánia. Treba robiť aj oslavu Boha, chvály ale aj očistu srdca. Vieme, zo Zjavenia sv. Jána, že nič nečistého do neba nevojde. Očisťovať v prvom rade naše srdcia od urazenosti a potom aj od iných sklonov, ktoré majú nad našou dušou ešte moc. 50.žalm hovorí, že Boh počuje iba srdce skrúšené a ponížené. Prosiť o ducha pokánia v srdci. Vo vete Ježišu odpusť je už veľké Svetlo, ktoré oslepuje a odzbrojuje diabla a jeho duchov. Preto treba byť veľmi, veľmi veľmi opatrný pred takýmito predpoveďami či ∟proroctvami’, ktoré sa často nezakladajú na očistenom srdci,” upozornil.
Vieru v takéto proroctvá prirovnal k tomu, ako by sme išli kriesiť mŕtveho a pritom sa ešte Ježiš nestal centrom našich myšlienok, našej lásky, našich pocitov, nášho života. “Nežijeme Ním {žijeme viac ľuďmi a vzťahmi} a chceme v Jeho Mene konať zázraky. Skôr tam cítiť skrytú povýšenosť, že Boh mne musí to proroctvo, prosbu vyplniť, alebo cítiť akúsi nadradenosť nad tými, ktorí proroctva nemajú.”
Dodal, že netreba zabúdať na to, že s nami žije ešte jeden duch, naše ego, ktoré sa bojí dobra a ktoré chce svoju vôľu a neprijíma Božiu vôľu. “Nemôžu byť dvaja králi v Kráľovstve Božom,” uzavrel a odporučil v takýchto prípadoch vedenie kňaza vo farnosti, častejšie pristupovanie k sviatostiam a prosiť Spasiteľa o odpustenie.
.JPG)
